Ľudia hľadajú vinníka zlej sociálnej situácie

Tolerancia voči extrémizmu môže priniesť viac neznášanlivosti do budúcnosti nielen voči iným etnikám, upozorňuje Adriana Mikulčíková z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

30.09.2012 15:00
extrémisti, radikáli Foto:
Ilustračné foto
debata (81)

Čo je extrémizmus?
Za extrémizmus sa v súčasnosti považuje také konanie, aktivity, postoje alebo spôsoby správania, ktoré pôsobia proti základným princípom demokracie. Extrémizmus a jeho prívrženci odmietajú základné ľudské práva a slobody, princíp rovnosti, princíp spravodlivosti, pluralitu politických strán a existenciu opozície, deľbu moci a chcú demokratické zriadenie zničiť v jeho základoch. Pri presadzovaní svojich cieľov môžu, ale i nemusia využívať násilie, čo sťažuje možnosti na ich sankcionovanie. Extrémisti odmietajú všeobecne platné základné hodnoty a normy správania, ktoré si spoločnosť osvojila, zastávajú krajné pozície.

Aký je extrémizmus na Slovensku?
V našom prostredí sa častejšie hovorí o pravicovom extrémizme. Ten neguje hlavne princíp rovnosti ľudí a vychádza z vyhroteného nacionalizmu, xenofóbie, čo sa prejavuje negatívnym až nepriateľským postojom voči určitým skupinám obyvateľstva, či už cudzincom, alebo menšinovým etnikám, napríklad Rómom. Extrémisti sa vo všeobecnosti vyznačujú vysokou netolerantnosťou, neschopnosťou prijímať kompromisy, čierno-bielym videním sveta.

Postupujú extrémisti premyslenejšie?
Mnohokrát je ťažké stanoviť, kto je extrémistom a kto ním nie je. Hranica medzi tým, čo je ešte pre spoločnosť a daný systém akceptovateľné a čo nie, je veľmi tenká. Ani kompetentné orgány sa k tomu nevyjadrujú vždy jednoznačne. Extrémisti môžu byť pevnejšie organizovaní, napríklad v politických stranách, ale i voľnejšie v rôznych združeniach a subkultúrach. Extrémistické skupiny samy seba nikdy neoznačia za extrémistov. Pojem extrémizmus vo všeobecnosti vyvoláva negatívne pocity. Skôr sa označujú za niekoho, kto chce niečo zmeniť a urobiť v spoločnosti poriadok. Extrémistické politické strany sú pre časť voličov alternatívou voči štandardným politickým stranám, ktoré sa nemusia konkrétnym problémom v spoločnosti dostatočne venovať. Na Slovensku sa to týka dlhodobého neriešenia problémov rómskych komunít. A to sa týka aj extrémistických skupín. Ak nepríde polícia, príde extrémistická skupina a urobí poriadok.

V čom je to nebezpečné?
Ak spoločnosť nebude eliminovať prejavy extrémizmu, hlavne ideové a verbálne, ale i násilné, môže sa stať, že hlavne mladší ľudia budú extrémistické názory, konanie a postoje považovať za normálne. Bude viac intolerancie, neznášanlivosti a kategorizovania ľudí na základe nielen rasy a etnika, ale do budúcnosti možno aj na základe iných znakov. Ten posun, ktorý môže nastať, sa dá ilustrovať na príklade z iného súdka. Pred desiatimi rokmi nezaznel v televízii takmer nijaký vulgarizmus, ale teraz je ich v televíziách plno a berie sa to ako normálne, hoci to normálne nie je.

Má extrémizmus na Slovensku rastúcu tendenciu?
Myslím si, že áno. A nielen ten viditeľný, cez politické strany, združenia a subkultúry, ale hlavne ten latentný. Súvisí to s neriešením sociálnych a ekonomických problémov. Zlá sociálno-ekonomická situácia je považovaná za jednu zo základných príčin šírenia extrémizmu. Ľudia hľadajú vinníka zlého stavu. Môže ním byť etnikum, cudzinci, ale napríklad aj štát, ktorý ich situáciu nerieši. Aj Nemci boli po prvej svetovej vojne v obrovskej kríze, obviňovali štát – republiku, demokraciu a volili Hitlera.

Ako by mal postupovať štát?
Štát by mal hlavne na problematiku extrémizmu upozorňovať, robiť osvetu a vysvetľovať, čo extrémizmus je, v čom je jeho nebezpečenstvo, kam sa podpora extrémizmu môže zvrhnúť. A vzniknuté problémy, ktoré extrémizmus a extrémistické postoje podporujú, by sa mal pokúsiť riešiť.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba