Bezák však na jednom z dokumentov potvrdzuje, že v roku 2009 prevzal šek z fundácie Edwarda Garbu, ktorý prišiel z Arcidiecézy New York pre potreby trnavskej arcidiecézy vo výške 290 584 dolárov. Bezák svojim podpisom potvrdil, že všetky tieto financie použije pre materiálne potreby Trnavskej arcidiecézy. V roku 2010 prevzal šek na 1 203 306 dolárov Bezákov riaditeľ biskupského úradu Jozef Gábriš. Šeky im odovzdal v oboch prípadoch arcibiskup Ján Sokol, ktorého podpis je na oboch dokumentoch.
Televízia TA3 v nedeľu informovala, že Trnavská arcidiecéza za éry arcibiskupa Jána Sokola investovala v Spojených štátoch amerických. Podľa dokumentov, ktoré má agentúra SITA k dispozícii, nie je to pravda, pretože peniaze z Ameriky pochádzajú od manželov Garbovcov, ktoré vložili do investičného fondu a výnosy z tohto fondu venovali svojmu priateľovi na Slovensku Jánovi Sokolovi. Arcibiskup Sokol sa týchto financií vzdal a venoval ich pre Trnavskú arcidiecézu, ktorá každý rok prijíma výnosy z tohto fondu
Peniaze vo výške 1,5 milióna dolárov, ktoré spomínal cez víkend v médiách arcibiskup Bezák, teda pochádzajú z dedičstva po Edwardovi a Marte Garbovcov z USA. Z ich majetku bol vytvorený dedičský fond Edward A. and Martha Garba Charitable Trust. Správu fondu dozoruje Arcidiecéza New York. Tá si tretinu z výnosov každoročne necháva, tretinu posiela Trnavskej arcidiecéze a ďalšiu tretinu ďalšej určenej inštitúcii.
** Kliknutím na obrázok text dokumentu zväčšíte**
Foto: SITA
Nástupca Jána Sokola arcibiskup Róbert Bezák bol o tomto informovaný, existuje o tom podľa bývalých blízkych spolupracovníkov Jána Sokola riadna evidencia a tieto peniaze mohol Bezák použiť podľa vlastného uváženia pre potreby Trnavskej arcidiecézy.
Podľa sociológa Tížika sa Bezák v médiach spovedá
Mediálne vystúpenia odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka možno vnímať ako jeho osobnú spoveď. Myslí si to sociológ Miroslav Tížik, ktorý povedal, že v nich vidieť Bezákovu tragédiu. Odvolanie z funkcie z neznámych dôvodov predstavuje podľa neho istú degradáciu. „Bývalý arcibiskup nemal možnosť očistiť svoje meno,“ tvrdí sociológ. Jeho reakcia mala preto všetky znaky, ktoré má osobná spoveď. To môže podľa Tížika poslúžiť predstaviteľom cirkvi na to, aby proti nemu vystúpili a ukázali, že na funkciu nebol vhodný.
Kauza podľa Tížika nebude dlho v pozornosti veriacich ani cirkvi a jej fungovanie to výraznejšie neovplyvní. Na Slovensku ani za komunizmu, ani po ňom neznamenali takéto kauzy nejaký rozkol, nikdy nenasledovalo vystupovanie ľudí z cirkvi, tvrdí Tížik. „U nás vždy zvíťazil princíp disciplíny, autority pápeža a hierarchie. A je veľká pravdepodobnosť, že aj súčasná situácia sa skončí rovnako,“ povedal sociológ.
Politológ Ján Baránek tvrdí, že Bezák môže mať pocit, že mu bolo ukrivdené, ako aj pocit, že všetko bolo zorganizované proti nemu. „Pre katolíka je momentálna situácia pravdepodobne ťažká na posúdenie,“ myslí si Baránek. Na jednej strane veriaci počúvajú vyjadrenia verejne obľúbeného Bezáka, na strane druhej stojí vysoká autorita, ktorou je pápež. Ten Bezáka sám vymenoval, čiže v istý čas v neho dôveru mal. Zmena situácie podľa Baránka naznačuje, že niečo sa medzičasom stať predsa len mohlo.
Marušiak: Posledné dni prebieha zvláštna kampaň
Politológ Juraj Marušiak tvrdí, že v spore medzi Bezákom a predstaviteľmi cirkvi nešlo o teologický či hodnotový rozkol. Meno bývalého trnavského arcibiskupa sa skloňuje aj v súvislosti s prezidentskými voľbami. Marušiak upozorňuje, že Bezák sa už objavil aj v istom prieskume verejnej mienky, bez toho, aby ho niekto oficiálne menoval za kandidáta na post hlavy štátu.
Politológ hovorí o „istom pokuse o politizáciu celej kauzy“. Medializácia posledných dní sa mu javí ako zvláštna kampaň a nie je si istý, či je celkom spontánna. Úvahy o prezidentskej kandidatúre sú podľa Baránka zatiaľ iba špekuláciami. Vatikán by nedal súhlas, aby Bezák kandidoval, a tak by ho čakali dva boje – jeden o prezidentské kreslo, druhý so Svätou stolicou. A ten druhý sa nezvykne vyhrávať, tvrdí Baránek.