Dvadsať osobností dostalo od prezidenta štátne vyznamenania

Dvadsať štátnych vyznamenaní udelil v utorok prezident Ivan Gašparovič, medzi nimi je napríklad päť vedcov, osem umelcov, ale aj dvaja bojovníci za demokraciu a náboženskú slobodu.

01.01.2013 19:06, aktualizované: 02.01.2013 08:00
Gašparovič Foto:
Prezident Ivan Gašparovič počas prejavu pri príležitosti 20. výročia vzniku SR.
debata (28)

K oceneným patrí olympijsky víťaz Michal Martikán, operný spevák Peter Dvorský, herečka Magda Paveleková, režisér Peter Solan či známy huslista Peter Michalica. Vyznamenanie Gašparovič udelil aj svojim dvom bývalým kolegom ešte z čias HZDS – in memoriam zosnulému ekonómovi Hvezdoňovi Kočtúchovi a herečke Ide Rapaičovej.

Vyššie štátne vyznamenania – rady – dostalo 12 osobností. Radom Andreja Hlinku I. triedy ocenil prezident posmrtne Hvezdoňa Kočtúcha, významného ekonóma a politika, ktorý zomrel v roku 1994. Kočtúch bol odborníkom už za socializmu. Začiatkom 60. rokov minulého storočia kritizoval politiku vtedajšieho prezidenta ČSR Antonína Novotného a centrálny direktívny systém plánovania. Neskôr prednášal i na Oxfordskej univerzite, spolupracoval s Alexandrom Dubčekom, počas Pražskej jari sa stal členom Ústredného výboru KSS aj KSČ, zaslúžil sa o vyhlásenie česko-slovenskej federácie. Za postoj k sovietskej okupácii v roku 1968 ho však zo strany vylúčili. Do politiky sa vrátil po revolúcii v roku 1989. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia i Slovenskej národnej rady a zakladajúcim členom HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom.

Za obranu demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd dostali Rad Ľudovíta Štúra I. triedy dvaja bývalí disidenti – Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorý minulý rok zomrel. Za totality pôsobili v podzemnej katolíckej cirkvi, za čo ich prenasledovala Štátna bezpečnosť. Od činnosti v tajnej cirkvi ich však neodradilo ani 13 rokov väzenia a mučenie, ktorému boli vystavení. Rovnaké vyznamenanie, ale za rozvoj športu, dostal Michal Martikán, vodný slalomár – štvornásobný majster sveta, osemnásobný majster Európy, ktorý je aj držiteľom dvoch zlatých a dvoch strieborných medailí z olympiády. Podobne ocenený bol i Milan Gregor, expert na riadenie priemyslu.

Rad Ľ. Štúra II. triedy dostalo niekoľko vedcov. Atómový fyzik Karel Šafařík, ktorý pôsobí v laboratórnom stredisku CERN vo švajčiarskej Ženeve, si ho vyslúžil ako šéf fyzikálneho úseku v projekte ALICE, súčasti hadrónového urýchľovača, kde dohliada na prácu tisícov vedcov z 30 krajín sveta. Ďalšími ocenenými profesormi sú František Špaldon, odborník na tzv. úpravnícke technológie v baníctve, Miroslav Urban z katedry fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty UK a Štefan Vašek, jedna z najvýznamnejších osobností špeciálnej pedagogiky na Slovensku, uznávaná aj v zahraničí.

Rovnaký rad udelil Gašparovič aj Miroslavovi Trnkovi, ktorý je známy ako spoluzakladateľ prestížnej slovenskej spoločnosti ESET a spoluautor svetoznámeho antivírusu NOD. Malú garážovú firmu premenil na svetového výrobcu bezpečnostného softvéru. Rad Bieleho dvojkríža III. triedy dostal zase Ľudomír Molitoris, tajomník Spolku Slovákov v Poľsku. Okrem toho, že tento spolok v Krakove vybudoval, založil v Poľsku aj galériu slovenského umenia, vydavateľstvo a tlačiareň.

Radom Ľudovíta Štúra III. triedy vyznamenal prezident režiséra a scenáristu Petra Solana. Jeho dráma z prostredia koncentračného tábora Boxer a smrť získala v roku 1963 cenu na medzinárodnom filmovom festivale v San Franciscu. V 70. rokoch Solana z politických dôvodov preradili do štúdia krátkych filmov, kde sa venoval nakrúcaniu dokumentov. Viaceré z nich získali významné ocenenia. Hrané filmy mohol opäť tvoriť až v roku 1979. Neskôr pôsobil v Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia.

Nižšími štátnymi vyznamenaniami – Pribinovými krížmi ocenil prezident osobnosti z oblasti kultúry a umenia. Získal ho známy operný spevák Peter Dvorský, ktorého v 80. rokoch odborníci zaraďovali k štyrom najlepším tenoristom na svete – po Lucianovi Pavarottim, Plácidovi Domingovi a Josém Carrerasovi. Dnes je riaditeľom Opery SND.

Ďalšími vyznamenanými sú: Darina Laščiaková, etnografka a interpretka ľudových piesní, ktorá ako hudobná redaktorka rozhlasu za 33 rokov pripravila množstvo relácií o tradičnej ľudovej kultúre, husľový virtuóz Peter Michalica, nositeľ viacerých medzinárodných aj domácich ocenení, ktorý účinkoval vo viac ako 40 krajinách sveta a angažuje sa i v charitatívnej činnosti, herečka Magda Paveleková, ktorá vystupovala v 12 filmoch, ako aj v množstve divadelných hier, inscenácií a televíznych či rozhlasových relácií, herečka Ida Rapaičová, známa nielen z filmov a dosiek bratislavskej Novej scény, ale aj z politiky – ako poslankyňa parlamentu za HZDS.

Pribinov kríž dostal i akademický maliar a sochár Andrej Rudavský, ktorého považujú za jedného z najvýznamnejších slovenských sochárov druhej polovice 20. storočia. V čase normalizácie ho vylúčili zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov a jeho diela zakázali vystavovať. Jeho socha Vierozvestcovia dnes stojí pred budovou OSN v New Yorku. Gašparovič vyznamenal aj akademického sklára Jána Zoričáka, ktorý žije a tvorí vo Francúzsku, kde spoluzakladal medzinárodné sklárske stredisko a prvé sklárske sympózium. V roku 1993 absolvoval prvú slovenskú expedíciu na severný pól, aby tam inštaloval svoju sklenú plastiku Arktický kvet.

Z oblasti literatúry prezident ocenil básnika a spisovateľa Štefana Moravčíka, ktorému v minulosti počas normalizácie zakázali publikovať. Od roku 1994 je šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady. Svoje diela venoval dospelým, no aj mládeži a deťom, zaoberal sa tiež prekladateľstvom.

Štátne vyznamenania prezident už tradične udeľuje na začiatku roka pri príležitosti vzniku SR. Tohtoročné udeľovanie bolo o to významnejšie, že išlo o 20. výročie.

28 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy