Predvlani sme sa zhovárali o problémoch spojených s povodňami – rok 2010 bol bohatý na zrážky – teraz robí mnohým vrásky na čele opačný extrém, pretrvávajúce sucho. Je však na Slovensku naozaj extrémne, mimoriadne či dokonca katastrofálne sucho?
Existuje celý rad hodnotení sucha. Ako prvé sa prejavuje meteorologické sucho – jednoducho málo prší. Na Slovensku málo prší už od jesene minulého roka. Ako druhé nastupuje hydrologické sucho – hodnotí sa podľa toho, aký veľký je nedostatok vody v riekach, nádržiach a ako sa znížili hladiny podzemných vôd. Ak naďalej málo prší, nastáva poľnohospodárske alebo pôdne sucho, no a s ním i socio-ekonomické sucho. Ale štatisticky vyhodnotiť charakter tohtoročného sucha budeme môcť až po decembri, po skončení roka 2012.
Zaiste, ale aj hydrológovia už pozorujú extrémne prejavy sucha v niektorých regiónoch Slovenska. Ako je to tam povedzme s deficitom vlahy a dlhodobejším vývojom úhrnu zrážok?
Ako príklad uvediem výsledky pozorovaní zo stanice Hurbanovo, ktorá má na Slovensku najdlhší neprerušený rad veľmi kvalitných pozorovaní. Pripravila som pre vás graf, na ktorom vidieť ročné zrážky v milimetroch z tejto stanice od roku 1871. V Hurbanove ročne naprší v priemere pol metra vody. Je to relatívne málo, v Tatrách napršia v niektorých staniciach aj dva metre vody za rok. A vidíme, že rok 2010 bol skutočne extrémne mokrý. Preto sa dalo očakávať, že prídu roky suché. Ďalší graf ukazuje dlhodobejší vývoj, znázorňuje 10-ročné priemery zrážkových úhrnov. Je však dobre si ich porovnať s hodnotami nameranými na ďalších dvoch staniciach regiónu strednej Európy: vo Viedni a v Brne.
A čo z tohto porovnania vyplýva?
Veľmi poučný poznatok: už pred 140 rokmi bolo u nás pravdepodobne ešte suchšie ako dnes. Ďalší fakt, ktorý si treba uvedomiť, je, že pred 140 rokmi bolo u nás približne o 1 °C chladnejšie. A napriek tomu tu boli suché i mokré obdobia. Preto z hľadiska 200-ročného vývoja sa nedomnievame, že prišlo k nejakej výraznej zmene zrážok. V posledných desiatich mokrejších rokoch sme sa len vracali k dlhodobému normálu.
Pred dvoma rokmi ste v rozhovore pre Pravdu tvrdili, že teraz prídu zrážkovo podpriemerné roky a že sužovať nás budú suchá. Tá predpoveď sa akoby napĺňala…
Po povodniach v júni 2010 som naozaj hovorila, že povodní už bolo u nás štatisticky dosť a namiesto ochrany pred povodňami sa máme zamerať na výstavbu nádrží, obnovu závlahových zariadení a pripraviť sa na sucho. Zoberme si príklad z minulosti z vojnových rokov – roky 1938 – 1942 boli u nás mimoriadne mokré. A potom prišiel mimoriadne suchý rok 1947. V Hurbanove v roku 1947 nepršalo od 26. júla v kuse 83 dní, čo je rekord tejto stanice od začatia pozorovaní.
Ste však presvedčená, že teraz potrvá suché obdobie niekoľko rokov?
Odpoveď na túto otázku nie sme zatiaľ schopní dať. Doteraz totiž nevieme, aký fenomén dlhodobé kolísanie klímy spôsobuje. Vedci to dávajú do súvisu so slnečnou aktivitou, s cirkuláciou teplých a studených morských prúdov a tak ďalej. Osobne si myslím, že suché a „mokré“ obdobia sa budú striedať, A či dochádza k zmene klímy – to treba zodpovedne štatisticky zhodnotiť na základe dlhodobých pozorovaní.
Čo hovoríte na predpovede klimatológov, že koncom storočia bude mať Slovensko klímu ako Balkán?
Tomu neverím.
Sama však hovoríte, že suché obdobia – či už dlhšie alebo kratšie – sa tu budú opakovať. Čo by sa malo podniknúť na zmiernenie ich dôsledkov na úrovni vlády, vyšších územných celkov a obci?
Na túto otázku mám jednoduchú odpoveď. Je známe, že štát je povinný mať zásoby plynu a ropy na štyri mesiace, aby sme nemali sucho v nádržiach našich áut, keď niekto niekde vypne kohútik. Ale koľko máme mať v zásobe vody?
Koľko?
No toľko, aby sme prežili aj tú najextrémnejšiu suchú letnú sezónu. Aby mali dostatok vody ľudia, zvieratá a v neposlednom rade i rastliny. Medzinárodné štandardy určujú, že máme mať taký objem nádrží, aby sme boli schopní zachytiť vo vodných nádržiach 20 až 40 percent ročného odtoku vody, ktorá odtečie riekami z nášho územia. Na Slovensku je koeficient „zaregulovania“ odtoku mimoriadne nízky – je to menej ako 8 percent.
Vedia o tom kompetentní?
Hydrológovia a vodohospodári stále upozorňujú na tento fakt a na následky, aké to môže mať, keď nebodaj príde séria viacerých suchých rokov za sebou.
Čo si v tejto situácii má počať bežný občan? Nemá si dať vykopať pri dome dostatočne hlbokú studňu?
Žiadna studňa nie je na škodu. Ale to už je otázka pre hydrogeológov.