Súdiť sa posielajú aj úrady práce

Súdiť sa o výživné posielajú ľudí aj úradníci v prípadoch, že rozvedený človek žiada na úrade práce o dávku v hmotnej núdzi.

21.10.2012 17:00
rozvod, súd, sudca, proces Foto:
debata (1)

Tam im totiž pred priznaním dávky kážu vymáhať si najprv súdnou cestou výživné od bývalého manžela, ktorý má voči nim vyživovaciu povinnosť. A to aj vtedy, keď vedia, že aj tento partner je v evidencii nezamestnaných a poberá dávky.

„Na Okresnom súde Prešov evidujeme niekoľko desiatok takýchto konaní mesačne,“ hovorí krajský súdny hovorca Michal Drimák.

Na Okresnom súde Košice I zaznamenali aj prípad, keď sa takto manželskí partneri žalovali navzájom. „Iba v rámci tohto súdu sme od januára 2012 viedli 26 konaní o manželskom výživnom a 41 konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela. Z nich takmer všetky súvisia so splnením požiadaviek príslušného úradu práce,“ povedala hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Gálová.

Pracovné úrady sa pritom len držia zákona, ktorý vychádza z filozofie, že štát má pomôcť iba tomu, kto si nedokáže uplatniť nároky od iných povinných osôb. Štát predsa nemá prečo pomáhať dávkami napríklad nezamestnanej manželke či exmanželke podnikateľa s desaťtisícovým príjmom.

Osobitná štatistika sa však v tomto smere nevedie, sudcovia sa rodinnej agende venujú ako celku a špecifické dôvody podania žaloby neskúmajú. „Počet žalôb tohto druhu zvlášť nezisťujeme, no takisto máme vedomosť, že množstvo z nich je formálnych,“ uviedla Nina Spurná, hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Odhadom sa však najviac prípadov predpokladá v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, v okresoch Prešovského a Košického kraja či v niektorých ďalších na strednom Slovensku, najmenej v kraji Bratislavskom.

Podľa sudcov by sa situácia zlepšila, keby úrady ukladali povinnosť preukázať sa rozhodnutím súdu iba tým žiadateľom, ktorých partner má príjem. Zmeniť v tomto zmysle zákon je výhradne v moci poslancov parlamentu, no momentálne sa v tomto smere žiadna legislatívna iniciatíva nevyvíja.

„V istých prípadoch sa situácia môže ex post javiť ako jednoduchá, no napríklad v prípade hmotnej núdze sa neposudzuje iba samotný príjem, ale viac faktorov, ako je majetok a podobne. Preto len ťažko môže existovať legislatívny spôsob, ako by mohla byť rozhodovacia povinnosť prenesená priamo na klientskeho pracovníka úradu bez príslušného súdneho rozhodnutia,“ reagoval hovorca rezortu Michal Stuška.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba