Väčšina ministerstiev sa odmien vzdá, vnútro nie

Hoci v júni vláda odsúhlasila, že vzhľadom na vývoj deficitu ministerstvá polročné odmeny vyplácať nebudú, dnes je situácia iná. Na predvianočný príplatok sa zatiaľ môžu tešiť zamestnanci ministerstva vnútra, pričom odmeny si vo výplatách nájdu aj úradníci rezortu diplomacie. Ďalšie dve ministerstva o nich ešte uvažujú.

Tak ako po iné roky, aj tentoraz na odmeny zrejme najviac minie najväčší rezort, a to vnútro. Jeho šéf Robert Kaliňák podľa materiálov, ktoré má Pravda k dispozícii, vydal usmernenie, ktorým stanovil presnú výšku príplatkov pre policajtov, ale aj hasičov a horských záchranárov. Dostanú ich k decembrovej výplate. Odvíjať sa majú v závislosti od platovej triedy a počtu odpracovaných rokov, a to v rozmedzí od 230 do 758 eur.

Ministerstvo vnútra napriek prísľubom Pravde neposkytlo údaje o tom, akú celkovú sumu na odmeny vyčlenilo. Neodpovedalo zatiaľ ani na oficiálnu žiadosť o sprístupnenie informácií. Hovorkyňa rezortu Natália Hattalová len konštatovala, že odmeny predstavujú čiastočnú kompenzáciu škrtov v rezorte. „V rámci ministerstva vnútra boli zásadným spôsobom znížené platy o 5,7 percenta,“ uviedla. Ako však dodala, výnimočné príplatky sa tentoraz najvyšších funkcionárov, ako je štátny tajomník či vedúci služobného úradu, nedotknú. „Nie je v pláne vyplácať odmeny týmto funkcionárom, nakoľko sú vo svojich funkciách ešte krátky čas,“ dodala Hattalová.

Odmeny pre viac ako 30-tisícový rezort neboli výnimočnosťou ani v minulosti. Za bývalej vlády počas ministrovania Daniela Lipšica rozdal rezort v druhom polroku 2011 na odmenách až 7,4 milióna eur, pričom hneď v januári nasledovali ďalšie odmeny vo výške až 5,9 milióna eur.

Pohľady na vyplácanie odmien na ministerstvách sa rôznia. Politológ Tomáš Koziak si myslí, že v čase krízy a deklarovaného šetrenia nemajú čo v štátnej správe hľadať. Neobstojí podľa neho ani argument, že ministerstvá dajú príplatky z ušetrených zdrojov. „Ušetrené prostriedky ministerstiev nemajú kam prepadnúť, nanajvýš sa môžu vrátiť do štátneho rozpočtu, kde by sa dali využiť na oveľa prospešnejšie účely – na zdravotníctvo, školstvo, vedu a podobne,“ mieni.

Naopak, Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied vraví, že zamestnanci ministerstiev by mali mať rovnaké podmienky ako zamestnanci súkromných firiem, kde sú koncoročné odmeny pomerne bežné. Väčší problém preto vidí v plošnom princípe ich vyplácania, pričom by bol skôr za princíp zásluhovosti. „To je však už o tom, ako majú nastavené kolektívne zmluvy. Pokiaľ je to však v primeranej výške a nejde o niekoľkotisícové odmeny len pre riadiacich pracovníkov, tak sa to dá chápať,“ reaguje.

Ministerstvo vnútra pritom vo vianočnom odmeňovaní zrejme nebude jediné. „Na ministerstve dopravy sa o vyplácaní odmien ešte nerozhodlo,“ tlmočil stanovisko rezortu hovorca Martin Kóňa, podľa ktorého však prípadné príplatky nebudú plošné. Nerozhodné stanovisko poskytol aj rezort spravodlivosti, ktorý rovnako zatiaľ popiera len plošné odmeny.

„V súčasnosti nie je zrejmé ani to, či budú k dispozícii finančné prostriedky aspoň na poskytnutie individuálnych odmien za mimoriadne pracovné výkony,“ doplnil hovorca rezortu Pavol Kubík.

Aj keď hovorca Boris Gandel pôvodne Pravde odkázal, že „v podmienkach ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa 13. plat ani vianočné odmeny neposkytujú,“ rezort diplomacie neskôr pripustil, že odmeňuje niektorých zamestnancov za kvalitné plnenie úloh nad rozsah ich pracovných povinností. Len v novembri tak rozdelil takmer 25-tisíc eur, pričom suma naplánovaná na december ešte nie je jasná.

Všetky ostatné rezorty a Kancelária Národnej rady SR dodatočné odmeňovanie vylúčili. Výnimkou zostal len Úrad vlády, ktorý na otázky Pravdy neodpovedal.

Štedré odmeny na ministerstvách sú terčom kritiky už opakovane. Záverečný účet za ne dosiahol len vlani za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej číslo takmer 28-miliónov eur, pričom po vianočných odmenách sa pred rokom väčšina z rezortov rozhodla motivovať svojich zamestnancov znova už v januári.

Ako však upozorňuje Koziak, vo všeobecnosti platí, že za dobre vykonanú prácu by mala prináležať odmena. Jej opodstatnenosť a výšku by však podľa jeho slov mali vopred stanoviť, čo dnes chýba. „Nemôže sa udeľovať na základe nejasných a nekvantifikovateľných kritérií či slabých argumentov o kvázišetrení,“ podotýka politológ.