„OSN je v danej chvíli pre triezveho pozorovateľa, ktorý na to nepozerá ružovými okuliarmi, v mnohých aspektoch skôr škodlivá ako prospešná organizácia,“ povedal Šebej pri príležitosti blížiaceho sa Dňa OSN, ktorý sa už od roku 1948 pripomína 24. októbra.
„Zámer zabrániť vojne na tom či onom konci sveta sa nepodaril, čiastočne sa to dá vysvetliť tým, že v OSN sú združení všetci – aj potenciálne obete aj potenciálni agresori minulých aj budúcich vojen,“ nazdáva sa poslanec. Valné zhromaždenie, ktoré je zložené zo zástupcov všetkých členských krajín, bolo podľa Šebeja eldorádom rôznych morálne pochybných aktivít. Za takú považuje napríklad rezolúciu OSN z roku 1975, ktorá sionizmus označila za formu rasizmu. „Neprimerane obrovské množstvo rezolúcií sa venuje odsudzovaniu Izraela a právam palestínskeho ľudu, ale Rada pre ľudské práva úplne ignoruje omnoho brutálnejšie porušovania ľudských práv na všetkých koncoch sveta od Barmy a Kambodže až po Sudán a strednú Afriku, kde zomierajú milióny ľudí bez toho, aby OSN bolo schopné čo i len vysloviť vetu odporu,“ hovorí.
Jediným orgánom s istými právomocami je podľa Šebeja Bezpečnostná rada OSN. Ani tá však podľa jeho slov nefunguje správne. „Pre prítomnosť ZSSR, dnes Ruska, a Číny, ktorí sú okrem USA, Veľkej Británie a Francúzska jej stálymi členmi s právom veta, Bezpečnostná rada takmer nikdy nebola schopná dospieť k nejakému rozhodnutiu,“ tvrdí Šebej.
Na druhej strane je však šéf zahraničného parlamentného výboru presvedčený, že z viacerých dôvodov by bolo veľkou chybou vzdať sa takejto organizácie. „OSN je jediné fórum, ktoré existuje ako medzinárodné fórum, kde sa všetky štáty a národy sveta stretávajú a môžu tam vyjadriť svoj názor a kde sa môžu na niečom zúčastniť,“ tvrdí Šebej s tým, že nie všetko, čo sa týka OSN, je bezmocné alebo zbytočné. Organizácia sa podľa neho, hoci nie veľmi efektívne, stará o utečencov, šíri humanitárnu pomoc či zabezpečuje fungovanie poštového systému v rôznych častiach sveta.