Nepovažujete prerušenie štrajku za svoju prehru?
Nie. Je to rozhodnutie štrajkového výboru, ktoré vyplynulo z aktuálnej situácie.
Ešte v utorok v noci po rokovaní s premiérom ste povedali, že štrajk pokračuje. Na druhý deň ráno bolo všetko inak. Prečo ste zmenili názor?
Rozhodli sme sa na základe monitoringu a informácií, ktoré sme mali z jednotlivých škôl a školských zariadení.
Mnohé školy varovali, že ich zamestnanci pre finančné ťažkosti nevydržia štrajkovať dlhšie ako tri dni.
Je to možné. Ale myslím si, že sme s prerušením štrajku urobili veľmi dobrý krok. Je tu otvorený priestor na ďalšie protesty, aby sme boli stále vo forme.
Neustúpili ste aj preto, že vám premiér Robert Fico pohrozil? V utorok vyhlásil, že ak sa zhorší ekonomická situácia krajiny, možno stiahne i ponuku na päťpercentné zvýšenie platov.
Nie, toto nás vôbec neovplyvnilo. Jednoducho sa začali rokovania, ktoré sa majú skončiť do budúcej stredy.
Objavili sa informácie, že už netrváte na 10-percentnom zvýšení platov. Súhlasili by ste aj s nižším zvýšením, napríklad o sedem percent?
Nie. Naša pozícia je stále rovnaká – zotrvať na 10 percentách. Žiaľ, ponuka, ktorá prišla z vlády, je taká nízka, že sme s ňou nesúhlasili. Preto sme zvolali mimoriadnu radu nášho zväzu, aby k tomu zaujala stanovisko.
Veľa učiteľov vaše rozhodnutie prerušiť štrajk nahnevalo. Nezradili ste ich? Nemám taký pocit. Samozrejme, že niektorým ľuďom chýba presnejšie vysvetlenie, čo sa vlastne udialo. Tie informácie im v najbližších hodinách poskytneme prostredníctvom našej webovej stránky. Situácia je vážna, prerušenie štrajku bol jeden z možných krokov.
Ak sa s vládou nakoniec nedohodnete, myslíte si, že školskí zamestnanci budú ešte ochotní znova štrajkovať?
Všetko bude závisieť od toho, ako sú ľudia naladení. Viem, že sú znechutení, lebo z našich požiadaviek nebola zatiaľ splnená ani jedna. Chápem, že sú rozhorčení, pretože sme nedosiahli to, čo sme si predsavzali. Podľa nás však teraz bolo naozaj najlepšie prerušiť štrajk. Nechceme zamestnancov pred Vianocami priviesť do ťažkej situácie. Naopak, chceme byť ústretoví. Určite budeme v protestoch pokračovať.
ANKETA: Aký výsledok učiteľského štrajku by ste považovali za prijateľný?
Michal Horský, politológ
Za dôstojné pre štrajkujúcich by som považoval, keby sa ich požiadavka na 10-percentné zdvihnutie platov rozložila. Čiže keby dosiahli okamžité zvýšenie o päť percent a ďalších päť percent by sa im pridalo v dlhšom časovom období. Myslím si však, že štrajk bol od počiatku vedený zle. Zatlačiť na vládu treba správnym spôsobom a v správnej chvíli, nie keď je verejnosť konfrontovaná s rastúcou nezamestnanosťou a prehlbujúcou sa krízou. Finančná aj morálna efektívnosť tohto štrajku je zatiaľ sporná.
Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky
Vzhľadom na dlhodobú finančnú podvyživenosť školstva a zároveň potrebu rozpočtových opatrení bude asi výsledkom kompromis, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou ani zďaleka nezabráni opakovaniu štrajku. Akýkoľvek prísľub zvýšenia platov učiteľov by preto mal byť sprevádzaný prijatím systematických opatrení na zefektívnenie a skvalitnenie školstva. Tie by mali zahŕňať dohodu naprieč politickým spektrom o postupnom navyšovaní zdrojov v rezorte, najmä na platy pre kvalitných pedagógov.
Zuzana Kusá, sociologička
Pre mňa by bolo prijateľné, keby štát dal učiteľom záruky aj na postupné zvyšovanie platov, aj na celkové zlepšenie situácie v školstve. A keby vláda potrebné peniaze nehľadala v redukcii verejného sektora, ale v efektívnejšom prideľovaní štátnych objednávok či v lepšom využívaní eurofondov. Politici si totiž navzájom vyhadzujú na oči také nehorázne čísla o údajnej miere korupcie, že ak sú aspoň sčasti reálne, musí sa s tým už čosi robiť. Tak na vnútroštátnej, ako aj na celoeurópskej úrovni.
Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku
Štrajk učiteľov a rovnako aj vlaňajší štrajk lekárov znovu otvorili závažnú otázku spravodlivého odmeňovania verejných zamestnancov. Keďže sa na ich mzdy všetci skladáme z daní, za dôležitejšie, ako dohodnúť sa na miere zvýšenia učiteľských miezd, považujem dohody na širších systémových zmenách v školstve. Som skôr skeptický, no takisto aj presvedčený, že jadrom diskusie by mala byť otázka kvality verejných služieb financovaných štátom a spôsob, ako túto kvalitu merať a následne aj oceňovať.
Tomáš Koziak, politológ
Najlepší bude rozumný kompromis. Treba uznať, že štátny rozpočet je napätý a ekonomický výhľad neistý. Ale aj to, že situácia v školstve je zlá a problémy neriešené vyše dvoch desaťročí, nemožno stále len tlačiť pred sebou. Chýba systémový prístup, rezervy treba hľadať v integrácii škôl, rušení málotriedok a podobne. Päť percent je síce almužna, no prípadné väčšie zvýšenie si vyžaduje aj ústupky od učiteľskej obce. Platový rast by sa však rozhodne mal týkať aj vysokoškolských pedagógov.