„Sú tu tri obce, Vojka, Bodíky a Dobrohošť, voči ktorým cítime väčšiu zodpovednosť,“ podčiarkol Lazár. Podľa starostu Vojky nad Dunajom Donáta Állóa priniesli dve desaťročia vodného diela obyvateľom viac negatív ako pozitív. "Do dnešného dňa neevidujeme žiadne príjmy z daní za plochy, ktoré sa nachádzajú v katastri obce a cez ktoré vedie prívodný kanál VDG.
Obec prevádzkuje na vlastné náklady a bez kompenzácie minibus, ktorý vozí našich občanov, keďže kompa z rôznych dôvodov veľmi často nepremáva," uviedol starosta s tým, že za 20 rokov sa nedalo zabezpečiť, aby na kompe uprednostnili prepravu miestnych obyvateľov pred turistami a náhodnými cestujúcimi. Lazár tvrdí, že o tomto probléme nevedel, podľa vlastných slov sa ním plánuje v najbližšom čase zaoberať. Doplnil, že kompu platí VV, ale prevádzkuje ju Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).
Obec má podľa starostu po reguláciách hladiny Dunaja navyše problém s komármi, ktorých je od existencie vodného diela viac a na postreky nie je dosť finančných prostriedkov. Nedoriešil sa ani problém súvisiaci s ťažbou štrku v katastrálnom území obce, ktorý sa použil pri výstavbe VDG.
„Pri výstavbe takýchto diel sa stáva, že niekto je obmedzený,“ reagoval na problémy obyvateľov minister životného prostredia Peter Žiga (Smer). Dodal, že keby vodné dielo neexistovalo, obce by možno zničila povodeň v roku 2002. „V minulosti boli urobené isté kompenzácie voči týmto obciam a my stále máme priestor v rámci environmentálneho fondu kompenzovať tie ujmy, ktoré majú z titulu existencie vodného diela. Môžeme sa na to v budúcnosti pozrieť,“ povedal minister.