Minister financií Peter Kažimír zase vyhlásil, že ,,nie je na arabskom trhu" a jeho ponuka bola definitívna. Odborári preto už schválili potrebné kroky na prípravu neobmedzeného ostrého štrajku.
„Memorandum z Úradu vlády naše predsedníctvo, ktoré je zároveň štrajkovým výborom, neprijalo,“ informoval šéf odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek. Vedenie odborov chce teraz do návrhu zapracovať svoje požiadavky a takto upravený materiál predložiť vláde. Ak s ním nebude súhlasiť, odborári sú pripravení vstúpiť do štrajku, ktorého začiatok už dávnejšie ohlásili na 26. novembra. Na školách by sa tak znova zatvorili brány a prerušilo vyučovanie.
Presný obsah memoranda držia obe strany v tajnosti s vysvetlením, že ide o pracovný materiál. Podľa informácií Pravdy sa tam však spomína päťpercentné zvýšenie platov zamestnancov v školstve namiesto 10-percentného, ktoré požadovali odbory. Vláda ustúpila v tom, že by sa toto prilepšenie premietlo do tarifného platu učiteľov, nie do normatívov na žiaka, ako pôvodne navrhovala. V memorande bol i záväzok, že sa nájdu zdroje na rast platov zamestnancov škôl v rokoch 2014 – 2016.
Spísaním memoranda Ficova vláda využila rovnaký nástroj ako bývalý kabinet Ivety Radičovej, ktorý koncom minulého roka čelil masovému protestu lekárov štátnych nemocníc. Tí si hromadným podávaním výpovedí napokon vymohli zvýšenie platov. Tentoraz to však vyzerá, že vláda odborárom neustúpi.
„Ja som dal aj zástupcom odborov najavo, že nie sme na arabskom trhu. To znamená, že moja ponuka je definitívna a vychádza z možností rozpočtu na budúci rok. Ja zodpovedám za stav verejných financií a nie som pripravený maľovať naružovo niečo, čo vyzerá úplne inak,“ zdôvodnil Kažimír.
Memorandu predchádzali neformálne stretnutia odborárov s ministrom školstva, podľa kuloárnych informácií aj dve rokovania s premiérom. Oficiálne vyjednávanie sa však ešte nekonalo ani nie je naplánované. O obsahu doterajších stretnutí nechcel hovoriť nikto zo zúčastnených. „Môžem len povedať, že sme v kontakte. Takmer každý týždeň sme sa stretli s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom,“ vyhlásil Ondek.
Čaplovič potvrdil, že pokračuje v rokovaniach s odbormi, ale dohodli sa, že o tom nebudú informovať, kým nepríde k dohode. „Musia si uvedomiť aj to, či štrajkom nepoškodia svoje renomé vo verejnosti. Predovšetkým u tých, ktorí si budú musieť vyberať dovolenky a budú musieť byť s deťmi doma,“ odkázal minister učiteľom.
Ako Pravda zistila, na štrajk sa už pomaly chystajú i školy. Podľa Magdalény Ponickej, predsedníčky odborového združenia základného školstva v Banskobystrickom kraji, zatiaľ síce nemajú spočítané, koľko škôl by sa zapojilo do ďalšieho štrajku, ale učitelia sú vraj odhodlaní bojovať. „Tvrdia, že keď sme už raz zdvihli hlavy, netreba ich skláňať. Nálada je taká, že do toho treba ísť,“ priblížila odborová predáčka.
To, že štrajk bude, si myslí aj väčšina riaditeľov základných škôl. „Keby nebol, tak sa v najbližších desiatich rokoch nebude s učiteľmi nikto baviť. Preto má ten štrajk zmysel,“ zhodnotil riaditeľ ZŠ v Spišskom Podhradí Ján Jurečko. Medzi zamestnancami podľa neho vládne napätá atmosféra, čaká sa, ako sa veci vyvinú. Škola sa už v septembri zapojila do jednodňového výstražného štrajku, podporiť ho chce i teraz.
Riaditeľka ZŠ na Vajanského ulici v Lučenci Ľudmila Lacová predpokladá, že štrajk bude, ale už sa doň nezapojí toľko ľudí ako v septembri. „Veľmi som podporovala prvý štrajk, no teraz u učiteľov už necítim taký zápal ako predtým. Asi do toho už nepôjdu tak tvrdo,“ priznala. O tom, ako sa k protestu postavia, by sa s učiteľmi mala poradiť v pondelok. ,,Keby však chceli ísť do štrajku, podporím ich," naznačila Lacová.
Pokiaľ ide o požiadavky školských odborárov, Lacová hovorí, že by bola rada, keby vláda pristala aspoň na osempercentné zvýšenie platov. Jurečko zase pripomína, že plánované zvyšovanie tabuľkových platov nepomôže, ak sa nezvýšia aj normatívy na žiaka. „Keď totiž riaditelia škôl nebudú mať na platy zamestnancov, tak im budú musieť znížiť nenárokovateľné zložky platu, teda osobné príplatky,“ vysvetlil Jurečko, podľa ktorého treba riešiť i zle navrhnutú valorizáciu učiteľských miezd.
Päťpercentné zvýšenie platov, ktoré navrhol Kažimír, by pre pedagógov znamenalo prilepšenie priemerne o 36 eur a 18 eur pre ostatných zamestnancov v školstve. Štát by to celkovo vyšlo na 60 miliónov eur. Nárast platov o 10 percent by zo štátneho rozpočtu mal vytiahnuť až 180 miliónov eur.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.)