„Základným motívom celého návrhu je, že ozbrojenci si budú platiť na svoje dôchodky viac a budú slúžiť dlhšie. Ale tieto opatrenia znamenajú aj to, že si tento systém budú môcť užívať dlhé roky, nielen počas služby, najmä keď si poctivo odrobia roky v armáde alebo v polícii a pôjdu do dôchodku,“ prezentoval zmeny minister vnútra Robert Kaliňák.
Príslušníci ozbrojených síl po novom nepôjdu do penzií po odslúžení 15 rokov, ako je to dnes, ale až po 25 rokoch služby. Zvyšovanie veku do dôchodku sa bude zavádzať postupne, aby ľudia, ktorí už v systéme sú, slúžili kratšie ako tí, ktorí prídu za nových podmienok. ,,Naším cieľom je nastaviť systém tak, aby práca vojaka a policajta bola celoživotným povolaním, preto aj zmena na 25-ročnú službu bude len postupná," dodal šéf rezortu obrany Martin Glváč.
V zákone bude preto zmena penzijného veku naformulovaná tak, že ak má niekto už dnes za sebou pätnásť rokov služby, po prijatí zákona bude mať možnosť odchodu do penzie hneď. V prípade, že je v službe menej ako päť rokov, bude musieť splniť minimálnu 25-ročnú hranicu služby.
Vojaci a policajti po prijatí zmien budú mať nižšie platy, pretože budú na poistné odvádzať o dve percentá viac. Toto im chce štát kompenzovať tým, že o tri ďalšie percentá stúpne aj príspevok zo strany zamestnávateľa.
„Tento systém reaguje na stav, do ktorého sa dostali osobitné účty (z ktorých sa vyplácajú dôchodky, pozn. red.). Keby sme boli opatrní a prijímali zmeny o rok skôr, tak opatrenia by nemuseli byť taká tvrdé ako dnes. Doba služby 25 rokov však nie je nesplniteľná,“ reagoval na ohlásené zmeny policajný odborár Miroslav Litva. Ako dodal, už za posledných desať rokov do roku 2010 bol priemerný čas služby v polícii na úrovni 25,2 roka, teda väčšina z nich by podmienky na výsluhovú penziu bez problémov splnila.
Odborári podľa Litvu súhlasia aj so zmenenou valorizáciou penzií, ktoré sa im budú zvyšovať rovnakým spôsobom ako bežným ľuďom. „Má sa tu však zohľadniť aj počet odslúžených rokov, aby tým, ktorí slúžili dlhšie, rástli dôchodky rýchlejšie ako ostatným, čo považujeme za spravodlivé,“ dodal odborár.
Keďže novela obsahuje aj sprísnené podmienky na vyplatenie odchodného či ďalšie škrty, bezpečnostný analytik Ivo Samson avizuje, že by mohla viesť aj k strate záujmu mladých o prácu v tejto oblasti. „Určité benefity tohto povolania dosiaľ zatraktívňovali túto prácu,“ uviedol.
Hoci Kaliňák pripúšťa, že obavy zo straty osobitného systému zabezpečenia zdvihli v posledných rokoch odchodovosť zo zboru na rekordné čísla, tvrdí, že tento trend sa už zastavil. Naopak, prijatím nových pravidiel sa podľa neho podarí zastaviť neustále zadlžovanie systému a zabezpečí ho aj do budúcnosti. „Do roku 2015 sa nám týmito opatreniami podarí urobiť úsporu 200 miliónov eur. Dokážeme stabilizovať osobitné účty na ročnej báze okolo 64 miliónov,“ tvrdí.
Aj keď pôvodne malo k novele najväčšie výhrady ministerstvo financií, jeho šéf Peter Kažimír napokon tvrdí, že s výslednou podobou reformy je spokojný, pretože podľa rezortu „zvyšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií“.
O balíku zmien, ktoré sa týkajú taktiež aj hasičov, colníkov, horských záchranárov či tajných agentov a väzenských dozorcov, by mala rozhodovať vláda už na najbližšom rokovaní. Podľa predbežných plánov rezortov vnútra a obrany by mali zmeny platiť najskôr v apríli alebo v máji budúceho roka.
Ako sa zmení zabezpečenie vojakov, policajtov či hasičov
-ozbrojené zložky si budú doplácať na poistné viac, a to namiesto 5 až 7 percent, zamestnávateľ im zas namiesto súčasných 17 percent doplatí 20 percent
-nárok na výsluhový dôchodok sa bude postupne odďaľovať až na 25 odslúžených rokov, nevznikne po 15 rokoch ako doteraz
-zmení sa spôsob výpočtu výsluhového dôchodku progresívnym zvyšovaním percentuálnej výmery tak, aby bolo pre mladšie ročníky výhodnejšie slúžiť čo najdlhšie, a to až v trvaní 30 rokov
-policajti i vojaci prídu o osobitný systém valorizácie výsluhových, invalidných či vdovských dôchodkov; zvyšovať sa im budú rovnakým spôsobom ako bežným ľuďom, zohľadniť sa však má aj počet odslúžených rokov
zmení sa výpočet základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, a to v závislosti od dĺžky služby
-postupne sa posunie aj dĺžka služby potrebná na poberanie výsluhového príspevku, a to z 5 na 10 rokov; poberať ho budú tí, ktorých dĺžka služby nie je dostačujúca na riadny výsluhový dôchodok
-požadovaná doba služby potrebná na vznik nároku na odchodné sa zvýši z päť na 13 rokov, avšak len pre vojakov či policajtov prijatých od roku 2013. Pre túto skupinu sa zníži aj výška odchodného
ak sa niekto po odchode opätovne vráti k armáde či polícii, odchodné už po skončení novej služby viac nedostane; v prípade výpočtu výšky penzie sa však nové roky služby pripočítajú k starým
-zmení sa spôsob financovania dávok nemocenského zabezpečenia
zruší sa súbeh materskej a výsluhového príspevku – policajtka či vojačka bude poberať len vyššiu dávku
-kúpeľnú starostlivosť už ministerstvá nebudú uhrádzať v plnej výške pre súčasných aj vyslúžilých zamestnancov; tí si po novom doplatia najmenej osminu poukazu