Úrady zlyhali pri ďalšom dieťati

Sociálne úrady sa nespamätali ani po tragédii spred mesiaca, keď polícia našla v byte telo tri roky mŕtveho dievčatka, ktoré týral otčim.

05.10.2012 13:00
bezdomovci, Liliana, Dúbravka Foto:
V takýchto podmienkach žila päťtýždňová Liliana spolu so svojimi rodičmi bezdomovcami v chatke v bratislavskej Dúbravke.
debata (49)

Sociálni pracovníci, lekári a ani samospráva si nevšimli, že dieťa sa stratilo. Systému najnovšie ušlo aj ďalšie dieťa, ktoré žilo mesiac v chatrči s dvoma bezdomovcami. Tí v štvrtok ráno chceli cestovať s mŕtvym dievčatkom v kočíku v bratislavskej MHD.

Liliana sa narodila pred piatimi týždňami rodičom bezdomovcom, ktorí bývajú vo dvoch chatkách v bratislavskej Dúbravke. Na neďalekú zastávku prišli včera s kočíkom, v ktorom bolo nehybné telíčko. Matka kričala, že dieťa je mŕtve, a tak jeden z cestujúcich zavolal záchranku. Lekár podľa hovorkyne polície už skonštatoval smrť. Príčina zatiaľ nie je známa. „Lekár na mieste nezistil známky násilia. Presné príčiny smrti ukážu až výsledky pitvy a vyšetrovanie,“ uviedla hovorkyňa polície Petra Hrášková. Polícia začala v tomto prípade trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.

V chatovej časti, kde rodičia dievčatka obývajú dve chatky, sú miesta, o ktoré sa ich vlastníci starajú, i miesta, ktoré obývajú ľudia bez domova. „Som tu od februára, oni tu už boli. A pozrite, v akom neporiadku žijú,“ hovorí Miroslav, ktorý býva s bratom a švagrinou neďaleko. Žena sa podľa neho ešte pred pár mesiacmi o chatky starala, po pôrode bola podľa neho ubytovaná zrejme v krízovom centre neďaleko Bratislavy, napokon sa však rozhodla prísť s dieťaťom do takých podmienok.

Prečo úrady nechali dojča vychovávať ľuďom takých v otrasných podmienkach? Peter Zeman, hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, to vysvetľuje tým, že miestny úrad práce nedostal nijaký podnet. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samozrejme, zisťujú pomery a zázemie rodiny, do ktorej má prísť dieťa, avšak v prípade ak je daný podnet, na základe ktorého šetrenie vykonajú,“ uviedol Peter Zeman z Ústredia práce. Podnet mohol podľa Zemana prísť „zo strany zdravotníckeho zariadenia, miestnej časti, susedov, prípadne to mohol byť anonymný podnet“.

Denník Pravda sa snažil skontaktovať so sociálnym odborom mestskej časti Dúbravka. Jeho referentka nás odporučila na úrad práce.

Podľa terénneho pracovníka Sergeja Káru, ktorý vedie občianske združenie Vagus na pomoc bezdomovcom, na Slovensku nie je funkčný mechanizmus, ktorý by mapoval a kontroloval bezdomovcov s malými deťmi alebo samotné deti na ulici. Počet detí bezdomovcov je podľa neho veľmi ťažké odhadnúť. „Len veľmi zhruba ich v Bratislave odhadujem na sto alebo 150. Za päť rokov práce v teréne som sa stretol s asi päťdesiatimi,“ hovorí Kára.

Niektoré bratislavské mestské časti sa podľa neho viac zaujímajú o stav bezdomovcov, a teda aj ich deti. „Dobrú spoluprácu máme s Račou. Mapujeme územia, kde ľudia bez domova žijú, a ak mali deti, ktoré boli nezaopatrené, tak priamo sociálny pracovník mestskej časti dával podnet na sociálnu kuratelu. To je jediný úrad, ktorý môže rozhodnúť o tom, čo ďalej. Či dá podnet na súd, ktorý môže vydať predbežné opatrenie a dieťa zverí do starostlivosti inej inštitúcie, lebo je ohrozené,“ vysvetľuje Kára.

Podnet na sociálnu kuratelu môže dať síce hocikto, ale ideálne podľa neho je, ak ho dá sociálny pracovník. Pracovníčky z úradov práce však väčšinou podľa neho nemajú možnosť alebo do terénu nechodia. K deťom bezdomovcov sa tak často dostanú práve ľudia z mimovládok. „Keď pracujeme s ľuďmi bez domova a je tam dieťa, zvažujeme jeho stav, spolupracujeme so sociálnou kuratelou alebo s ďalšími mimovládkami, ktoré sú zamerané na pomoc rodinám v núdzi,“ hovorí. Stali sa im prípady, keď v noci v treskúcich mrazoch našli matku bez domova s dieťaťom v rozbitom kočíku a bolo ohrozené na živote.

Odobratie detí však považuje za krajnú možnosť. Na Slovensku chýba podľa neho rozvinutý medzistupeň, ktorý by dal matkám pod istým dohľadom druhú šancu na to, aby sa o dieťa dokázali dobre postarať. Niektoré ženy sa hneď rozhodnú dať dieťa do Hniezda záchrany, pretože ani nechceli otehotnieť. Iné dieťa chcú a hľadajú spôsob, ako sa aj s dieťaťom pretĺcť. Odobratie detí býva pre ne veľmi ťažké. „Častokrát si ani neuvedomujú, že to, v akých podmienkach žijú, je pre dieťa nevhodné, myslia si, že sú dobrými matkami,“ hovorí Kára s tým, že také prípady rieši súd. Súdne procesy však bývajú zdĺhavé. Veď na akú adresu doručiť súdne predvolanie bezdomovcom? Často potom z detí bez domova vyrastú bezdomovci.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele z roku 2005 prišiel s tézou, že zlé sociálne podmienky nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa, pretože sa predpokladá, že dieťaťu v prirodzenom prostredí je vždy lepšie ako bez rodičov v lepších sociálnych podmienkach. Zároveň zákon predpokladal, rodine by mala byť nasmerovaná pomoc, čo však nenastalo. „Orgány, ktoré sa majú zameriavať na zraniteľné rodiny, sú poddimenzované, ak majú pracovníkov, nemajú nástroje, ako by mohli rodine uľahčovať situáciu. Môžu len poradiť, ako si vybaviť nejakú dávku,“ hovorí Kusá.

Obce a mestské časti majú podľa nej málo ubytovní núdzového bývania. „Útulky tiež sú postavené tak, že rozdeľujú mužov a ženy, takže rodina sa musí rozdeliť. A to je jeden z dôvodov prečo zostávajú mimo takýchto centier,“ dodáva. Bezdomovcov mestské časti často vnímajú záťaž, rozpočty majú nastavené podľa fyzických osôb s trvalým bydliskom na ich území. „Bezdomovci sú skupina, ktorá je mimo ich zákonom určený záber, preto odkazujú na úrad práce,“ hovorí Kusá.

I keď sú úrady práce preťažené, mali by vedieť, kde sa nachádzajú problémové rodiny a nastaviť zdroje tak, aby sa mohli uzavrieť napríklad zmluvy s mimovládkami, ktoré chodia do terénu.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba