Černová nebola krivdou, aj Slováci strieľali do Maďarov, tvrdí historik

, 27.10.2012 09:32
Černovská tragédia
Tragédia v Černovej si v roku 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatkych zranených, keď legionári začali strieľať do davu ľudí, ktorí žiadal, aby ich novpostavený kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Autor:

Tragédia v Černovej pri Ružomberku, ktorá si pred 105 rokmi 27. októbra 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, nebola krivdou na slovenskom národe, myslí si historik SAV a autor monografie Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec.

Podobných tragédií sa podľa neho vo vtedajšom Uhorsku odohralo viac a bez viny neostali ani Slováci. „Nevnímal by som to ako krivdu, lebo ak by sa takto začali klásť každou stranou jednotlivé zlyhania vedľa seba a proti sebe, nebolo by to ani produktívne, ani múdre,“ odpovedal Holec na otázku, či bola tragická udalosť naozaj krivdou na slovenskom národe, ako o tom hovorí vyhlásenie Národnej rady SR.

Poslanci v roku 2007 v súvislosti so 100. výročím Černovej prijali uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie.

Černová má podľa Holca svoju obdobu, avšak v tomto prípade obeťami neboli Slováci. Výsledkom streľby legionárov vo februári 1919 bolo deväť mŕtvych Maďarov a vyše dvadsiatka ťažko zranených. „Aj táto tragédia vyplynula z napätia, ktoré eskalovalo v čerstvo obsadenej Bratislave. Aj tu však nakoniec zlyhal štát, ktorý nebol schopný a ochotný potrestať strieľajúcich a vinu hľadal výlučne v provokáciách demonštrantov,“ tvrdí historik, ktorý podobne nazerá aj na udalosť v Černovej.

Tragédia podľa Holca vyplynula z dobovej situácie, z dobových stereotypov a z dobového vnímania jedných druhými. „Odohrala sa ako súhra niekoľkých naakumulovaných nesprávnych rozhodnutí a vzájomných predsudkov a v obdobnej podobe sa odohrala aj na iných miestach vtedajšieho Uhorska,“ doplnil. Napríklad v apríli 1904 zastrelili žandári v Aleşde pri politickej konfrontácii 33 rumunských roľníkov a viac ako stovku zranili. Európa to však podľa historika prešla mlčaním.

Černovská tragédia a hlavne jej spolitizované vyšetrovanie podľa historika určite vzájomným slovensko-maďarským vzťahom neprospeli. Nemyslí si však, že by udalosť bola hlavným vinníkom ich nedobrého stavu. „Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené vzájomným nepochopením sa a nedôverou, mentálnymi (i nacionalis­tickými) limitmi v hlavách Maďarov i Slovákov, a to i takých, či predovšetkým takých, ktorí o Černovej nevedia vôbec nič,“ poznamenal Holec. Namiesto obojstranného poučenia sa z Černovej či Bratislavy z roku 1919 sa černovská tragédia podľa neho politicky zneužíva, čo vzájomným vzťahom vôbec neprospieva.

Čo sa v Černovej stalo?

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia vtedajšej cirkevnej vrchnosti posvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Obyvatelia obce sa však vzopreli a žiadali, aby tak urobil ich rodák Andrej Hlinka. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov, aby nastolili poriadok. Na uliciach bol však pokoj.

Nebolo tomu tak ale nasledujúci deň, teda v nedeľu, keď malo dôjsť k posväteniu kostola. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: „Strieľať!“ Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku