Predstavitelia opozičných strán sú vo vyjadreniach k zámeru Bruselu zdržanlivejší. V zásade ho však ani oni neodmietajú. Dodávajú však, že kľúčové slovo pri tvorbe rozpočtu má zostať na národnom parlamente a pozornosť by sa mala skôr zacieliť na problémové krajiny.
Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec hovorí, že užšia spolupráca a koordinácia hospodárskych politík je potrebná vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov. „Nemali by sme si však zamieňať koordináciu s centralizáciou. Je kľúčové dodržiavať kritériá, ktoré významne rozpočet ovplyvňujú najmä kritérium deficitu a dlhu,“ prízvukuje Štefanec. Podľa neho národné štáty majú mať právomoc rozhodovať o štruktúre rozpočtov, ako použiť financie pre oblasť školstva, zdravotníctva či infraštruktúry. Z hľadiska dohľadu vidí potrebu určitej koordinácie a kontroly krízových krajín a tých, ktoré nedodržiavajú kritériá.
Podpredsedovi KDH Júliusovi Brockovi by neprekážal dohľad Bruselu po skúsenostiach s prvou ľavicovou vládou Roberta Fica. „My sme ich nedokázali ustrážiť, opozícia bola slabá a takýto žandár z Bruselu by možno veci pomohol,“ tvrdí Brocka. Čím dlhšie sa však o pláne európskych inštitúcií diskutuje, uvedomuje si aj riziká. Obáva sa centralizácie, prebyrokratizovania únie, zvyšovania spoločných výdavkov, čo môže byť spojené aj s neefektívnym vynakladaním zdrojov. „Ak to bude spojené so zásahmi do vnútorných politík, ako sú dane, dôchodky a rodinná politika, bol by som proti,“ poznamenal.
Jozef Kollár z SaS považuje kontrolu rozpočtu za dobrý krok, ak povedie k zvýšeniu vymožiteľnosti dohodnutých pravidiel. „Pokiaľ by to malo byť spojené s prenosom kompetencií, tak si to v našich podmienkach vyžiada zmenu ústavy, my hovoríme aj referendum, a tiež zmenu Lisabonskej zmluvy,“ dodal.
Podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna by s väčšou kontrolou národného rozpočtu nemal problém, ak Brusel pritlačí členské krajiny k zodpovednosti. Obáva sa, aby pod týmto rúškom nevznikali nové iniciatívy ako napríklad zjednotenie daní. Za zásadnú vec považuje dodržiavanie maastrichtských kritérií. „Načo hovoríme o centralizácii rozpočtov. Skúsme najskôr dodržiavať to, na čom sme sa kedysi dohodli vrátane sankcií,“ dodal.
Zhoda nad dohľadom už vo veľkej miere je
Zhoda, že centrálny dohľad nad národnými rozpočtami je potrebný, už do veľkej miery je, myslí si Zuzana Gabrižová z informačného portálu o dianí v EÚ EurActiv.sk.
Dá sa povedať, že Brusel v budúcnosti nemusí odsúhlasiť podobu rozpočtu a členská krajina v ňom bude musieť urobiť zmeny?
Áno, celé toto snaženia tam smeruje. Ide o druhé rozpracovanie prvej správy zo summitu v júni. Táto správa bola ešte všeobecná a Barroso, Draghi, Van Rompuy a Juncker dostali mandát, aby ju rozpracovali. Tento dokument bude predkladaný na summite v októbri, ale formálne by mal byť schválený až na decembrovom summite. Teraz sa začínajú rokovania o tom, čo by tam malo byť. Ambícia je postaviť národné rozpočty pod dohľad, aby európske inštitúcie boli schopné zabezpečiť, že krajiny spĺňajú rozpočtové a fiškálne pravidlá, ku ktorým sa zaviazali. Keď v rozpočte bude vyskakovať niečo, čo je nereálne, tak Európska komisia bude môcť požadovať úpravy. To sa do istej miery deje už dnes.
Dajú sa pri neplnení odporúčania očakávať aj sankcie?
Pri nerešpektovaní konkrétnych odporúčaní sa nehovorí o sankčnom mechanizme. Sankčný mechanizmus je nadviazaný na neplnenie fiškálnych cieľov.
V prípade Slovenska má vláda cieľ dosiahnuť deficit 3 percenta HDP v roku 2013.
V prípade Slovenska má vláda cieľ dosiahnuť deficit 3 percentá HDP v roku 2013. Myslíte si, že Bruselu to bude stačiť a nebude detailnejšie posudzovať, ako sa chceme k tomuto cieľu dostať?
Ono sa to už posudzuje v rámci tzv. európskeho semestra či národného plánu reforiem. Toto už je pod monitoringom Európskej komisie ako napríklad dôchodková reforma alebo efektivita verejnej správy.
Možno sa obávať odporu politikov v členských krajinách, ak Brusel povie, kde sa má šetriť?
Vo veľkej miere je tu už konsenzus, že centrálny dohľad nad národnými rozpočtami je potrebný. Nezachytila som vyslovene odpor v krajinách eurozóny, lebo ich sa to bude týkať užšie ako nečlenov eurozóny. Samozrejme, v jednotlivých nuansách podľa toho, s čím sa príde na summit, sa môžu objaviť rôzne názory na niektoré technické záležitosti.