Je to však len pomyselná špička ľadovca. Dlhotrvajúce sucho si vyberá daň po celom Slovensku. Klimatológovia upozorňujú, že klíma na južnom Slovensku začína chvíľami pripomínať sever Chorvátska. A juh Slovenska sa v tomto ohľade akoby presúval do jeho severných okresov.
O extrémnom suchu už prehovorili poľnohospodári pri bilancovaní rekordne nízkej úrody obilnín. Veľa však o ňom vedia povedať aj hydrogeológovia a studniari…
Dobrá studňa – životná istota
Mnohé studne vyschli, hladiny spodnej vody poklesli, úmerne tomu sa zvýšil aj dopyt po službách firiem, ktoré sa venujú geologickému prieskumu, vyhľadávaniu a meraniu výdatnosti vodných zdrojov.
„Situácia je skutočne výnimočná,“ hovorí hydrogeológ Ivan Brutenič, ktorý má firmu na takýto prieskum a vŕtanie studní v okolí Bratislavy. „Malé Karpaty sú vysušené, vrátane potokov a plytších studní.“
Pričom niektoré z týchto studní boli plné vody päťdesiat aj sto rokov.
Na východe republiky je to dosť podobné: „Hladina vody v mnohých studniach klesla pod čerpateľnú úroveň,“ informuje Ján Horovský z firmy Horsman. Vo viacerých obciach pocítili dlhodobé sucho aj verejné vodovody, bolo treba pristúpiť k zákazu polievania z neho záhrad a trávnikov.
„Taká obec by si mala objednať hydrogeologický prieskum na zabezpečenie výdatnejšieho prameňa,“ upozorňuje prešovský hydrogeológ Ján Grech, „na to však obvykle nemá dosť peňazí.“
Poviete si, že studniari sa aspoň nemusia sťažovať na nedostatok práce. Zvýšený záujem o prehlbovanie starých alebo o vŕtanie nových studní trvá však podľa Bruteniča už aspoň deväť rokov: „Odkedy začali tie veľké suchá a začala sa výraznejšie zvyšovať cena vody.“
Ľudia zrazu pochopili, že dobrá vlastná studňa začína byť majetkom aj životnou istotou. „Ak už studňu majú, snažia sa ju prehĺbiť, aby slúžila aj počas sucha a niekedy ju stačí len dôkladne vyčistiť,“ dodáva Horovský.
Ešte pred deviatimi rokmi nám Pavol Šturdík z bernolákovskej firmy Hydrovrt priblížil návratnosť investície do vybudovania vlastného vodného zdroja takto: Náklady na 25 metrov hlbokú obecnú studňu s ročnou spotrebou 15-tisíc kubíkov vody by sa mali vrátiť už za štyri mesiace. A majiteľ domácej, rovnako hlbokej studne, by mal dostať späť vložené peniaze už za dva roky.
Už vtedy sa ceny za jeden vyvŕtaný meter (s materiálom) pohybovali na Záhorí od 2 000 do 2 500 korún v závislosti od podmienok. Dnes je to podobné, len v eurách, hoci cena vody medzitým išla hore.
Kedy konečne poriadne zaprší?
Na stredu zvolalo vedenie Slovenského hydrometeorologického ústavu tlačovú konferenciu a hovorilo sa na nej najmä o pretrvávajúcom suchu. Súčasnú hydrologickú situáciu na Slovensku označili experti ústavu za nepriaznivú.
„Už minulý rok sme hodnotili ako jeden z najsuchších a tento trend zatiaľ pokračuje,“ pripomenula Jana Poórová z hydrologickej služby SHMÚ.
„Mokré“ a suché roky sa rozlišujú aj vodnosťou tokov. Nízku vodnosť malo v uplynulom lete až 70 percent slovenských riek, riečok a potokov. „Významný je tiež pokles výdatnosti prameňov a úrovne podzemných vôd,“ dodala Poórová.
Teraz všetko bude závisieť od toho, či jeseň prinesie viac zrážok, inak môže situácia v zásobovaní vodou vyústiť v niektorých regiónoch až do kritickej situácie.
Podľa Jozefa Csaplára z Centra predpovede počasia nie sú však prognózy v tomto ohľade priaznivé.
Do konca prvého októbrového týždňa by malo prevládať teplé a suché počasie, potom by malo síce zapršať, ale nie tak, aby to stačilo na vykrytie deficitu vlahy. Ani ďalšie jesenné týždne zatiaľ nesľubujú väčšiu zrážkovú aktivitu…
Balkán tu bude až o 100 rokov
Slovensko sa mení na Balkán, oznámili po tejto tlačovke niektoré bulvárne médiá. Ale ako jedna lastovička nerobí leto, tak ani jedno leto – akokoľvek horúce a suché – netvorí ešte klímu. Tá sa formuje za dlhé obdobie a pod vplyvom množstva faktorov.
Odborníci na Slovensku vypracovali od roku 1995 už päť národných správ o zmene klímy. Z ich analýz vyplýva, že ak sa nič mimoriadne nestane, tak koncom 21. storočia bude u nás v priemere o 2 až 4 stupne Celzia teplejšie, ako bolo v období rokov 1961 – 1990.
Podľa klimatológa Milana Lapina by sa v takom prípade mohli teplotné pomery z okolia Komárna naozaj preniesť až do okolia Popradu.
Profesor Lapin v súvislosti s tým predpokladá, že o 100 rokov sa významne zmení aj režim zrážok na Slovensku. Na jednej strane možno očakávať častejšie prívalové dažde s lokálnymi záplavami, na druhej – extrémne suché obdobia.
„Rast počtu dní so suchom vzrastie do roku 2100 až o 50 percent v porovnaní s podobnými mimoriadnymi epizódami v minulosti,“ spresňuje klimatológ.
Sto rokov, to je ešte ďaleko, ale keďže ide o proces, bolo by múdrejšie sa mu postupne prispôsobovať. A najmä počítať s tým, že voda bude raz nad zlato nielen v Kuvajte, ale aj na Slovensku…