Myslí si, že v budúcnosti sa Slovensko a Maďarsko nevyhnú opätovnej diskusii na túto tému. „SR si určite bude chrániť svoje národnoštátne záujmy,“ deklaroval s tým, že hoci zmluvu Maďarsko odmietlo, je povinnosťou prichádzať s novými návrhmi.
Za najvhodnejšie riešenie aktuálnej situácie považuje to, aby obe krajiny zrušili svoje súčasne platné zákony. Budapešť o dvojakom občianstve a Bratislava o štátnom občianstve, ktorého novela bola reakciou na maďarskú legislatívu. „Nemôžeme celkom akceptovať, že občan SR získa maďarské občianstvo bez toho, aby možno kedykoľvek vstúpil na územie Maďarska, alebo mal k nemu nejaký vzťah. Je to zvláštna predstava o fungovaní medzinárodného práva,“ pripomenul po rokovaní s vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom.
Fico si však uvedomuje určitú diskrimináciu a nespravodlivosť, ktorú súčasne platný zákon o štátnom občianstve môže spôsobovať Slovákom pôsobiacim v zahraničí. „Čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu či zákon je alebo nie je v súlade s Ústavou SR a potom sa môžeme na tento problém pozrieť,“ avizoval. Ešte v septembri minulého roka sa na ÚS obrátila v tejto súvislosti skupina poslancov Národnej rady (NR) SR.
Na otázku, či Slovensko nemá obavy zo získania volebného práva zahraničných Maďarov, premiér reagoval, že v súčasnosti nikto, ani maďarská strana nechcú povedať, ktorí slovenskí občania maďarskej národnosti požiadali o maďarské štátne občianstvo. „Najnovšie prichádza do úvahy predbežná registrácia voličov, čo je veľmi kontroverzný inštitút. To je ale vnútorná vec Maďarska,“ zdôraznil s tým, že takýto register sa potom musí zverejniť a na jeho základe sa bude vedieť, kto zo slovenských občanov získal aj maďarské štátne občianstvo. Tým pádom ale stratí slovenské. „Tomuto sa môžu vyhnúť len tak, že sa nebudú registrovať a tak nepôjdu do volieb,“ konštatoval. Túto otázku však s Vollebaekom dnes nepreberali.
Štátny tajomník maďarského úradu vlády János Lázár začiatkom septembra avizoval, že predloží parlamentu individuálny poslanecký návrh novely volebného zákona. V zmysle tejto novely, ktorá by mala byť platná od 1. januára 2013, by sa voliči, ktorí chcú hlasovať, museli dva mesiace pred voľbami zaregistrovať.
V rozhovore s vysokým komisárom OBSE sa Fico sústredil na postavenie národnostných menšín na Slovensku. Pri tejto príležitosti hovorili napríklad o probléme komárňanskej univerzity J. Sélyeho, ktorá nespĺňa podmienky na udržanie svojho titulu univerzity. „Dotkli sme sa používania jazykov národnostných menšín v oficiálnom styku, ale to sú veci, ktoré sú riešiteľné,“ uviedol.
Solymos: S Vollebaekom sme diskutovali o postavení menšín po zmene vlády
O postavení menšín na Slovensku po zmene vlády diskutovali podpredsedovia Mosta-Híd László Solymos a Ivan Švejna s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Vollebaekom.
„Bol u nás prvýkrát a bol zvedavý na náš názor,“ dodal Solymos. „Myslíme si, že zrušenie podpredsedu vlády pre menšiny a úradu podpredsedu vlády pre menšiny je krok späť,“ odpovedal na otázku, ako Most-Híd hodnotil v rozhovore zmeny v situácii menšín po výmene vlády.
„Na druhej strane vítame, že sa vytvoril úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny. Význam to bude mať vtedy, keď bude reálne mať kompetencie, ktoré mu vyplývajú zo štatútu. Napríklad kontrolu legislatívy, ktorá sa týka menšín,“ poznamenal Solymos. Hoci vládu vytvoril ako jediný subjekt Smer-SD, pozíciu splnomocnenca vlády pre menšiny obsadil zástupcom práve Mosta-Híd Lászlóm Nagyom.
Podľa Solymosa hovorili s Vollebaekom aj o národnostnom minime, základnom dokumente, ktorý v septembri podpísal Most-Híd aj SMK, vytvorený bol v spolupráci s Okrúhlym stolom Maďarov na Slovensku. „Hovorili sme aj o zákone o štátnom jazyku a zákone o používaní národnostných jazykov menšín,“ dodal Solymos.
Predstavitelia strany Most-Híd tlmočili vysokému komisárovi svoje stanovisko k zákonu o dvojakom občianstve, rozprávali sa aj o Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne.