Najprv sme zaostali, potom šprintovali
Foto: SITA/AP
Európska únia a Severoatlantická aliancia. Vstup do oboch organizácií mali vo svojich prioritách všetky politické reprezentácie od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ povedala však o štyri roky neskôr vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová.
Vláda Vladimíra Mečiara síce na papieri deklarovala snahu Slovenska vstúpiť do NATO a EÚ a po technickej stránke sa SR euroatlantickým štruktúram aj približovala, ale neplnila politické kritériá. Malo to jednoznačné následky. V decembri 1997 Slovensko zistilo, že nie je v prvej skupine kandidátov na členstvo v únii, hoci Česko, Poľsko i Maďarsko tam boli. Tieto tri štáty pritom už na summite NATO v júli 1997 v Madride dostali pozvánku na vstup do aliancie. Slovensko zostalo úplne mimo. Všetko zmenili voľby v roku 1998. Pravicovo–ľavicová koalícia naštartovala integračný proces. V decembri 1999 dostala SR pozvánku na rokovanie o vstupe do únie a pohla sa aj integrácia do NATO. Alianciu Bratislava rozšírila 29. marca 2004.
O mesiac neskôr, 1. mája, sa Slovensko stalo tiež členom Európskej únie. S pripojením k EÚ súhlasili už v máji 2003 aj obyvatelia krajiny. Drvivá väčšina zúčastnených (takmer 92,5 percenta) síce v referende podporila vstup, do poslednej chvíle však nebolo jasné, či bude všeľudové hlasovanie platné. Zúčastnilo sa na ňom totiž len o niečo viac ako 52 percent voličov. Iba tesne sa tak podarilo preskočiť podmienku nadpolovičnej účasti. V roku 2007 sa Slovensko stalo súčasťou schengenského priestoru. Samostatné Slovensko sa postupne stalo vo svete známe aj prostredníctvom svojich diplomatov. V rokoch 1999 až 2005 bol Ján Kubiš generálnym tajomníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a v súčasnosti je osobitným vyslancom OSN pre Afganistan.
Slovensko tiež pomáhalo hojiť rany spôsobené vojnou na území bývalej Juhoslávie. Momentálny minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol v rokoch 2007 až 2009 vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a osobitným predstaviteľom Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Na poli ekonomickej diplomacie sa najviac presadila ministerka financií Brigita Schmögnerová. V rokoch 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V štruktúrach EÚ je zo Slovákov na najvyššom poste Maroš Šefčovič. Od roku 2010 je podpredsedom Európskej komisie. (am)
Noc dlhých nožov
Foto: Ivan Majerský
Keď sa vo štvrtok ráno 4. novembra 1994 poctiví ľudia ponáhľali do roboty, z Národnej rady sa trúsili poslanci rodiacej sa vládnej koalície. Poblednutí po prebdenej noci a opojení mocou. Za dvanásť hodín poodvolávali funkcionárov zo všetkých štátnych orgánov, na ktoré má parlament dosah, a dosadili tam svojich ľudí. Zástupcovia novej opozície sa nedočkali ani jedného postu v NR SR a protiústavne sa vytvorili dve komisie na prešetrenie príčiny pádu druhej Mečiarovej vlády v marci 1994. Zlopovestný valec zo Zlatej Idky sa spustil naplno. Rokovanie poslancov v nočných hodinách z 3. na 4. novembra 1994 bez účasti opozície sa zvykne označovať ako noc dlhých nožov, no výstižnejšia bola charakteristika noc skrátenej demokracie. A tá trvala celé štyri roky, počas ktorých premiér Vladimír Mečiar ešte pritvrdil všetky svojej lapsusy, pred ktorými v marci 1994 varoval prezident Michal Kováč. A výsledok Mečiarovho vládnutia? Európska komisia neprizvala v júli 1997 Slovensko na rozhovory o vstupe do EÚ. (ao)
Divoká privatizácia
V roku 1992 prebehla na Slovensku prvá vlna kupónovej privatizácie. Ľudia nad 18 rokov mali nárok na kupónovú knižku, v ktorej boli šeky na tisíc bodov. V ponuke boli akcie 1 491 podnikov, z toho 504 slovenských. Výsledkom celého procesu bolo, že v rokoch 1991 až 1993 sa previedol do súkromných rúk majetok 678 firiem v hodnote vyše 169 miliárd korún. Časť ľudí dala na 10-násobné zisky sľubované investičnými fondmi, ale vzniklo tiež 2,3 milióna akcionárov. Niektorí investovali úspešne a časť sa sklamala a doteraz majú starosti, čo spraviť s bezcennými akciami. Druhá vlna kupónovej privatizácie bola zrušená a Mečiarova vláda ako náhradu schválila v roku 1995 dlhopisy, na ktoré neskôr štát dal vyše 30 miliárd korún.
Za Mečiarovej vlády v rokoch 1995 až 1998 privatizéri získali účtovný majetok podnikov v sume 109 miliárd korún a zaplatili zaň len necelých 31 miliárd a ďalších 13 miliárd sa zaviazali investovať. Dzurindove dve vlády v rokoch 1998 až 2006 privatizovali najmä strategické podniky a za majetok v účtovnej hodnote asi 98 miliárd korún štát zinkasoval zhruba 293 miliárd korún. (mar)
Únos syna prezidenta Michala Kováča
Foto: Pravda, Michal Štofej
Ide o najväčšiu kauzu, ktorá sa odohrala za éry tretej vlády Vladimíra Mečiara, ak nerátame privatizačné aféry. V posledný augustový deň v roku 1995 neznámi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča ml. blízko Svätého Jura pri Bratislave. Do Kováča ml. páchatelia naliali fľašu whisky. Zbitý sa prebudil v rakúskom Hainburgu, kde ho násilím odvliekli. Kováč po prevoze do nemocnice neskôr putoval do vyšetrovacej väzby. Bol totiž na neho vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s kauzou Technopol.
Približne po pol roku sa vrátil na Slovensko po tom, čo viedenský súd rozhodol, že nebude vydaný do Nemecka. Z únosu bola takmer od počiatku podozrivá SIS, ktorá zrejme chcela diskreditovať prezidenta Michala Kováča (na snímke) ako kritika Mečiarovej vlády. Vyšetrovanie kauzy bolo komplikované. Prípad bol odňatý viacerým vyšetrovateľom a dodnes sa nedostal pred súd kvôli amnestii, ktorú vyhlásil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998. Amnestie ochránili aj vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu. Len nedávno exprezident Kováč prehral spor s Lexom. Musí sa mu písomne ospravedlniť a zaplatiť odškodné 3 319 eur za výroky, že Lexa stál za zavlečením jeho syna do Rakúska. (su)
Okresná sláva, poľná tráva
Bolo že to v marci 1996 rušno v parlamentných kuloároch, keď sa rozhodovalo o novom územnosprávnom členení republiky. Na výboroch a straníckych kluboch si kľučky podávali celé delegácie, a najmä primátori menších miest. Každý sa už cítil ako predstaviteľ okresného sídla. Spisovali sa petície, aj poslanci kadečo nasľubovali. Hrozilo, že mediálna vojna medzi Žarnovicou a Novou Baňou prerastie na pästnú… Napokon nezvíťazil politický, ale personálny princíp, keď niektorí vysokí ústavní činitelia presadili za okres svojmu srdcu najmilšie mestečko. Bolo to veľa kriku pre nič, lebo onedlho nasledovala decentralizácia verejnej správy, väčšina kompetencií zo 79 okresných úradov zredukovaných na 50 obvodných prešla na mestá a obce. Už neplatí ako voľakedy, že kde je okres, tam sú aj peniaze… Ešte síce formálne existujú, ale ako územné a správne jednotky stratili niekdajší význam. Či sa mesto úspešne rozvíja, závisí od šikovnosti primátora a ľudí, ktorými sa obklopí. (ao)
Nástup demokratov a išiel od nás
Foto: ČTK
Nič tak dobre nevystihuje odchod Vladimíra Mečiara od rozhodovania o budúcnosti Slovenska ako jeho posledný výstup v televízii vo funkcii premiéra v októbri 1998. Samozrejme, režíroval ho opäť osobne. S pánombohom, idem od vás, neublížil som nikomu z vás…" Pochopiteľne, na ceste k svojim politickým métam ublížil mnohým, ani sa tým veľmi netajil. Preto napriek tomu, že parlamentné voľby v roku 1998 (i tie nasledujúce) podľa počtu odovzdaných hlasov vyhral, na zostavenie novej vládnej koalície už nenašiel dostatočných partnerov. S obľúbenosťou HZDS to išlo dolu kopcom. K moci sa kultivovaným spôsobom dostalo široké zoskupenie demokratickej ľavice a vďaka Mečiarovmu volebnému zákonu tiež konzervatívci, liberáli či zelení združení v Slovenskej demokratickej koalícii a zjednotení maďarskí politici v SMK. Pod značkou dnes už neexistujúcej SDK ich viedol Mikuláš Dzurinda. Pre Slovensko sa tak začala nová demokratická éra. (ao)
Prezidenti bez záväzkov k poslancom
Foto: Pravda, Roman Benický
Nadránom 30. mája 1999 bolo známe meno prvého prezidenta SR zvoleného priamo občanmi. Košický primátor a predseda SOP Rudolf Schuster síce nebol príliš po chuti pravicovo orientovaným voličom, ale v druhom kole nemali veľký výber. Ak nechceli, aby zvíťazil Vladimír Mečiar. Slovensko vyše roka existovalo bez hlavy štátu. Pokusov o zvolenie nástupcu Michala Kováča bolo v parlamente množstvo, potrebných sto hlasov sa však nenašlo. Najmä poslanci zvolení za ZRS z toho robili nedôstojnú frašku.
Keď HZDS v decembri 1996 prekazilo rokovanie o návrhu ústavnej zmeny na priamu voľbu prvého občana štátu, opozícia odštartovala úspešnú petíciu za referendum o tejto téme. To však vláda na jar 1998 zmarila a prostredníctvom premiéra Mečiara sa ešte aj za to samoamnestovala. Po voľbách koalícia na čele s Mikulášom Dzurindom disponovala ústavnou väčšinou a tak bez problémov presadila voľbu prezidenta občanmi. Jej nominant Rudolf Schuster Mečiara porazil. (ao)
Unikátne operácie
Foto: Ivan Majerský
Transplantácia srdca a úspešné oddelenie siamskych dvojčiat patria medzi unikátne operácie, ktoré posunuli slovenské zdravotníctvo o krok vpred. V ére samostatnej Slovenskej republiky bol v kardiochirurgii prelomovým rokom rok 1998, keď vznikol v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave program transplantácie srdca. Založil ho profesor Juraj Fabián a pod jeho vedením vznikla aj pracovná skupina. V noci z 20. na 21. marca v tom istom roku chirurgický tím transplantoval. pacientovi, čo bol pre slovenských kardiochirurgov a kardiológov historický moment.
V roku 2000 sa v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave podarila ďalšia unikátna operácia. Tím detských chirurgov pod vedením profesora Jaroslava Simana (na snímke) úspešne oddelil siamské dvojčatá. Dievčatá boli spojené v oblasti panvovej kosti. Chirurgický zákrok oddelenia ich tiel prebiehal na dvakrát a trval 19 hodín. Prelomovú metódu, pri ktorej pacientovi implantovali do cievy vstrebateľnú výstuž, uskutočnil v októbri 2012 Viliam Fridrich, primár oddelenia intervenčnej kardiológie národného srdcovocievneho ústavu. Vo svete sa takýchto operácií vykonalo zatiaľ len tisíc. (ben)
Prvý Slovák v kozme
Foto: Global.sk
Ivan Bella, rodák z obce Dolná Lehota pri Brezne, sa stal v roku 1999 prvým Slovákom vo vesmíre. Bella bol pôvodne
pilotom stíhačiek MiG-21 a Su-22, no 23. marca 1998 odišiel do podmoskovského Hviezdneho Mestečka, kde sazačal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 ho vybrali za člena rusko-francúzskoslovenskej posádky 27. expedície na už neexistujúcu ruskú vesmírnu stanicu Mir. Trojica astronautov odštartovala 20. februára 1999. Pri pobyte na Mire sa Bella zapojil do viacerých výskumných úloh. V roku 2001 bola na Bellovu počesť pomenovaná planétka (22901) Ivanbella. (mq)
Fenomén mobilov
