Bicykle napáchajú pri nehodách menej škody ako autá, rovnako však ohrozujú vodičov. Riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Gustáv Kasanický si preto myslí, že by štát nemal byť k ich majiteľom benevolentný. „Na jednej strane vodičov nútime, aby na technické kontroly chodili pomaly každý rok, no zároveň sme príliš benevolentní pri takýchto dopravných prostriedkoch, hoci sú také isté ako zvyšné,“ hovorí riaditeľ.
Dodáva, že v niektorých štátoch je už dnes bežnou súčasťou prísnejšie evidovanie bicyklov, ktoré sú povinne označované akousi obdobou ŠPZ. Podľa neho je to praktické riešenie problému s identifikáciou cyklistov, ktorí taktiež páchajú priestupky alebo nehody a z miesta nehôd utekajú.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Piráti za kormanom. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
O označovaní bicyklov v súčasnosti uvažujú napríklad v Rakúsku. Viedenský starosta Michael Häupl chce návrh povinného označovania poznávacími značkami predložiť miestnemu zastupiteľstvu ešte túto jeseň. Odôvodňuje to tým, že cyklisti jazdia arogantne a čím ďalej tým viac ohrozujú chodcov. Häupl vyvolal na túto tému širokú diskusiu nielen doma, ale v celej Európe vrátane susedného Česka. Viedeň patrí k cyklisticky najústretovejším metropolám a na bicykli tu jazdí pravidelne približne milión ľudí.
Či by sa zavedenie takého opatrenia ujalo na Slovensku, predseda združenia na podporu cyklistickej dopravy BicyBa Patrik Martin nevie celkom posúdiť. „Je pravda, že by sa tak dali jednoduchšie odkontrolovať krádeže a umožnilo by to napríklad i poistenie bicykla, no na druhej strane by to bola ďalšia administratívna záťaž pre ľudí či ďalšie poplatky. Neviem si to preto celkom predstaviť v praxi,“ hovorí.
Babety už len dožívajú
Problém označenia sa týka aj štvorkoliek, ktoré sa stali módnym hitom, najmä u detí bohatších rodičov. Štvorkolky rovnako ako babety patria medzi malé motocykle. Podľa zákona musia mať poznávaciu značku, ak chcú jazdiť po verejných cestách. Ak motorku využívajú na jazdu v lese alebo v záhrade, táto povinnosť sa ich netýka. Mnohí vodiči obmedzenie nedodržiavajú. „Bežne sa stáva, že takíto vodiči chodia na štvorkolkách po dedinách či hlavných cestách bez označenia a robia tam hluk, no hlavne ohrozujú iných ľudí,“ vysvetľuje Kasanický. Aj keď ide podľa neho o skupinu agresívnych vodičov, pristupuje sa k nej zatiaľ zhovievavo. Pri štvorkolkách sú voľnejšie kritériá aj na vodiča. „Na vedenie štvorkolky, ktorá spĺňa uvedené parametre, postačuje vodičské oprávnenie podskupiny B1, ktoré je možno udeliť žiadateľovi, ktorý dovŕšil vek minimálne 16 rokov,“ povedala policajná hovorkyňa Denisa Baloghová.
Kasanický si nemyslí, že riešením štvorkoliek by bolo povinné označovanie pre všetkých. „Ak by sme totiž zaviedli napríklad povinné označovanie všetkých štvorkoliek, zbytočne by sme totiž trestali tých, ktorí ich skutočne využívajú len niekde mimo verejných komunikácií. S nedodržiavaním pravidiel sa dá poradiť dôslednejšou kontrolou na cestách a represiou,“ myslí si.
Babety už len dožívajú
Za uvoľnením pravidiel pre mopedy so značkou Babetta stojí predovšetkým to, že tieto motocykle končia. Začali sa vyrábať v roku 1971 a v deväťdesiatych rokov k nim pribudli aj modernejšie stroje Korado. V roku 2000 sa na Slovensku predalo 120 mopedov, v tom istom roku bola ich výroba v Kolárove ukončená.
Poslanec Boris Susko (Smer), ktorý je spoluautorom úpravy týkajúcej sa babiet, hovorí, že práve toto bol hlavný dôvod rušenia povinnosti ich prísnejšej evidencie. Ak by totiž od januára platila pôvodná úprava, ich majitelia by museli zájsť do špecializovaného servisu, prejsť kontrolou originality a zaplatiť nielen za technickú, ale aj emisnú kontrolu, čo by súhrnne vyšlo aj na dvesto či tristo eur. ,,Bolo by to teda niekoľkonásobne drahšie, ako je hodnota samotného vozidla," tvrdí poslanec.
Či sa na túto zásadu bude prihliadať aj v budúcnosti, ministerstvo dopravy zatiaľ sľúbiť nevie. Jeho šéf Ján Počiatek totiž priznal, že ráta s tým, že do schváleného roku 2022 babety úplne ,,dožijú".