Pôjdeme na to cez vzdelanie, oznámil Kaliňák s Pollákom

Vláda zavedie pre všetky deti povinnú 12-ročnú školskú dochádzku a pre deti z takzvaných rizikových rodín bude od troch rokov povinná aj trojročná predškolská výchova, školopovinné deti z takýchto rodín by mali tráviť v škole celý deň. Do materskej a základnej školy by mali zároveň chodiť aj cez prázdniny.

23.10.2012 12:00
Pollak, Kalinak Foto:
Minister vnútra Robert Kaliňák (vľavo) a poslanec za OĽaNO a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
debata

Ministerstvo vnútra v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity chce aj takto riešiť problémy vylúčených rómskych komunít. V rámci tzv. rómskej reformy včera predstavili prvý zo šiestich balíkov opatrení zameraných na riešenie ich problémov. „Nechceme, aby systém vychovával profesionálnych poberateľov sociálnych dávok,“ vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák pri predstavovaní 14 opatrení zameraných na vzdelávací systém.

Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity a poslanca za Obyčajných ľudí Petra Polláka, naopak, cieľom je, aby bol využitý potenciál detí z rómskych komunít, aby dokázali do sociálneho systému ako zamestnaní raz prispievať. Vzdelávanie dáva ako jednu z priorít aj stratégia zlepšenia situácie rómskych komunít do roku 2020, ktorú prijala predchádzajúca vláda a terajšia vláda sa k nej prihlásila.

Opatrenia sú zamerané na zvýšenie počtu detí v materských školách, zvýšenie kvalifikácie mladých ľudí, ktorí neukončia základnú školu, zníženie počtu detí v špeciálnych školách, ale tiež majú postihovať a znižovať sociálne dávky rodičom, ktorých deti nechodia do školy.

Opatrenia, ktoré majú zvýšiť počet detí v materských školách a tiež detí, ktoré by mali byť celý deň v škole, sa majú týkať rodín, ktoré ministerstvo označuje za rizikové. Kritériá rizikovosti majú byť stanovené kombináciou viacerých kritérií – vzdelaním rodičov, výškou príjmu rodičov, mierou kriminality rodičov, mierou dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálnym zázemím, zadlženosťou rodiny, záškoláctvom v rodine a predpokladom neovládania jazyka dieťaťom v čase nástupu do školy.

S tým, že investície do predškolského vzdelávania sú potrebné, súhlasia aj viaceré mimovládky, aj keď na riešenie problémov detí z vylúčených komunít odporúčajú podporovať inkluzívne vzdelávanie. „To, že je potrebné vytvoriť škôlky, sa opakovalo už mnohokrát. Zlyhalo to na viacerých veciach, hlavne na financiách,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Nastavenie kritérií rizikovosti rodiny však Lajčáková považuje za neprimeraný zásah do súkromia rodičov. „Spôsob, akým chcú donútiť najmä chudobných rómskych rodičov, aby dávali deti do škôlky, sa mi zdá absolútne neprimeraný. Neviem, či sa meria miera kriminality rodičov a neviem, či sa to môže merať. A predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka sa mi zdá diskriminačný. Ale vieme, že deťom sa oveľa lepšie darí, ak sa vzdelávajú vo svojom materinskom jazyku,“ hovorí Lajčáková.

Ani rómskej aktivistke Ingrid Kosovej sa nepozdáva formulácia „rizikové rodiny“. „Aké sú to rodiny, aké deti, koľko ich je, aké kritériá na to použijeme?“ upozornila s tým, že návrh prináša veľa otáznikov, ale žiadne mechanizmy riešenia. Reforme vyčíta i to, že sa tam spomína len represia, no nijaká motivácia. „Prečo zase začíname od bodu nula? Načo nám potom bola schválená stratégia v decembri 2011? Tá je dobrá, vychádza z reálnych vecí, dá sa uskutočniť, len ju treba zaviesť,“ doplnila.

Sociologička Jurina Rusnáková si myslí, že rómska komunita potrebuje skôr pomoc ako direktívne opatrenia. Súhlasí s tým, že predškolská výchova je dôležitá, ale podľa nej ešte nie sú vytvorené podmienky na to, aby bola povinná. I jej sa nepozdáva výraz „rizikové rodiny“. „Kto povie, že nejaká rodina je riziková? Toto asi nemajú ešte domyslené,“ pripomenula.

Z hľadiska účinnosti takého opatrenia je podľa Lajčákovej dôležitý aj prístup učiteliek k deťom. „Ako matka by som nedávala dieťa do škôlky, kde je odstrkované alebo kde je považované za menejcenné od útleho detstva. Problém je aj kvalita predškolského vzdelávania. Segregácia existuje od materskej školy a to, že natlačíme deti do škôlok, nie je riešenie,“ upozorňuje Lajčáková.

Takto nastavený systém môže podľa nej tiež vytvárať napätie v spoločnosti, keďže o umiestnenie detí v škôlkach, ktorých nie je dostatok, majú veľký záujem nerómski rodičia. „Upozorňovali sme na to, keď sa pripravoval návrh bývalej štátnej tajomníčky na sociálne vylúčené spoločenstvá,“ hovorí Lajčáková.

