Stereotypy o Slovákoch. Názory na nás sa menia

Chladný Angličan, punktičkársky Nemec, tučný lenivý Grék, lakomý Škót, opitý Dán, čo Čech, to muzikant... Kto by nepoznal vžité stereotypy o jednotlivých národoch? O niektorých sa ich šíri hneď niekoľko, ako napríklad o našich českých susedoch - že sú Švejkovia, paštikári, že majú zlaté ruky.

31.12.2012 12:00
Slovensko, Slováci, vlajka Foto:
Ilustračné foto
debata (55)

Čo sa však hovorí o nás? Aké predstavy majú o Slovákoch cudzinci? Sme aj pre nich „národ holubičí“, alebo skôr hororová krajina z amerického trileru Hostel?

Pokiaľ ide o stereotypy a predsudky vzťahujúce sa na celé národy, Slováci majú oproti ostatným veľkú výhodu. Tým, že je ich štát ešte mladý, nestihli si o ňom ľudia vo väčšine európskych štátov zatiaľ vytvoriť nejaké konkrétne predstavy. Často o nás ani nevedia, alebo nás poznajú iba ako súčasť Česko-Slovenska. Tak to zažil napríklad 29-ročný Francúz Ludovic Rusch, ktorý po šiestich rokoch práve odchádza zo Slovenska.

„Keď som doma prvý raz povedal, kam idem, plietli si vás so Slovinskom. Ešte aj dnes si niektorí myslia, že som v Slovinsku, alebo dokonca v Česko-Slovensku. Iní mali zase obavy, či sa mi niečo nestane, pretože videli americký film Hostel, ktorý Slovensko opisoval ako nebezpečnú krajinu,“ oprašuje spomienky Francúz, ktorý v Bratislave pracoval ako odborník na logistiku. Ako tvrdí, v Štrasburgu nijaké stereotypy o Slovákoch nemali, lebo o nás vlastne nič nevedeli. Akurát nás možno podceňovali. „Keď som kamarátom napísal e-maily zo Slovenska, čudovali sa, že tu máme internet,“ smeje sa Rusch, ktorý si medzitým Slovákov a ich krajinu obľúbil.

Ak teda v širšej Európe nie sme známi, vytvorili si o nás nejaké predsudky obyvatelia susedných krajín? Stanislava Merdinger, ktorá už roky žije vo Viedni, vraví, že aj v Rakúsku nás bežní ľudia stále „hádžu do jedného vreca so štátmi bývalého východného bloku“. Jeho hlavnými predstaviteľmi sú pre Rakúšanov Poliaci a tí sa netešia práve najlepšej povesti. Bežný predsudok voči nim je, že kradnú. Takým stereotypom čelia potom i ostatní Východoeurópania.

„Mám pocit, že mnohí Rakúšania Slovákov ani nevnímajú samostatne. Vedia, že sa Česko-Slovensko rozdelilo, ale veľa z nich si stále myslí, že sme s Čechmi jeden národ, že máme spoločný jazyk. Mnohí z nich na Slovensku zatiaľ ani neboli, takže o nás nemajú žiadny obraz. Majú to dosť pomiešané,“ hodnotí Merdinger. Stereotypy o Slovákoch nevedel uviesť ani starosta rakúskej obce Wolfsthal blízko slovenských hraníc Gerhard Schödinger. „Slovensko je na to ešte príliš mladé,“ zdôvodňuje.

V Maďarsku sa obraz našej krajiny mení k lepšiemu. Podľa dlhoročného korešpondenta slovenských a českých médií v Budapešti Gregora Martina Papucseka, sú časy, keď nás Maďari považovali za „buta tótov“ (hlúpych Slovákov), už minulosťou. Dnes taký slovník používajú nanajvýš extrémisti. Papucsek upozorňuje, že kedysi si Maďari na Slovákoch liečili svoje komplexy. Správali sa k nim nadradene, opovrhovali nimi a považovali ich za chudákov. Koncom 80. rokov minulého storočia, no aj krátko po revolúcii ich označovali za „hltačov bryndzových halušiek“. V posledných rokoch však nastala výrazná zmena.

„Obraz Slovenska sa zmenil. Maďari sú teraz do istej miery frustrovaní, lebo Slovensko v cudzine chvália ako úspešnú krajinu, kým Maďarsko hospodársky upadá a čelí medzinárodnej kritike. V poslednom čase som postrehol dokonca uznanie až závisť z ich strany. Vravia: Kam sme sa to dostali, keď nás už aj Slováci predbehli,“ porovnáva Papucsek. Ako dodáva, Maďari majú radi aj slovenské pivo – podľa nich je vraj druhé najlepšie, hneď za českým.

Celkom dobré meno majú Slováci aj u severných susedov. Tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris priznáva, že tam možno do 40. rokov 20. storočia panoval stereotyp Slováka – drotára, odvtedy sa však pohľad Poliakov na nás zmenil. Dnes nás údajne vnímajú ako pracovitých a veselých ľudí, ktorým závidia moderné cesty. „Vychádzajú z toho, čo vidia. Za slovenskými hranicami sú diaľnice, zatiaľ čo ich cesty sú príšerné,“ naznačuje Molitoris.

„Slováci sú vtipní, radi sa smejú. Väčšinou jazdia na škodovkách. Majú dobré pivo a sú pohostinní,“ vymenúva slovenské prednosti 29-ročná Weronika Lach, poľská psychologička z Krakova. Jej rodina žije v obci Rabka neďaleko hraníc, takže Slovákov poznajú. Veľa ich do poľských miest prichádza za nákupmi, niektorí až do krakovskej IKEA. Poliaci podľa nej majú zase obavy jazdiť po slovenských cestách. „Musia si dávať pozor na rýchlosť, pokuty sú u vás veľmi vysoké,“ hovorí mladá Poľka.

Slováci sú veľmi blízki aj Ukrajincom, najmä svojou otvorenosťou, bezprostrednosťou a pohostinnosťou. Zlé skúsenosti však majú s našimi službami. Zdáme sa im tiež príliš komótni a pomalí. „Už sme pochopili, že nemá význam volať na vaše úrady pred 9. hodinou ráno. Úradníci vtedy nezdvíhajú telefón, čítajú noviny a popíjajú kávičku. Ani po tretej popoludní sa už nedá dovolať. To všetko v nás vyvoláva obdiv a údiv, ako to napriek tomu dokážete stíhať. Máte vysokú životnú úroveň,“ komentuje s nádychom irónie stavebný inžinier Mykola Grycenko z ukrajinského Ľvo­va.

Národné stereotypy medzi mladými Slovákmi a Čechmi skúmal nedávno Psychologický ústav Českej akadémie vied. Dospel k záveru, že medzi nimi neexistujú žiadne významné rozdiely, čo v prieskume potvrdila viac ako tretina Čechov a takmer štvrtina Slovákov. Všeobecne sa dá povedať, že sa portréty oboch národov podobali. Jedinou výnimkou boli názory Čechov, že Slováci sú impulzívnejší, temperamentnejší a majú silný pocit národného uvedomenia – od národnej hrdosti až k nacionalizmu.

Podľa odborníkov je však vytváranie akýchkoľvek stereotypov nesprávne. „Sú to zjednodušené obrazy o skupinách, ktorými môžu byť aj národy. Ich nebezpečenstvo tkvie v paušalizácii – že na základe jednej skúsenosti pripisujeme rovnaké vlastnosti celej skupine. Podvedome i vedome sa odovzdávajú v školách a rodinách, čím si vytvárame predsudky a schémy, ktoré sú škodlivé. Stereotyp nás tak vlastne blokuje v slobodnom vnímaní,“ vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba