Černová nebola krivdou, aj Slováci strieľali do Maďarov, tvrdí historik

Tragédia v Černovej pri Ružomberku, ktorá si pred 105 rokmi 27. októbra 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, nebola krivdou na slovenskom národe, myslí si historik SAV a autor monografie Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec.

27.10.2012 09:32
Černovská tragédia Foto:
Tragédia v Černovej si v roku 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatkych zranených, keď legionári začali strieľať do davu ľudí, ktorí žiadal, aby ich novpostavený kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka.
debata (391)

Podobných tragédií sa podľa neho vo vtedajšom Uhorsku odohralo viac a bez viny neostali ani Slováci. „Nevnímal by som to ako krivdu, lebo ak by sa takto začali klásť každou stranou jednotlivé zlyhania vedľa seba a proti sebe, nebolo by to ani produktívne, ani múdre,“ odpovedal Holec na otázku, či bola tragická udalosť naozaj krivdou na slovenskom národe, ako o tom hovorí vyhlásenie Národnej rady SR.

Poslanci v roku 2007 v súvislosti so 100. výročím Černovej prijali uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie.

Černová má podľa Holca svoju obdobu, avšak v tomto prípade obeťami neboli Slováci. Výsledkom streľby legionárov vo februári 1919 bolo deväť mŕtvych Maďarov a vyše dvadsiatka ťažko zranených. „Aj táto tragédia vyplynula z napätia, ktoré eskalovalo v čerstvo obsadenej Bratislave. Aj tu však nakoniec zlyhal štát, ktorý nebol schopný a ochotný potrestať strieľajúcich a vinu hľadal výlučne v provokáciách demonštrantov,“ tvrdí historik, ktorý podobne nazerá aj na udalosť v Černovej.

Tragédia podľa Holca vyplynula z dobovej situácie, z dobových stereotypov a z dobového vnímania jedných druhými. „Odohrala sa ako súhra niekoľkých naakumulovaných nesprávnych rozhodnutí a vzájomných predsudkov a v obdobnej podobe sa odohrala aj na iných miestach vtedajšieho Uhorska,“ doplnil. Napríklad v apríli 1904 zastrelili žandári v Aleşde pri politickej konfrontácii 33 rumunských roľníkov a viac ako stovku zranili. Európa to však podľa historika prešla mlčaním.

Černovská tragédia a hlavne jej spolitizované vyšetrovanie podľa historika určite vzájomným slovensko-maďarským vzťahom neprospeli. Nemyslí si však, že by udalosť bola hlavným vinníkom ich nedobrého stavu. „Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené vzájomným nepochopením sa a nedôverou, mentálnymi (i nacionalis­tickými) limitmi v hlavách Maďarov i Slovákov, a to i takých, či predovšetkým takých, ktorí o Černovej nevedia vôbec nič,“ poznamenal Holec. Namiesto obojstranného poučenia sa z Černovej či Bratislavy z roku 1919 sa černovská tragédia podľa neho politicky zneužíva, čo vzájomným vzťahom vôbec neprospieva.

Čo sa v Černovej stalo?

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia vtedajšej cirkevnej vrchnosti posvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Obyvatelia obce sa však vzopreli a žiadali, aby tak urobil ich rodák Andrej Hlinka. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov, aby nastolili poriadok. Na uliciach bol však pokoj.

Nebolo tomu tak ale nasledujúci deň, teda v nedeľu, keď malo dôjsť k posväteniu kostola. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: „Strieľať!“ Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí.

391 debata chyba