Na vzdelávanie detí v školách z tzv. rizikových rodín má byť podľa reformy zavedený systém celodenného vzdelávania. Pilotný projekt budúceho celodenného vzdelávania financovaný z EÚ sa už pripravuje na dvesto školách. Deti by mali tráviť čas v škole až do večera. Podľa ministra vnútra systém celodenného vzdelávania je kompromisom – nie je to systém internátnych škôl, ale zároveň spôsob, ako deti učiť iným návykom, ako majú v osade. Podobne chce ministerstvo v rámci reformy zabezpečiť, aby pre takéto detí fungovali materské a základné školy aj cez prázdniny.

V rámci reformy chce ministerstvo vnútra zaviesť aj 12-ročnú povinnú školskú dochádzku. Chce tak motivovať rodičov i deti, aby hneď po skončení školy neodchádzali zo škôl a nestali sa poberateľmi sociálnych dávok. Zároveň chcú, aby deti, ktoré nedokončia základnú školu, povinne nastúpili na trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou praxou. Obmedziť chcú aj počty detí v špeciálnych školách. Mnohé deti sa do nich dostanú neoprávnenie a nie pre vážne mentálne postihnutie.

Spolu s opatreniami na podporu zlepšenia vzdelávania detí z vylúčených komunít majú byť zavedené aj reštrikcie pre rodiny, ktorých deti do školy nechodia. Dochádzka a správanie dieťaťa majú ovplyvniť výšku sociálnej pomoci štátu rodine. Hoci už teraz môžu byť rodiny za záškoláctvo detí postihnuté znížením rodičovského príspevku, ministerstvo vnútra žiada, aby nebolo možné nahradiť takú sankciu vyššou dávkou v hmotnej núdzi.

Paradoxne pri predstavovaní opatrení rómskej reformy nebol zástupca ministerstva školstva. „Reforma bola prerokovaná s pánom ministrom Dušanom Čaplovičom. Rezort bude na týchto aktivitách participovať podľa harmonogramu. Nakoľko však ide o súbor aktivít, ktoré idú naprieč viacerými rezortmi, o aktivitách budeme môcť detailnejšie informovať až neskôr,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák pred predstavením reformy v oblasti vzdelávania.

Opatrenia, ktoré predstavilo ministerstvo spolu so splnomocnencom, si budú vyžadovať veľa investícií tak do infraštruktúry, ako aj do ľudí, ktorí budú s rómskymi komunitami pracovať. Splnomocnenec vlády je však presvedčený, že financie sa nájdu v rámci budúceho rozpočtového rámca EÚ a fondov, ktoré budú vyčlenené pre Slovensko na roky 2014 – 2020.

Ako hodnotíte navrhnuté opatrenia reformy?

Tomáš Koziak, politológ:
Veľa bude závisieť od toho, ako sa to uvedie do praxe. Zatiaľ definovali len zámer, tá filozofia sa mi páči. Sám pochádzam z prostredia na východnom Slovensku, kde je tento problém veľmi vypuklý. Preto hovorím, že už včera bolo neskoro. Môžem len kvitovať, že sa kladie dôraz na vzdelávanie a zdôraznenie tých správnych kultúrnych vzorov a návykov. Páči sa mi zámer pracovať práve s tou najmladšou generáciou, ktorú treba podchytiť. Dobrá je aj tá sankcia, keď sa nedodržiava povinná školská dochádzka.
Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry:
Mnohé z toho je známe už dlho z iných programov. Aj táto vláda v tomto roku už prijala stratégiu integrácie rómskych komunít a mnohé z týchto opatrení tam sú. Vždy však išlo o vládne deklarácie a nejako sa to nepremietalo do praxe. Preto neviem, či je toto záväzný dokument. Nehovoria, akým spôsobom to chcú robiť, kedy, koľko to bude stáť. Zdá sa mi, ako by objavovali teplú vodu. Sú to veci, ktoré mimovládne organizácie dokola rozprávajú už desať rokov. Všetky represívne opatrenia ako škrtanie dávok podľa mňa nevedie k ničomu, nie je to efektívne opatrenie. Pracovať treba dole, na školách, na lokálnej úrovni.

Monika Čambáliková, sociologička:
Začlenenie sociálne vylúčených do spoločnosti a trhu práce v súčasnosti treba robiť predovšetkým cez vzdelanie. Túto oblasť nemožno opomenúť. Všetky reformy a možné spôsoby, ktoré prispejú k tomu, že deti zo sociálne vylúčeného prostredia a takýchto rodín získajú viac príležitostí a spoločnosť im umožní lepší prístup ku kvalitnému vzdelaniu, možno len uvítať.

František Tamašovič, prezident Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania:
Treba hľadať riešenia a pritvrdiť v náročnosti na ľudí a plnenie si povinností. V tomto duchu to jednoznačne podporujem. Otázne je, či to bude fungovať. Je to zložitá téma, ale skúsenosti sa automaticky nedajú prenášať z iných krajín. Musíme ísť vlastnou cestou a zohľadniť špecifické podmienky, ktoré tu máme. V rôznych európskych krajinách túto problematiku riešia radikálnejšie ako sa k tomu staviame my.

Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania, Inštitút hospodárskej politiky:
Opatrenia idú správnym smerom. Očakávala by som však výraznejšiu angažovanosť ministerstva školstva pri predstavovaní časti rómskej stratégie, ktorá má riešiť otázku ich vzdelávania. To je kľúčom k riešeniu rómskeho problému. Bez toho, aby rómske deti začali chodiť do školy, sa nič nevyrieši. Pri návrhu na predĺženie školskej dochádzky treba byť opatrný, aby nešlo o formálne predĺženie dĺžky vzdelávania, ale o skutočné zvýšenie kvality školstva a jeho relevancie pre trh práce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba