Krvavá dráma sa stala po ôsmej hodine ráno v budove na Jesenského ulici, kde sídli viacero firiem. „Podľa svedeckej výpovede došlo k hádke medzi páchateľom a ďalšími troma osobami, následne došlo k streľbe. Všetci traja strelným zraneniam podľahli,“ uviedol banskobystrický krajský policajný riaditeľ Marián Slobodník. Prvá policajná hliadka, ktorá dorazila na miesto, strelca zadržala. Nekládol nijaký odpor.
O život prišiel otec so synom a ich tretí spoločník. Manželka najmladšieho z nich, ktorá bola pri streľbe a privolala záchranku, skončila v nemocnici, bola v psychickom šoku. „Pacientku ošetrili v internej ambulancii a transportovali ju ďalej do špecializovanej nemocnice,“ uviedla Zuzana Sitárová zo zvolenskej nemocnice. Podľa zistení Pravdy ju previezli do kremnickej psychiatrickej liečebne.
Počet striel, ktoré strelec Ivan Homola vystrelil z legálne držanej zbrane ČZ 75 Para, vo štvrtok nebol známy. Určí ich až súdna pitva. Bolo ich však viac a smerovali do oblasti tela. Motívom činu zrejme boli nevyrovnané účty. „K motívu sa neviem vyjadriť, ale pravdepodobne išlo o požiadavky na nejaké finančné vyrovnanie,“ povedal Slobodník. Za skutok hrozí páchateľovi väzenie od 20 do 25 rokov alebo doživotie.
Na to, aby Homola získal zbraň, musel prejsť v januári psychotestmi. Podľa oslovených psychiatrov tie však nemuseli odhaliť, že niečo podobné chystá alebo že niečo nie je s jeho psychikou v poriadku. Podľa psychiatra Imricha Glézla testy nedokážu predpovedať, že u človeka nastane podobný skrat a spácha vraždu. „Tie psychotesty nevedia predvídať, že sa človek dostane do takejto situácie. Určite však dokážu odhaliť skrytú agresivitu alebo väčšiu impulzívnosť.“
Tragédia vo Zvolene a tiež prípad mestského policajta Juhásza či strelca Harmana môže podľa sociológa Stanislava Buchtu čosi naznačovať o dnešku. „Takéto činy môžu byť prejavom nielen individuálnej frustrácie, ale aj frustrácie celých spoločenských vrstiev. Je to vidieť na nespokojnosti viacerých skupín. Sú to tiež symptómy toho, že do popredia sa dostávajú materiálne hodnoty. Je to aj o honbe za peniazmi, o naháňaní živobytia,“ dodal Buchta.
Strelec bol desať rokov konateľom firmy, ktorá pôsobí najmä v oblasti strojárstva a predaja strojárskych výrobkov. Vo funkcii skončil vo februári tohto roku. Zbraň mal v legálnej držbe od januára. Doteraz nebol trestaný. Bol rozvedený a pred časom býval v rodinnom dome v Sielnici, kde žije jeho matka. Nikto tam neotváral. Niektorí susedia odmietli povedať čokoľvek, zhovorčivejšia bola len jedna susedka. „Už dávnejšie tu nebýva, žije niekde vo Zvolene,“ povedala. Bola z toho šokovaná, až jej vyhŕkli slzy. „Bol to absolútne pohodový muž, nikdy nemal s nikým konflikty. To musel byť skrat,“ hovorí.
Jeho bývalá manželka je riaditeľkou jednej zo zvolenských škôlok. Podľa jej zamestnankyne v čase našej návštevy už nebola v práci. Po telefonickom rozhovore s pracovníčkou po nej odkázala, že je to pre ňu trauma a k celej záležitosti sa nebude pre médiá vyjadrovať.
Foto: Dagmar Teliščáková
Príbuzní ani susedia obetí tragédie sa k nešťastiu vyjadriť nechceli. Na adrese vo Zvolene, kde býval najstarší zo spoločníkov Milan P., zostal prázdny byt. Okolo obeda sa do vchodu vybaveného videovrátnikom dostať nedalo. Otvoril sa až podvečer, no dvere na byte zastreleného muža nikto neotváral. Podľa informácií susedy, ktorá býva o poschodie vyššie, ani nemohol. „Ten pán býval po smrti svojej manželky sám. Občas sme ho stretávali na chodbe, inak sme sa nepoznali. To, čo sa stalo, je hrozné,“ povedala suseda.
Jeho syn Marián P. býval v inej časti Zvolena v rodinnom dome. Dom bol včera prázdny, na zazvonenie pri dverách susedia nereagovali. Pani, ktorá býva asi štyri domy od domu 36-ročného muža, sa o tragédii dopočula z médií, no netušila, že medzi obeťami streľby je aj jej sused. „Som z toho šokovaná,“ utrúsila smutne. Dodala, že manželia bývali v tom dome len krátko, preto rodinu dobre nepoznala.
Tretia z obetí, 45-ročný Adolf P. býval v Banskej Bystrici. Na bráne rodinného domu boli dva zvončeky, na jednom bolo meno zastreleného muža, na druhom meno jeho otca. Starší muž, ktorý otvoril, odmietol hovoriť s novinármi. „Rozíďte sa, choďte preč,“ povedal a zavrel za sebou dvere.
Ľudia z okolia streľby sa veľmi vyjadrovať nechceli. „Najskôr som si myslel, že tam niekoho vykradli, ale zmiatli ma tie sanitky. Videl som jedného pána na balkóne tej budovy, tak som sa spýtal, čo sa to deje. On povedal, že nejakí chlapi sa tam postrieľali kvôli peniazom,“ povedal starší pán. Žena v stredných rokoch, ktorá má v budove kanceláriu, povedala, že nič nevidela ani nepočula. Rovnako to tvrdil aj muž z inej tamojšej firmy. „Nepočul som nijakú streľbu, nijakú hádku. Keď prišli policajti a sanitky, vtedy som až zistil, že sa niečo deje,“ povedal.
Podľa sociológa Buchtu je celá spoločnosť v strese a stále sa to stupňuje. „Je to veľmi závažný fenomén, ktorý vyúsťuje do podobných sociálnych patologických javov, keď zlyhá jedinec, dostane sa do krajnej situácie a dôjde k vražde. Je pravdepodobné, že títo ľudia neuniesli ťažobu, stres a frustráciu, v ktorej sa pohybovali každý deň.“
Na otázku, či bude stúpať počet takýchto prípadov, povedal, že generalizovanie je nebezpečné a subjektívne. „Určite to nemôžeme brať tak, že je to začiatok nejakých masových situácií. Je však isté, že sú tu určité riziká vzniku podobných negatívnych javov.“ Prevenciu pred takýmito javmi podľa neho spoločnosť dokáže len ťažko zabezpečiť.
„Áno, spoločnosť by sa mala snažiť, aby sa zlepšovala ekonomická situácia. Ale to je strašne vágny pojem. Je to skôr o sile rodiny a priateľských kruhov. Tu si ľudia dokážu ventilovať svoje strachy a stresy a takto si obrusujú svoje negatívne prejavy.“ Podľa Buchtu sa podobné extrémne prejavy spájajú skôr s atomizovanými, osamotenými jedincami, ktorí nie sú dobre začlenení do rodín a priateľských neformálnych skupín.
Pôvodnú správu sme vymenili za autorský článok…
