Brusel chce záruky pre zamestnanosť mladých

06.12.2012 12:00
EÚ, Európska únia, vlajka
Ilustračná fotografia Autor:

Každý mladý človek do 25 rokov, ktorý sa ocitne na úrade práce, by mal dostať ponuku na prácu, zamestnanie alebo ďalšie vzdelávanie či preškolenie. Zavedenie takzvanej záruky pre mladých, ktorá má mladým nezamestnaným zabezpečiť, aby sa ľahšie zamestnali, navrhla včera Európska komisia. Návrh prijala napokon vo forme odporúčania a nie záväznej smernice.

Práve Slovensko patrí ku krajinám, na ktoré Brusel upozorňuje pre vysokú mieru nezamestnaných mladých ľudí. Podľa štatistík sa miera nezamestnanosti na Slovensku pohybuje okolo 30 percent, nezamestnaný je približne každý tretí mladý človek. Brusel pritom upozorňuje, že mladí sú na pracovnom trhu „najohrozenejšou skupinou“. Vysoká nezamestnanosť mladých potom môže poznačiť veľkú časť celej generácie a negatívne ovplyvniť jej zamestnanosť a produktivitu v budúcnosti.

Bruselom navrhovaná záruka pre mladých by mala zabezpečiť, že všetci mladí ľudia do 25 rokov by mali do štyroch mesiacov po skončení vzdelávania alebo strate práce dostať „kvalitnú pracovnú ponuku alebo pokračovať vo vzdelávaní, učňovskej či odbornej príprave“. Na zlepšenie zamestnávania mladých Brusel odporúča využívať eurofondy, motivovať firmy, aby prijímali stážistov, vytvárať partnerstvá medzi firmami, štátnymi orgánmi, odbormi a centrami pre mladých, skvalitniť prácu a poradenstvo úradov práce či zlepšiť informovanosť mladých o pracovných ponukách, možnostiach stáží či rekvalifikačných kurzov.

Nezamestnanosť mladých do 25 rokov (rok 2011)
- Slovensko: 33,5 % (podiel nezamestnaných mladých 10 %)
ČR: 18,1 % (podiel nezamestnaných mladých 5,4 %)
Poľsko: 25,8 % (podiel nezamestnaných mladých 8,7 %)
Maďarsko: 26,1 % (podiel nezamestnaných mladých 6,4 %)
- Priemer EÚ: 22,7 % (najvyššia miera vyše 55 % je v Grécku a Španielsku)
(Zdroj: Európska komisia)

Slovensko a nezamestnanosť mladých
- v septembri dosiahla miera nezamestnanosti mladých 28,4 %
- v súčasnosti úrady práce evidujú 120-tisíc nezamestnaných do 29 rokov, z nich 85-tisíc boli nezamestnaní do 25 rokov
- najvyššia nezamestnanosť mladých do 25 rokov je v Prešovskom kraji, najnižšia v Bratislavskom
- nezamestnanosť mladých v období rokov 2008–2011 narástla o 14,2 %
- miera nezamestnaných mladých do 25 rokov, ktorí sú bez práce i ďalšieho vzdelávania, bola vlani 13,8 %
- v rámci absolventskej praxe vlani pracovalo vyše 17-tisíc ľudí, z nich si prácu našlo 7¤620 ľudí
- podpora na založenie živnosti – vlani si založilo živnosť 4¤700 mladých do 29 rokov
(Zdroj: ÚPSVaR SR, Európska komisia)

Návrh na zavedenie záruky pre mladých prijala komisia napokon vo forme odporúčania, teda nie ako právne záväznú smernicu. Prijatie záväznej povinnosti ponúkať mladým prácu alebo vzdelanie odmietajú totiž niektoré členské krajiny a nepozdáva sa ani slovenským podnikateľom. „Neviem si predstaviť, že by prijali smernicu, ktorá by štát alebo firmy zaväzovala k povinnému zamestnávaniu mladých napríklad na základe kvót,“ reagoval na správu Branislav Masár z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Vláda nezáväzné odporúčanie komisie podporuje. „Nie je dôvod, aby Slovensko malo voči takému odporúčaniu výhrady, skôr naopak. Tento nelegislatívny akt budeme podporovať,“ uviedol hovorca rezortu práce Michal Stuška s tým, že odporúčanie už odobrili šéfovia štátov a vlád EÚ vrátane slovenského premiéra. Na otázku, akou formou by štát chcel toto odporúčanie zabezpečiť, ministerstvo sľúbilo odpoveď neskôr.

Na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov bolo tento rok presunutých 70 miliónov eur v rámci eurofondov. Rezort práce pritom avizoval, že cez projekty by mohlo nájsť pracovné miesto 14-tisíc mladých. Žiadosti o poskytnutie príspevku na podporu zamestnávania mladých môžu podávať podnikatelia i samosprávy, prvé žiadosti majú byť vyhodnotené v predvianočný týždeň.

Zástupcovia podnikateľov tento spôsob zamestnávania mladých považujú za „dobré nástroje“, ale s krátkou zárukou. „Je to program, ktorý môže dočasne pomôcť, ale otázne je, čo potom, keď sa minú peniaze. A otázne je tiež to, či podnikatelia nebudú viac prepúšťať starších zamestnancov, ak budú miesta pre mladých dotované,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

O prepúšťaní zamestnancov, ktorí poberajú starobný dôchodok, v prospech mladých hovorí i Masár, ktorý sa dokonca prihovára aj za legislatívnu úpravu v tejto oblasti. Za najväčší problém však považuje legislatívu, ktorá ovplyvňuje podnikateľské prostredie a pracovný trh, najmä úpravy Zákonníka práce. „V záujme zlepšenia zamestnávania mladých si však vieme predstaviť zvýhodnenia podpory vo forme daňových alebo odvodových úľav či vrátenie dohôd o brigádnickej práci do pôvodnej podoby,“ dodáva. Absolventská prax, ktorá je tiež jednou z foriem podpory zamestnávania mladých, tiež má podľa neho svoj význam, ale „nie je zázračný liek“.

Za zmenu školského systému ako jeden zo spôsobov riešenia problémov nezamestnanosti mladých je Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Návrh Bruselu považuje za pozitívny krok, otázne však podľa neho je, ako sa bude realizovať.

Navrhované odporúčania Bruselu na záruky pre mladých si podľa neho budú vyžadovať napríklad kvalitnejšie služby úradov práce. Tie podľa neho už teraz často zlyhávajú v informovaní uchádzačov o možných pracovných miestach. Otázne tiež podľa neho je, čo sa bude považovať za „kvalitnú ponuku práce“ a tiež to, ako budú úrady práce zvládať nápor v čase, keď sa tam hromadne hlásia po skončení školy absolventi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk