Po tom, čo prezident Ivan Gašparovič po viac ako jedenapolročnom vyčkávaní rozhodol, že nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, stojí parlament pred novou voľbou. Tá by mala v Národnej rade prebehnúť už v januári. Opozícia však avizuje nové podania na Ústavný súd a rovnako sa chce brániť proti prezidentovmu rozhodnutia aj Jozef Čentéš. To všetko môže obsadenie tejto funkcie ešte viac skomplikovať. Slovensko nemá generálneho prokurátora už dva roky.
Predseda NR SR Pavol Paška včera nespresnil, kedy novú voľbu prokurátora vyhlási. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková však pre SITA potvrdila, že nová voľba by sa mohla konať už na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína koncom januára. „Bolo by ideálne, keby nový kandidát na generálneho prokurátora mal podporu aj od opozície. Budeme sa snažiť diskutovať aj s opozíciou,“ reagovala Laššáková.
Prečítajte si komentár Peter Javůrka "Fraška na pokračovanie ":[http://nazory.pravda.sk/…okracovanie/]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Premiér Robert Fico na rozhodnutie prezidenta reagoval slovami, že ho berie na vedomie. „Pri výbere a voľbe nového kandidáta na post generálneho prokurátora sa chceme vyhnúť všetkým chybám, ktoré sa stali počas procesu voľby Jozefa Čentéša,“ dodal. V rozhovore Pravdu z 2. januára však avizoval, že ďalší výber šéfa prokuratúry by sa nemal odkladať. „Ak prezident rozhodne, nebudeme na nič čakať. Treba, aby parlament rýchlo pripravil voľby a zvolil sa nový kandidát,“ povedal premiér s tým, že prokuratúra „potrebuje novú metlu“.
V súvislosti s novými kandidátmi na generálneho prokurátora sa v kuloároch spomínajú najmä mená šéfa bratislavskej krajskej prokuratúry Jaromíra Čižnára, šéfa Špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika či prvého námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého. „Nebudem sa k tomu zatiaľ vyjadrovať,“ reagoval Čižnár s tým, že tak spraví až na budúci týždeň po návrate z dovolenky. Kováčik zas špekulácie o svojom mene odmieta. „Počul som o tom, no žiadnu ponuku som nedostal a ani by som ju neprijal,“ reagoval pre Pravdu.
Okrem termínu zostávajú nejasné aj okolnosti voľby. Minister spravodlivosti Tomáš Borec na decembrovej schôdzi parlamentu avizoval, že zvažuje možnosť rozšíriť voľbu šéfa prokuratúry aj o prokurátorskú samosprávu. Znamenalo by to, že by do nej zasahovala aj Rada prokurátorov. Súhlas s tým vyslovili už aj Fico a Gašparovič. Aby však toto opatrenie vstúpilo do platnosti, Smer by musel meniť ústavu a potreboval by podporu opozície. Znamenalo by to tiež zdržanie.
Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) pre Pravdu uviedol, že verí v skoré vyriešenie situácie, k čomu podľa neho však môže dôjsť aj bez zmeny zákona a ústavy. „Vždy je dobré rešpektovať názor stavovskej obce, bez ohľadu na to, či je treba zmenu zákona, alebo nie,“ povedal o prípadnom navrhnutí nových kandidátov priamo prokurátormi.
Ústavný právnik Peter Kresák hovorí, že novú voľbu by mohlo spomaliť jedine predbežné opatrenie súdu. „Pán Čentéš by oň ale musel požiadať spolu so svojou sťažnosťou,“ hovorí právnik.
Čentéš totiž už avizoval, že v najbližších dňoch podá ústavnú sťažnosť proti prezidentovmu rozhodnutiu, ktoré je podľa neho v rozpore s kritériami stanovenými Ústavným súdom z konca októbra minulého roka. Podľa tohto môže prezident odmietnuť vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora iba z takých dôvodov, ktoré sa musia vzťahovať priamo na osobu prokurátora, nie proces jeho voľby. „Dôvody musia byť natoľko závažné, že dôvodne spochybňujú moju schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Takéto dôvody nesmú byť svojvoľné,“ vyhlásil.
Gašparovič vo svojom deväťstranovom odôvodnení nevymenovania uviedol, že tak koná, pretože celý proces voľby Čentéša považuje za frašku, zápas a súboj o vzťah medzi ekonomickými a politickými zoskupeniami, ktorý podľa neho prebiehal pod hrubým nátlakom kabinetu Ivety Radičovej na poslancov. Tvrdí, že vzhľadom na podozrenia z manipulácie voľby a informácie o „Radičovej kóde“ pri označovaní hlasovacích lístkov by podľa neho bol nedôveryhodný každý zvolený kandidát, a to bez ohľadu na to, o koho by šlo.
V odôvodnení spomenul aj údajnú komunikáciu bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom, v ktorej mal šéf SaS sľúbiť okamžité informovanie o priebehu vtedy prebiehajúcej voľby generálneho prokurátora. „Páni Sulík a Kočner pravosť týchto SMS nepopreli,“ uviedol Gašparovič.
Jediná vec, ktorú Gašparovič vyčítal adresne Čentéšovi, je kauza skartovania výpovede Igora Matoviča o korupcii vo vtedajšej koalícii z leta 2011. Zápisnica z dvaapolhodinovej výpovede pod vedením Čentéša bola vtedy na Generálnej prokuratúre údajne omylom zničená. „To, že nechal vymazať z pamäte počítača záznam výsluchu a vzápätí skartoval všetky tri výtlačky niekoľkostránkového protokolu o výsluchu pána poslanca spolu s nejakými poznámkami, vzbudzuje dôvodné a vážne pochybnosti prinajmenšom o administratívnej spôsobilosti riadiť prokuratúru,“ napísal prezident.
„Prezident týmto dôvodom nastavil latku síce zrozumiteľne, ale v priamom rozpore s tým, ako postupoval pri menovaní predsedu Najvyššieho súdu, a tak prísne, že ak by sa mala uplatniť aj na neho samého, republiku by čakali predčasné prezidentské voľby,“ kritizoval prezidenta Radoslav Procházka z KDH. Podobne reagoval aj zvyšok opozície. „Opierať rozhodnutie o také malicherné veci, ako sú rozhovory politikov v médiách, znamená istým spôsobom spochybňovať demokraciu, keďže títo politici sa vyjadrovali v rámci svojho mandátu. Očakával som, že v odôvodnení budú naozaj vážne dôvody, pre ktoré sme museli rok a pol čakať,“ povedal šéf SDKÚ Pavol Frešo. „Je to silná facka demokracii na Slovensku,“ pripojil sa Béla Bugár z Mostu-Híd.
Čentéš čakal na svoje vymenovanie ešte od júna 2011, keďže vo veci bolo viacero podaní na súd týkajúcich sa priebehu voľby a neskôr aj toho, či prezident musí, alebo nie kandidáta vymenovať. Aj keď Gašparovič chcel pôvodne čakať na rozhodnutie súdu o všetkých podaniach, v decembri napokon oznámil, že proces urýchli. Zároveň dodal, že ak sa rozhodne pre nevymenovanie Čentéša do funkcie, spochybniteľné bude aj jeho „ďalšie zotrvanie v štruktúre organizácie prokuratúry“, a teda by mohol prísť aj o post prokurátora.