Mobilná komunikácia sa síce na Slovensku prvýkrát objavila už v roku 1991 cez operátora Eurotel (neskorší T-Mobile a terajší Telekom), masové rozšírenie mobilov však nastalo až na začiatku roka 1997 s príchodom digitálneho systému GSM. Odvtedy na Slovensku pôsobili dvaja operátori. Dvojkou sa stal Globtel (terajší Orange), ktorý sa neskôr stal na trhu lídrom. Už na konci prvého roka pôsobenia na slovenskom trhu mala spoločnosť dvakrát viac zákazníkov ako konkurencia. Chýbal však tretí mobilný operátor. Škandálom bolo, keď v roku 1999 bývalý minister dopravy Gabriel Palacka zrušil spochybňovanú súťaž na tretieho mobilného hráča. Až v úvode roka 2007 pribudol tretí mobilný hráč – O2. Rozvoj trhu spôsobil, že penetrácia mobilných služieb siaha až k 120 percentám. (mar)
Automobilky zmenili ekonomiku
Foto: Ivan Majerský
Slovensko zvládlo prechod z plánovaného na trhové hospodárstvo hlavne vďaka výrobe automobilov. Automobilové koncerny zas postavením tovární získali lacnú kvalifikovanú pracovnú silu, daňové prázdniny či investičné stimuly a postupom času aj širokú sieť dodávateľov. Dnes výroba automobilov dáva prácu približne sedemdesiatim tisícom Slovákov. Bratislavské automobilové závody pred príchodom nemeckého Volkswagenu nevedeli vyrobiť a na západe predať auto. Nemci svoj závod v hlavnom meste Slovenska spustili v roku 1991 a o príchod automobilky sa zaslúžil Jozef Uhrík, ktorý doteraz ako jediný Slovák bol predsedom predstavenstva Volkswagen Slovakia. Až o dvanásť rokov neskôr začal v krajine pod Tatrami vyrábať svoje autá francúzsky automobilový koncern PSA Peugeot Citroën.
Ako posledný prišiel kórejský automobilový koncern, ktorý svoju automobilku v Žiline začal stavať v apríli roku 2004. Všetky tri automobilky v roku 2012 na Slovensku vyrobili 850-tisíc automobilov a spolu so subdodávateľmi sa zaslúžili zhruba o polovicu tohtoročného hospodárskeho rastu. (bt)
Hokejové úspechy zapĺňali námestia
Foto: Ľuboš Pilc
V ruke slovenská vlajka, na tvári trikolóra, v očiach očakávanie. Úspechy slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta zapĺňali bary, reštaurácie, ale aj námestia. Prvú medailu doviezla družina trénera Jána Filca v roku 2000 z Petrohradu a mala strieborný lesk. O dva roky neskôr sa hokejisti vracali zo Švédska s titulom majstrov sveta, na Námestí SNP v Bratislave ich oslavovali desaťtisíce fanúšikov. Ďalšie dve medaily získalo Slovensko v Helsinkách – v roku 2003 bronz a v roku 2012 striebro, blízko veľkému úspechu bolo aj na zimnej olympiáde 2010 vo Vancouvri (štvrté miesto). Všetky štyri cenné kovy z MS má v zbierke jediný hráč – Miroslav Šatan.
Atlanta, Sydney, Atény, Peking, Vancouver. Všade tam znela počas olympijských hier hymna nad Tatrou sa blýska. Slovenskí športovci získali v ére samostatnosti pod piatimi kruhmi dovedna 28 medailí, z toho osem zlatých. Prvým olympijským šampiónom sa stal kanoista na divokej vode Michal Martikán. Bola sobota, 27. júla 1996. Aj ďalšie zlato vylovili Slováci s pádlom v ruke v spenených vlnách – Peter a Pavol Hochschornerovci dokonca trikrát za sebou, Elena Kaliská dvakrát. Na prvú medailu zo zimných hier čakalo Slovensko až do roku 2006, v Turíne ju získal snoubordista Radoslav Židek (striebro). Najcennejší kov vybojovala o štyri roky neskôr rodáčka z ruskej Ťumene so slovenským pasom Anastasia Kuzminová v biatlone.
Tatry zlomila veterná smršť
Stačila jedna víchrica a Tatry sa zmenili na nepoznanie. Veterná smršť, ktorá sa tadiaľ prehnala 19. novembra 2004, zničila zhruba 12 600 hektárov lesa. Územie od Podbanského po Tatranskú Kotlinu pripomínalo ,,mesačnú krajinu". Víchor s rýchlosťou 160 až 180 km/h tam za štyri a pol hodiny vyvrátil asi 3,5 milióna kubíkov dreva, postrhával strechy, porozbíjal okná, zatarasil cesty aj turistické chodníky.
Celkové škody vo Vysokých Tatrách, ale aj v iných oblastiach, ktoré zasiahla víchrica, odhadli na vyše osem miliárd korún. Dvaja ľudia zahynuli – 49-ročného muža privalil v aute padajúci strom, v Nízkych Tatrách strhlo zo svahu českého turistu. Ku škodám, ktoré narobila smršť, sa neskôr pridali problémy s podkôrnym hmyzom. Lykožrút napadol nielen popadané drevo, ale aj ďalších sedemtisíc hektárov zdravého lesa.
Spôsob, akým sa majú následky kalamity odstrániť, postavil proti sebe lesníkov a ochranárov. Kým prví trvali na spracovaní poškodeného dreva – a to aj v tzv. nezásahovej zóne, druhí radili, aby sa popadané stromy neodpratávali. Bojovalo sa najmä o Tichú a Kôprovú dolinu, kde napokon vyhrali ochranári. Po ôsmich rokoch sa dá povedať, že sa príroda s pohromou vyrovnala. Lesníci už nahradili asi tretinu poškodených porastov, celková obnova však potrvá ešte desiatky rokov. (rak)
Povodne hrozia každý rok
Živelnými pohromami, proti ktorým sa stále nevieme účinne brániť, sú povodne. V roku 1997 sa z brehov vyliala Morava a Váh, v júli 1998 spôsobila obrovskú tragédiu prívalová vlna na riečke Malá Svinka. Ničivá vlna bahna, kameňov a vyvrátených stromov vo výške až štyri metre vtedy zmietla chatrče v troch obciach v okrese Sabinov, kde žili prevažne Rómovia. Zahynulo 58 ľudí, najmä detí, voda odvliekla aj 5-tisíc zvierat a spôsobila škody za miliardu korún.
V roku 2002 zasiahla storočná voda Bratislavu, kde sa hladina Dunaja zdvihla až na 991 centimetrov. Po krátkom období relatívneho pokoja sa v roku 2006 topiaci sneh postaral o záplavy na Morave a východe Slovenska, no výnimočný bol najmä rok 2010, keď povodne postihli takmer celé Slovensko. Na rôznych miestach boli prakticky každý mesiac od januára do augusta, čo predtým nebývalo. Spôsobili to mohutné dažde a búrky. Pršalo toľko, že vlhká pôda už nedokázala vodu vstrebať. Hydrológovia počas toho roka vydali 2 251 výstrah a zaznamenali 184 dní s povodňovou aktivitou. Len do augusta sa škody vyšplhali na 650-tisíc eur.
O rok neskôr tisícročná voda zaliala obec Píla v okrese Pezinok a vlani znepríjemnili ľadové povodne život obyvateľom Kysúc. Riziko záplav pritom naďalej trvá. Podľa odhadov je im u nás vystavených takmer 560 lokalít v 1 300-kilometrovom pásme vodných tokov. Na účinnú protipovodňovú ochranu zatiaľ nie je dosť peňazí. (rak)
Prijatie eura
Foto: SHUTTERSTOCK
Začiatkom roka 2009 sa ľuďom začali v peňaženkách miešať slovenské koruny s eurami. Ešte do konca januára sa totiž dalo v obchodoch platiť obidvoma menami, no výdavok bol len v eurách. Zároveň celý rok museli obchodníci označovať cenu tovarov v dvoch sumách. V korunách aj v eurách. Slovensko sa prijatím eura stalo v poradí 15. krajinou Európy, ktorá sa rozhodla vstúpiť do Európskej menovej únie. Slovensko urobilo prvý krok na prijatie eura už v decembri 2005, keď vstúpilo do menového systému ERM II. Európska únia schválila náš vstup do eurozóny 19. júna 2008, no väčšiu publicitu si vyslúžilo júlové stanovenie „jachtárskeho“ výmenného kurzu 1 euro za 30,126 koruny. Po Slovensku euro prijalo už len Estónsko a vzhľadom na súčasnú krízu sa do euroklubu žiadna ďalšia krajina nehrnie. (mq)
Kríza
Najväčší bod zlomu vo vývoji svetovej ekonomiky za posledné roky nastal 15. septembra 2008, keď v USA došlo k jednému z najväčších bankrotov – padla banka Lehman Brothers. Išlo o výsledok bezduchého poskytovania rizikových hypoték, ktoré sa potom balili do rôznych investičných nástrojov. Banky sa predháňali v hypotékach, aj keď skutočná hodnota umelo rastúcich cien nehnuteľností tomu nezodpovedala. Bankrot Lehman Brothers vyvolal paniku na peňažnom trhu, ktorý poskytuje krátkodobé úvery. Panika ponechala mnohé spoločnosti bez hotovosti, vyústila do zníženia dopytu, poklesu ekonomík, rastu nezamestnanosti, ako aj k poklesu cien.
Otvorená slovenská ekonomika po príchode automobiliek ešte v roku 2007 rástla o 10,5 percenta a v roku 2009 sa, naopak, prepadla o takmer 5 percent. Ešte na konci roka 2008 bolo na Slovensku 234-tisíc ľudí bez práce, čím nezamestnanosť dosahovala podľa Štatistického úradu 8,7 percenta a na konci roka 2009 už bolo bez práce takmer 375-tisíc ľudí. Európa kríze čelila rôznymi formami podpory podnikania, napríklad šrotovným, pri ktorom občan dostal pri zošrotovaní starého auta príspevok na kúpu nového. Výkon ekonomiky pred krízou Slovensko dosiahlo až v roku 2011, nezamestnanosť však už neklesla. (mar)
Jednofarebná vláda Smeru
Foto: Ľuboš Pilc
V ponovembrovej histórii SR sa ešte nestalo, aby vládu zostavila len jedna strana. Tradične sa po voľbách vytvárali koaličné vlády sprevádzané komplikovanými rozhovormi nielen pri ich vzniku, ale aj počas ich fungovania. Prelom nastal vlani tesne pred koncom zimy, keď v predčasných parlamentných voľbách získal väčšinu 83 poslaneckých kresiel Smer. Stalo sa tak po páde širokej pravicovej vlády Ivety Radičovej, ktorá sa udržala pri moci len necelé dva roky. V kampani pred predčasnými voľbami sa vôbec prvýkrát stalo, že do nej výrazne zasiahli uniknuté spisy z tajných služieb a ilegálne praktiky ľudí v pozadí politiky, vrátane odpočúvania a obchodovania s chúlostivými informáciami. Na verejnosti sa objavil spis Gorila, ktorý poukázal na hlboké prepojenia vlády, politikov a finančných skupín.
Doteraz kauza nebola vyšetrená. Po predčasných voľbách Smer formálne oslovil zvyšné politické strany, či majú záujem na koaličnej vláde, už od počiatku bolo jasné, že pravica odíde do opozície. Politológovia upozorňovali, že vláda jednej strany bude znamenať nielen viac moci, ale aj zodpovednosti. Minulosťou sú časové náročné vyjednávania o kompromisoch s koaličnými partnermi, vláda môže rozhodovať oveľa akčnejšie. (su)
Slovenský objav
Veda je od vzniku Slovenskej republiky chronicky finančne podvyživená, no napriek tomu vedci svetu dali viacero zásadných objavov. Napríklad na Virologickom ústave SAV pôsobí vedecký tím na čele s docentkou Silviou Pastorekovou, ktorý sa zaoberá výskumom rakoviny. Prišli na stopu bielkoviny CA IX a tá patrí medzi najdôležitejšie ukazovatele hypoxie. Hypoxické nádory sú odolné proti chemoterapii i rádioterapii a náchylnejšie na tvorbu metastáz. Čiže majú zlú prognózu.
Bielkovina, ktorú vo Virologickom ústave objavili, signalizuje vznik takéhoto agresívneho nádoru. To však nie je všetko. Neskoršie výskumy ukázali, že bielkovina by sa dala využiť aj pri cielenej liečbe nádorov. Patent na diagnostické a liečebné využitie tejto bielkoviny získali slovenskí objavitelia a vo viacerých krajinách sa už objav využíva v klinickej praxi na zisťovanie agresívnych nádorov. K záveru sa blížia aj klinické pokusy, ktorých cieľom je vývoj a výroba nového lieku proti rakovine. (jc)
Svet očarili Barabášove dobrodružstvá, Slepé lásky aj sopranistka Duchoňová
Foto: PRAVDA.SK - MARIAN NITON
Skromný, úprimný a prekvapujúco silný. Taký je jeden z medzinárodne najúspešnejších slovenských filmov posledných rokov, celovečerný dokumentárny debut režiséra Juraja Lehotského Slepé lásky (2008). Film zabodoval na festivaloch po celom svete a medzi trofejami, ktoré získal, je aj cena konfederácie artových kín z festivalu v Cannes. Po Jakubiskových Vtáčkoch, sirotách a bláznoch (1971) bol iba druhým slovenským filmom, ktorý sa tu premietal. Najoceňovanejším slovenským filmárom je však nesporne Pavol Barabáš. „Pri stovke som ceny prestal počítať,“ konštatoval s úsmevom. Jeho najväčšou láskou sú Tatry, nakrúcal aj v neprístupnej divočine, na ľadových štítoch aj v hlbokých jaskyniach. V tridsiatke filmov vyrozprával príbehy, v ktorých sa človek dostáva na hranice svojich možností.
A „nemožné“ sa stalo skutočnosťou aj pre slovenskú sopranistku Luciu Duchoňovú. „To asi nebudem ja,“ reagovala pokojne na telefonát, v ktorom jej koncom roka 2010 Pravda oznámila, že ju nominovali na cenu Grammy v kategórii najlepší klasický spevácky výkon, v ktorej nakoniec zvíťazila Cecilia Bartoli. (luc, oj)
Slovenské kultúrne a prírodné pamiatky v zozname UNESCO
Prvé tri slovenské lokality zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO už v roku 1993. Medzi kultúrne skvosty ľudstva zaradili Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec. Každá z pamiatok patrí k výnimočným typom kultúrneho dedičstva.
Foto: SHUTTERSTOCK
V roku 2000 do Zoznamu svetového dedičstva zapísali Bardejov a v roku 2008 Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Spišský hrad a pamiatky okolia v roku 2009 rozšírili o historické jadro mesta Levoča s dielom Majstra Pavla a zmenili názov pamiatky na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Slovensko sa však pýši aj prírodnými klenotmi, ktoré tiež zaradili do Zoznamu svetového dedičstva. Patria doň Jaskyne Slovenského krasu, ktoré spolu s Jaskyňami Agtelekského krasu tvoria spoločnú lokalitu s Maďarskom (zapísali ich v roku 1995, rozšírili v roku 2000), Karpatské bukové pralesy zapísali spolu so starými bukovými lesmi Nemecka (lokalita spoločná s Ukrajinou a Nemeckom, zápis 2007, rozšírenie v roku 2011).
V súčasnosti je v Zozname svetového dedičstva zapísaných sedem lokalít zo Slovenska, vytypovaných je ďalších sedem: Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome, Pamätník Chatama Sófera, Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc, Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice a Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej. (bl)
Rosé pozlátilo Slovensko
V čase všeobecného úpadku slovenských vinohradov zdvihla v máji 2012 náladu celej krajine správa z Cannes. Zlatú medailu a nie jednu, ale hneď dve získali slovenské ružové vína. Majstrovský produkt vinárskej dvojice Vladimír Mrva a Peter Stanko nadviazal na ich predošlý úspech z Paríža v roku 2010, kde boli absolútnymi šampiónmi v ružových vínach. To, že slovenské ružové vína patria medzi najlepšie na svete, potvrdili v Cannes aj ďalší slovenskí vinári. Pezinčan Peter Matyšák, Richard Tóth z Vinosadov a Skaličan Alojz Masaryk získali strieborné medaily. Tú majú v zbierke aj Mrva so Stankom. Zo sedemnástich slovenských vín šesť stálo na stupni víťazov, čo znamená skvelú 35-percentnú úspešnosť. (sd)