Polícia o dôvode streľby nechce informovať, podľa nej vyšetrovateľ pracuje s viacerými vyšetrovacími verziami. Podľa klinického psychológa Martina Milera sa dá rozumieť správaniu zúfalého človeka, ktorý nevidí iné východisko problému ako radikálne riešenie, no nepovažuje ho za správne. „Ak niekto vezme spravodlivosť do vlastných rúk, pretože podľa neho kompetentní nič nerobia, speje to k anarchii a pravdepodobne sa to obráti proti nemu. Môže ísť o afekt, skratkovité konanie, keď človek vybuchne, ale aj o plán, keď sa na čin pripravuje, lebo zlyhajú všetky legálne možnosti,“ tvrdí psychológ.
Počet psov, ktorých ľudia chovajú v bytoch na sídliskách, za posledné roky výrazne narástol. „Preto problém začína prerastať cez hlavu. Je logické, že dochádza ku konfrontáciám. Ľudia, ktorí psov nemajú, si myslia, že na to doplácajú, pretože sídliská sú pre ľudí,“ navrhuje zoológ Jozef Chavko.
Spory medzi majiteľmi psov a „nepsičkármi“ sú ťažko riešiteľné, napriek tomu, že mestá prijali rôzne opatrenia, ako dosiahnuť spokojnosť na oboch stranách. Zaviedli vysávanie psích exkrementov, osadili na ne koše s vrecúškami a zriadili vyhradené miesta. Majitelia zvierat väčšinou tieto opatrenia ignorujú. Tí ostatní nevedia, čo s tým robiť.
„Niekoľkokrát sa mi stalo, že som si na topánke do bytu alebo auta doniesol psí výkal. Na políciu som volal, ale povedali mi, že s s tým nič nemôžu urobiť, pretože by toho človeka museli chytiť priamo na mieste. Vedia, v akých lokalitách je situácia najhoršia, ale policajti by tam museli stáť nonstop a na to nemajú kapacity. Ak nejaké miesto začnú kontrolovať pravidelne, nedisciplinovaní majitelia psov s nimi začnú chodiť inam,“ opisuje skúsenosti Marek Turanský.
Hovorca Mestskej polície v Bratislave Peter Pleva však tvrdí, že ak ľudia vedia o majiteľoch psov, ktorí nariadenia nedodržiavajú, stačí to ohlásiť mestskej polícii alebo miestnemu úradu. „Keď je podaný podnet, môžeme to riešiť. Čo sa týka Bratislavy, porušení všeobecne záväzných nariadení je viac ako dosť, najmä voľný pohyb psov a nezbieranie exkrementov,“ povedal. Bratislavskí mestskí policajti posilnené hliadky v rámci raňajšieho či večerného ,,venčenia" psov nemajú. „Rieši sa to v rámci bežného výkonu služby,“ povedal Pleva. Napríklad v Banskej Bystrici mestská polícia spolu s pracovníkmi mesta robí aj špeciálne akcie, ktoré majú viesť k dodržiavaniu predpisov. Najefektívnejšou sa u nich ukázala kontrola a dodržiavanie podmienok upravujúcich držanie psov.
Podľa bývalého zoológa Štátnej ochrany prírody Chavka policajtov v teréne málo „cítiť“. „Ľudí by mali usmerňovať, aby bol poriadok. Keď psičkári vedia, že za priestupky sa im aj tak nič nestane, robia to ďalej. Možno by celá situácia stála aj za stretnutie kynológov, poľovníkov a ministerstva životného prostredia. Spoločne hľadať zóny, kde sa dajú psy venčiť, napríklad okolo nevyužitých tovární,“ dodal Chavko.
Voľný pohyb psa na všetkých verejných priestranstvách je zakázaný, pes musí byť vedený na vôdzke. Majitelia psov oponujú, že ich majú prihlásených, platia za nich dane, ale na ich pohyb vonku prakticky nemajú priestor.
Chovatelia by sa podľa Chavka mali zamyslieť nad tým, čo pes potrebuje, inak bude trpieť a priestor sídliska mu nebude postačovať. „Je to však aj o disciplíne majiteľov. Keď je v Holandsku tabuľa, napríklad chránené územie pre vtáky – zákaz vstupu aj fotografovania, dodržujú to. U nás nie, skôr by niekto ukradol ešte aj tabuľu,“ myslí si bývalý zoológ.
Hygienici Úradu verejného zdravotníctva musia pre znečistenie zvieracím močom a exkrementmi zatvárať desiatky pieskovísk ročne. Najväčšie riziko však predstavuje ohrozenie parazitmi, pochádzajúcimi z výkalov mačiek. „Toxokaróza je ochorenie, ktorého pôvodcom je škrkavka psia a mačacia. V prípade, že sú exkrementy infikovaného psa alebo mačky v pieskovisku, môžu sa dostať do priameho kontaktu s hrajúcim sa dieťaťom, ktoré sa znečistenými rukami infikuje“ vysvetľuje Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva. Ochorenie sa prejavuje teplotami, nevoľnosťou, zvracaním, bolesťami brucha alebo hlavy, prípadne kožnými vyrážkami. Ak škrkavka prenikne do dýchacieho systému, môže zapríčiniť dokonca zápal priedušiek.
V roku 2012 celkovo odobrali v rámci všetkých krajov 252 vzoriek piesku z náhodne vybraných pieskovísk. Parazita potvrdili štyri vzorky, patogénne baktérie 7 vzoriek. Hygienická úroveň pieskovísk sa za posledné tri roky nezhoršuje, je stabilizovaná. Ak hygienici zistia pochybenie, pieskoviská uzavrú do doby, kým prevádzkovatelia neodstránia nedostatky. To sa preveruje opakovaným štátnym zdravotným dozorom.