„V Moldave nad Bodvou a Hodejove sme postavili spolu s nájomníkmi 20 bytov a štyri domčeky. Budúci nájomníci robili na stavbe a dnes je to vidieť. Rodiny, ktoré celý život prežili v chatrči, sa prvý raz po 40 alebo 35 rokoch sťahovali do murovaného domu s oknom a dverami. O byty sa pekne starajú, platia nájomné,“ hovorí Slávka Mačáková z košického ETP – Centra pre udržateľný rozvoj. V Hodejove, kde 30 ľudí chodilo pravidelne pracovať na stavbu bytoviek, sa miestny podnikateľ potom rozhodol ponúknuť pätnástim z nich aj dočasnú prácu na rekonštrukcii kaštieľa v obci.
S tým, že práca Rómov na stavbách bytov nižšieho štandardu môže byť motivujúca, súhlasí aj Juraj Kuruc z úradu splnomocnenca, ale upozorňuje, že to neplatí vždy. „Nie každý Róm je stavbár a chce stavať niečo, čo mu nepatrí a bude tam bývať v nájme. Navyše tým, že obec si tu prácu zaráta do svojich nákladov, tak im za prácu neplatí. Aj preto sa stáva, že Rómovia sa najskôr na túto prácu nahrnú, ale potom odmietajú pracovať a starostovia majú o stres viac. Potom hovoria, že by radšej zaplatili stavebnú firmu,“ hovorí Kuruc. „Pri stavbe bytov nižšieho štandardu sú s tým dobré skúsenosti, pretože na takých stavbách dostávajú aj vzdelávanie. Ale je rozdiel, ak sa stavia desať malých domčekov s rozlohou 45 štvorcových metrov, keď má stavbyvedúci čas venovať sa budúcim nájomníkom, alebo idete postaviť bytovku s 12 bytmi, čo je technicky náročnejšie,“ dodáva Kuruc.
Devastácia novopostavených bytoviek, v ktorých bývajú Rómovia, podľa neho celkom nesúvisí s tým, či sa Rómovia podieľali na stavbe. „Skúsenosti s obyvateľmi novopostavených bytoviek sú lepšie, ako si možno myslí verejnosť,“ hovorí Kuruc. Jedna zo štúdií podľa neho ukázala, že devastácia odovzdaných bytov sa deje pri 7 percentách u rómskej populácie, kým u väčšinovej je to 12 percent.
Upozorňuje tiež, že je chybou koncentrovať ľudí do jednej štvrte. „Urobiť napríklad v prešovskej Starej Tehelni 170 bytov a potom sa ich nájomníkom nevenovať, nechať ich tak s pocitom – veď sme im dali nové byty, nejako budú žiť, to nefunguje. Až neskôr mesto aktívnou terénnou prácou samo prišlo na to, že to, čo vyzeralo ako monolitický blok 170 problémových rodín, v skutočnosti znamená, že problémy robí zopár rodín, ktoré napokon deložovali,“ poukazuje na príklad v Prešove.
Podľa Mačákovej „nikomu netreba dávať nijaký byt“, ale treba vytvoriť podmienky na to, aby si ľudia mohli dôstojné bývanie obstarať a postupne s pomocou príbuzných, známych, susedov postaviť. Napríklad prostredníctvom malých pôžičiek a štátneho pôžičkového fondu. „Dostali by napríklad 10-tisíc eur a mesačne by tridsať rokov splácali po 30 eurách,“ navrhuje Mačáková.
Ich organizácia poskytuje mikropôžičky už niekoľko rokov. „Väčšinou ide o pôžičku vo výške 1 200 eur na rekonštrukciu domov, napríklad na zavedenie vody, pristavanie kuchyne či na kúpeľňu. Ľudia z tých peňazí dokážu robiť priam zázraky. Pomáha im to zmobilizovať sa, získať nové zručnosti a zmenili sa aj nálady v obci, vzťahy Rómov a Nerómov,“ dodáva. Navyše pri zaradení do programu poskytnutia mikropôžičky museli absolvovať finančné vzdelávanie, aby sa naučili aj lepšie hospodáriť.
Rómovia si majú čierne stavby legalizovať
Štát ponúkne Rómom možnosť odkúpiť si pozemky, na ktorých umožnil vznik nelegálnych osád. Majiteľov pozemkov chce štát najskôr odškodniť a následne pozemky ponúkne za istú cenu súčasným užívateľom. Ak si pozemok do stanoveného času neodkúpia, stavby budú z pozemku odstránené. Na základe tohto princípu chce vláda riešiť problém čiernych stavieb a rómskych osád, ktorých pozemky obyvatelia osád nevlastnia.
Podľa budúceho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka Rómovia takto dostanú šancu získať do vlastníctva pozemky, na ktorých stoja ich obydlia. „Nechceme nechať priestor pre rôznych divadelníkov, ktorí sa na tejto téme budú priživovať,“ vyhlásil Pollák, narážajúc aj na hrozby Mariána Kotlebu o vysťahovávaní Rómov z Krásnohorského Podhradia.
Otázne však zostáva, čo bude s ľuďmi, ktorí možnosť legalizácie z rôznych dôvodov nevyužijú. „Nepredpokladáme, že ich bude veľký počet, očakávam skôr ich zodpovedný prístup,“ povedal Pollák.
Pollák, ktorý je zároveň poslancom za Obyčajných ľudí, by mal od úradu nastúpiť 1. októbra. Úrad splnomocnenca zároveň kompetenčne prechádza pod ministerstvo vnútra. Nástup Polláka je súčasťou širšej dohody medzi Smerom a Obyčajnými ľuďmi, v rámci ktorej chcú v polovici októbra predstaviť tzv. rómsku reformu. Desať princípov budúcej reformy má väčšinou reštriktívny charakter. Základným princípom, z ktorého vychádza minister vnútra Robert Kaliňák, je princíp „zásluhovosti“. Forma a výška sociálnej pomoci má zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu.