Jedným z mnohých príkladov je súkromná spoločnosť SL Slovakia, ktorá koncom novembra vyhrala verejnú súťaž na zákazku od štátnych Lesov SR na dodávku strojov na manipuláciu s drevom. V záverečnej elektronickej aukcii uspela najlepšie aj napriek tomu, že podľa portálu dlžník.sk mala mať k 31. októbru tohto roku voči verejným inštitúciám tisícové podlžnosti. Sociálnej poisťovni k 31. októbru tohto roku podľa portálu dlhovala vyše 137-tisíc eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni k tomu istému dátumu takmer 51-tisíc eur a poisťovni Union k tohtoročnému 20. novembru viac ako 1 500 eur.
Ani pohľadávky v takejto výške tejto súkromnej spoločnosti nezabránili získať objednávku v celkovej hodnote 1,476 milióna eur. Štátnemu podniku bude nasledujúce štyri roky dodávať hydraulické ruky, určené na nakladanie dreva na automobily. Ďalší záujemcovia, ktorí dlhy nemajú, vyšli naprázdno.
Tender pritom nijako nevybočil zo zákonného rámca. Zákon o verejnom obstarávaní totiž zadlžených uchádzačov o štátne zákazky zo súťaží nevylučuje. V jednom z jeho paragrafov sa síce konštatuje, že sa obstarávaní môže zúčastniť len záujemca, ktorý „nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie“, lenže kľúčový je dôvetok – „ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia“. Veritelia by teda naňho najprv museli poslať exekútora, čo sa v prípade SL Slovakia nedeje.
Hoci má zákon vďaka pripravovanej novele z dielne Roberta Kaliňáka v budúcom roku prejsť zásadnými zmenami, problém dlžníkov voči štátu, ako naznačuje doterajší návrh, opäť priamo nevyrieši. Rezort vnútra iba sľubuje, že uchádzačov rozlíši vďaka iným novinkám, akou bude napríklad zbieranie referencií o firmách. Hovorkyňa Alena Koišová z kancelárie ministra vnútra tvrdí, že pôjde aj o „podstatné zmeny systému vo vzťahu k zoznamu podnikateľov ako zavedenie sankcie zákazu účasti na obstarávaní v spojení s posilnením kontroly vzťahov so subdodávateľmi, rovnako zavedenie systému referencií kvality a ratingu dodávateľov“. Či sa však bude rezort snažiť presadiť do zákona aj konkrétne opatrenie proti dlžníkom štátu, to spresniť nevedela.
„Súčasná legislatíva je v tomto smere zlá a nová by nedostatky mala ošetriť a firmám, ktoré neplatia odvody či dane, jednoznačne zakázať vstup do súťaží,“ konštatuje ekonomický analytik Pavol Kárász. Podľa neho by však takémuto „víťazovi“ mal zadávateľ objednávky aspoň zmluvne stanoviť také prísne podmienky, aby sa kvalita dodávky neznižovala len preto, že časť financií sa nevyužije na ňu samotnú, ale na oddlženie.
„Spoločnosť SL Slovakia vyhrala obchodnú súťaž preto, že v elektronickej aukcii ponúkla najnižšiu cenu, a tá bola v tomto prípade jediným kritériom pre vyhodnotenie ponúk,“ reagoval na otázky Pravdy hovorca štátnych lesov Vlastimil Rezek. Potvrdil, že firma splnila všetky zákonné podmienky, ktoré ju do súťaže kvalifikovali, no pripustil aj výhrady podniku k zákonu o verejnom obstarávaní. „Nie vždy je najlacnejšia ponuka aj zárukou kvality či serióznosti, čo sú atribúty, ktoré sa ťažko dajú aplikovať do podmienok verejného obstarávania. V súkromnej sfére si podnikateľ vyberá partnera nielen podľa ceny, ale aj podľa vlastných skúseností a referencií,“ uviedol.
Rezek dokonca priznal, že do verejných súťaží na zákazky od Lesov SR vstupujú aj firmy, ktoré už majú dlhy aj voči samotnému štátnemu podniku. Podľa neho si síce lesníci svoje nároky uplatňujú aj na súdoch, tie však konajú zdĺhavo. Vyradenie problémových firiem zo súťaže naráža aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý cez odvolania celý proces predlžuje, čo nakoniec aj tak vedie k podpisu zmluvy s hoci rizikovým, no víťazným uchádzačom.
Firma SL Slovakia sa bráni práve tým, že zákon jej napriek dlhom účasť na verejných tendroch nezakazuje, že v uvedenom obstarávaní ponúkla „najlepšie podmienky“, že je „jediný výrobca hydraulických rúk na Slovensku“ a že v „súťažiach, kde transparentne rozhoduje cena a kvalita, je ťažko poraziteľná“. Podľa Rezeka kvalitnejšie mechanizmy zahraničnej výroby v súťaži ani nedostali príležitosť. „Akékoľvek záväzky, ktoré vznikli v minulosti voči spomínaným inštitúciám, boli predmetom reštrukturalizačného konania, ktoré bolo v máji 2011 skončené a naša spoločnosť si riadne plní reštrukturalizačný plán,“ argumentoval riaditeľ Juraj Kodčík.
Fakt, že spoločnosť prešla reštrukturalizáciou, ktorá „ukončila exekučné konania“, potvrdil aj hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „K verejnému obstarávaniu firmy predkladajú potvrdenie o tom, či je pohľadávka vymáhaná núteným výkonom. Samotná existencia pohľadávky nie je prekážkou v súťaži,“ dodal.
„Pre posudzovanie platobnej schopnosti vo všeobecnosti a tým aj pre získavanie verejných zákaziek nie je relevantné, či spoločnosť je, alebo nie je v exekúcii, pretože je to len jeden zo spôsobov veriteľa vymôcť si pohľadávku. Navyše to, akým spôsobom veriteľ vymáha pohľadávky, nie je verejne dostupná informácia, takže ju nemožno získať ani overiť si z verejne dostupných zdrojov,“ vyjadrila sa k problému hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Jana Gašparíková.
Podobní víťazi obstarávaní vyhlásených štátnym, ale aj verejným sektorom nie sú výnimkou. Tu je len niekoľko príkladov verejných obstarávaní vyhodnotených v októbri a novembri, ktoré uvádzajú výsledkové portály:
Eseročka, ktorá k 31. októbru dlhovala Sociálnej poisťovni viac ako 11-tisíc a Všeobecnej zdravotnej poisťovni asi 3 600 eur, zabezpečuje pre rezort obrany stravovanie profesionálnych vojakov za vyše 55-tisíc eur. Rovnako aj ďalšia, hoci jej dlh voči štátnej zdravotnej poisťovni sa ku koncu októbra šplhal na takmer 4-tisíc eur. A takisto aj tretia s dlhom 582 eur voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni k tomu istému dátumu. Iná firma mala síce voči Sociálnej poisťovni v závere októbra dlh v sume asi 4 600 eur, no napriek tomu dodáva Žilinskej univerzite nábytok, a to hneď v niekoľkých etapách a za stotisícové sumy. Taktiež pre Lesy SR zase lesnú cestu za 150-tisíc eur rekonštruuje firma, ktorá má v Sociálnej poisťovni evidovaný dlh, aj keď len 113 eur.
Višváder spresnil, že voči niektorým z týchto firiem už kedysi boli vedené exekučné konania, no momentálne sú všetky minulosťou a aj keď spoločnosti odvody často platia s oneskorením, je to vždy skôr, ako sa im pohľadávka predpíše rozhodnutím.