Ľuďom chýba optimizmus, siahajú po antidepresívach

Ľuďom na Slovensku chýba optimizmus a zdravá sebadôvera. Oproti okolitým štátom vynikáme vo výskyte duševných porúch aj v počte novovzniknutých duševných ochorení. Skonštatoval to riaditeľ psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavel Černák. Najviac pribúda civilizačných duševných ochorení, ktoré súvisia so stresom, s podmienkami života, so sociálnou situáciou a s celkovou spoločenskou atmosférou.

28.09.2012 14:50
tabletky, pirule, lieky Foto:
Ilustračné foto
debata (12)

„Čísla sú zlé, ale hovoria o rozvoji a stabilite psychiatrie ako odboru, ktorý mnohým pomohol,“ mieni Černák. Podľa jeho slov ľudia majú dôveru v psychiatriu a častejšie sa obracajú na odborníkov. Ako zdôraznil Černák, existujú súvislosti medzi duševnými chorobami a spoločenskými faktormi. Medzi ne patrí dnes núdza, strata zamestnania či pocit bezmocnosti. „Naša populácia vykazuje vysoké známky psychickej morbidity a abnormality,“ do­dal.

Dôkazom jeho slov je aj rastúca spotreba antidepresív. Podľa údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv celková spotreba antidepresív od roku 2008 stúpa. Kým v roku 2008 bolo do lekární dodaných 1 914 239 balení antidepresív, rok nato to už bolo 2 001 380 balení. V roku 2010 ich počet dosiahol číslo 2 038 649 a za minulý rok to bolo o vyše 50-tisíc balení viac.

Antidepresíva sa používajú nielen na liečbu depresie, ale aj rôznych úzkostných porúch. Predsedníčka Výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Lívia Vavrušová tvrdí, že práve počet týchto porúch narastá. „Sú podmienené existenčnými problémami, ako sú zadlženosť, strata pracovného miesta, finančné ťažkosti alebo inými faktormi prostredia,“ vysvetľuje psychiatrička. Úlohu môže zohrať aj genetická predispozícia.

Sociologička Zuzana Kusá konštatuje, že ak chce dnešný človek žiť „slušný“ život, musí byť pripravený na to, že si to vyžaduje veľa investícií. Zároveň pripomína, že neistota v pracovnej, ekonomickej oblasti môže byť v súčasnosti sprevádzaná aj neistotou v oblasti partnerských vzťahov. „Pred sto rokmi mali ľudia väčšiu istotu, že prežijú svoj život s jedným partnerom, čo tiež prispieva k stabilite a zabezpečeniu,“ hovorí Kusá.

Podľa Ivana Valkoviča, viceprezidenta Slovenskej komory psychológov, sa nedá exaktne povedať, kto dnes najviac potrebuje antidepresíva. „Odhadujem, že či muži alebo ženy, je to jedno. Starší ľudia obvykle potrebujú viac liekov než mladší, takže v tomto to bude rovnaké,“ myslí si Valkovič. „Je dosť možné, že bohatší užívajú viac liekov z jednoduchého dôvodu – že si ich môžu dovoliť. A "americké“ trendy v životnom štýle vedú k užívaniu viacerých piluliek – rôznych vitamínov a prípravkov podporujúcich životosprávu," tvrdí psychológ.

Ako predpovedá sociológ Stanislav Buchta, tento trend bude pokračovať a o pár rokov sa lieky budú brať na všetko. Poznačí to podľa neho najmä ľudí, ktorí sú pracovne najvyťaženejší. „Pôjde zrejme o vrstvu mladých ľudí, ktorí sa snažia integrovať do trhu práce, a o strednú generáciu, ktorá sa chce udržať na trhu práce,“ hovorí Stanislav Buchta. Problém vidí napríklad v tom, že názory propagujúce zdravý životný štýl sú do istej miery „len póza, ktorá koluje po internete“. V reálnom živote, vo frustrácii z každodenného zhonu a pracovných povinností ľudia zásady zdravého života nedodržiavajú, odkladajú to „na inokedy“.

Existuje niekoľko stupňov depresie a úzkostných porúch. S ľahšími si človek dokáže poradiť s pomocou psychológa. „Vtedy je potrebné hlavne sa o tom porozprávať s niekým, kto vám rozumie,“ hovorí Ivan Valkovič. V prípade stredne ťažkého a ťažkého stupňa to však bez liekov nejde. „Treba si uvedomiť, že ide o ochorenie,“ upozorňuje Vavrušová. „Väčšina psychiatrov má aj psychoterapeutický výcvik a certifikát, čiže určite sa nevyhýbajú kombinácii psychoterapie a farmakoterapie. Je to najúčinnejšia liečba,“ hovorí Vavrušová.

Z údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv vyplýva, že najvýraznejší skok v spotrebe zaznamenali tie lieky, ktoré obsahujú účinnú látku agomelatín. Ide o novinku, ktorá sa od ostatných liekov líši mechanizmom účinku. „Agomelatín svojím účinkom pekne synchronizuje biorytmus, čo je častým problémom depresívnych pacientov,“ vysvetľuje Ondrej Sukeľ, prvý viceprezident Slovenskej lekárnickej komory. Podľa neho je agomelatín účinný na rôzne formy depresie a úzkostné poruchy a má relatívne málo nežiaducich účinkov. Zatiaľ ho však lekári predpisujú málo. „S každým liekom sa musí lekár zoznámiť, ohmatať si ho. Až po dobrých klinických skúsenostiach začne lieku dôverovať a predpisovať ho tak, ako dovtedy používané lieky,“ vysvetľuje Vavrušová.

Medzi lieky s najväčšou spotrebou od roku 2008 patria Citalec, Cipralex či Coaxil.

Choroby si nevyberajú

//Podľa predsedníčky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Lívie Vavrušovej je najlepšou liečbou depresie a úzkostných porúch spojenie liekov a terapie. Ľahšie stavy sa dajú zvládnuť bez antidepresív.

//Prejavil sa aj na Slovensku západný trend nadužívania antidepresív? Berieme podľa vás viac antidepresív ako po minulé roky?

Vyjadrovať sa samostatne k spotrebe antidepresív je nekorektné a odtrhnuté od reality. Antidepresíva sa používajú na liečbu depresií, ako aj na liečbu úzkostných porúch.
Zaregistrovali ste v ambulancii nárast počtu pacientov, ktorí potrebujú tieto lieky?

//Narastá počet úzkostných porúch, ktoré sú podmienené existenčnými problémami, ako sú zadlženosť, strata pracovného miesta, finančné ťažkosti alebo inými faktormi prostredia. Na druhej strane máme veľa úzkostných porúch, pri ktorých zohráva významnú úlohu rodinná záťaž, čiže určitá predispozícia k rozvoju úzkostnej poruchy.
//
Kto viac v súčasnosti užíva antidepresíva? Muži alebo ženy? Starší ľudia alebo mladší? Bohatší alebo chudobnejší?

Choroby si nevyberajú – mladých, starých, bohatých, chudobných, pekných, škaredých, mužov alebo ženy. Ak človek ochorie a potrebuje liečbu, napríklad liečbu antidepresívami, dostane ju, ak liečbu nepotrebuje, nedostane ju. Je však pravda, že na depresie a úzkostné poruchy ochorejú častejšie ženy. Tento trend sa v posledných piatich rokoch nezmenil

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 12 debata chyba Newsletter