Naplánovaný je na dva roky a priebežne sa vyhodnocuje. Skúsenosti s ním priblížil Pravde Jaroslav Seman, riaditeľ Základnej školy na Školskej ulici v Podolínci.
Koľko rómskych detí chodí do vašej školy?
Dokopy 87, čo je asi dvadsať percent z celkového počtu žiakov. Nie všetky rómske deti sú však zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ako zatiaľ prebieha projekt na vašej škole?
Hoci sa pripravoval v priebehu minulého školského roka, jednotlivé aktivity sa začali až teraz v septembri. Zatiaľ teda ťažko hovoriť o úspechoch alebo prínosoch. Urobili sme zmeny v učebnom pláne, zaviedli sme tam príjemnejšie predmety a rozšírili sme ponuku záujmovej činnosti. K deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sme prijali dve asistentky učiteľa. Už to sú úspechy.
Spomenuli ste „príjemnejšie“ predmety. To sú aké?
Jedným z cieľov projektu bolo, aby sa tým deťom vzdelávanie trochu uľahčilo. Malo sa to dosiahnuť prostredníctvom zavedenia takých praktickejších predmetov. Napríklad zo slovenčiny sa vyčlenila jedna hodina a vytvoril sa predmet tvorivá dramatika. Deti si tam literatúru dramatizujú, robia si scénky, takže je to príjemnejšie, ako učiť sa o spisovateľoch.
Aj keď sa projekt spustil iba nedávno, všimli ste si už nejaké pozitívne zmeny?
Určite. Základom projektu je zavedenie celodenného výchovno-vzdelávacieho systému, aby sa tie deti po obede netúlali po uliciach, ale boli v škole a robili niečo užitočné. Napríklad tie dve asistentky majú v náplni práce okrem záujmovej činnosti aj prípravu na vyučovanie. Učitelia im v priebehu dňa avizujú, ktoré deti neboli pripravené, neučili sa, nemali domácu úlohu alebo niečo nezvládli, a ony si tie deti potom po obede vezmú a pracujú s nimi. Už to je prínos, lebo tie deti by inak už o tej dvanástej či jednej hodine, keď skončia vyučovanie, do budúceho dňa o škole nevedeli, takto sa aspoň trocha pripravia.
Asistentky sa im venujú až popoludní?
Nie, na vyučovaní sú už od deviatej hodiny a pomáhajú deťom, ktoré to potrebujú. Poobede po vyučovaní s nimi pracujú osobitne. V spomínaných krúžkoch záujmovej činnosti však nie sú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ako prijali zavedené zmeny rodičia rómskych detí?
Zo začiatku ťažko. Nepáčilo sa im, že ich deti nechávame – ako to oni volajú – „po škole“. Niekedy sú až prehnane starostliví, takže im trpezlivo vysvetľujeme, že sa im len snažíme pomôcť, a nie ublížiť. Teraz si už zvykli, že tu ich deti niekedy zostávajú dlhšie.