Riaditelia škôl by 'zoštátnenie' privítali

Zámer "zoštátniť" regionálne školstvo, s ktorým prišiel minister školstva Dušan Čaplovič, vyvolal protichodné reakcie. Zatiaľ čo samosprávy návrh odmietli, zástupcovia škôl sú za.

04.01.2013 12:00
Školy, školstvo, riaditelia Foto:
Financovať regionálne školy má podľa návrhu ministra školstva Dušana Čaploviča štát priamo, nie prostredníctvom samospráv.
debata (38)

Myšlienka, aby štát základné a stredné školy financoval priamo, a nie prostredníctvom samospráv, ako je to teraz, sa im pozdáva. Podľa odborníkov, ktorí na vec nemajú jednotný názor, bude záležať najmä na tom, ako sa celý systém nastaví.

„Určite by sme privítali, keby financie išli priamo do škôl. Tak by sa zabránilo tomu, aby si niektoré obce nechávali peniaze, alebo tomu, aby sa umelo snažili zachovať niektoré školy na úkor iných,“ uviedla Alena Petáková, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Ako dodala, riaditelia základných škôl už dlhší čas hovoria, že bývalý systém, ktorý pozostával zo školskej správy a škôl, bol najlepší a najefektívnejší – a to po stránke riadenia i odbornosti.

„Takéto návrhy odmietame. Nevieme si to predstaviť v praxi. Jedným hypotetickým vyjadrením nemožno predsa zrušiť a zneistiť celý systém verejnej správy, ktorý sa tu budoval niekoľko rokov,“ komentoval návrh výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.

Základné a stredné školy, ako aj ďalšie školské zariadenia financuje štát prostredníctvom normatívov alebo podielových daní z rozpočtov jednotlivých samospráv. Peniaze pre samotné školy však rozdeľujú samosprávy – vyššie územné celky, mestá, obce alebo mestské časti, ktoré túto prenesenú kompetenciu štátu získali v roku 2002 v rámci decentralizácie verejnej správy. Samosprávy sa zároveň stali zriaďovateľmi škôl, takže sa starajú aj o ich údržbu a prevádzku. Čelia však i podozreniu, že peniaze pre školy nerozdeľujú transparentne. Niektoré mestá tiež časť financií určených pre väčšie školy presúvali na menšie, ktoré by bez tejto pomoci zanikli.

Čaplovič navrhuje, aby regionálne školy prešli opäť pod štát, ktorý by ich financoval priamo. „Peniaze nepôjdu cez rôznych providerov, ktorí ich potom prerozdeľujú,“ vysvetlil minister pre agentúru SITA. Podľa neho by sa prechod škôl priamo pod rezort školstva mohol uzavrieť do dvoch až troch rokov. Súčasne s tým by sa spravila zásadná zmena systému a zúženie siete škôl. Čaplovič to plánuje pripraviť spolu s odborníkmi na financie či verejnú správu a prediskutovať so zástupcami samosprávy.

Ako príklad uviedol Maďarsko, kde expremiér Péter Medgyessy navýšil zdroje do regionálneho školstva o polovicu, ale nepomohlo to. Súčasný predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v dôsledku toho rozhodol, že keď už bude dávať peniaze daňových poplatníkov, tak priamo, a preto školy „zoštátnil“. Niečo podobné by Čaplovič zaviedol aj u nás. „Ak chceme urobiť na Slovensku racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete, tak si to viem predstaviť len takýmto priamym spôsobom,“ povedal.

Odborníci na školstvo sú v hodnotení Čaplovičovho návrhu zdržanliví. Podľa Zuzany Zimenovej z portálu o reforme vzdelávania Nové školstvo minister zase iba „vypustil balónik a teraz čaká, kto sa ozve“. Preto sa k veci zatiaľ nechce vyjadrovať. „Počkám si na to, aby povedal, ako to myslí,“ zdôvodnila.

Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky pripomína, že aj samotné školy kritizujú súčasný systém financovania. Zmena by mohla prispieť k lepšiemu nakladaniu s peniazmi, lebo ubudnú medzičlánky rôznych sprostredkovateľov, ktoré dnes vstupujú do prerozdeľovania financií. Aj tento model je však spojený s istými rizikami.

„Treba dať pozor na to, ako sa budú peniaze pre školy rozdeľovať,“ upozorňuje Kleštincová. Podľa nej je legitímne, aby štát žiadal efektívne využitie financií, ktoré na školy posiela, a preto je správne, aby sa upravila školská sieť. Treba však zohľadniť aj to, že škola zohráva dôležitú úlohu v živote obce. „Preto treba hľadať rovnováhu medzi ekonomickými a ostatnými hľadiskami,“ zdôraznila Kleštincová. V obciach, kde by sa malá škola neuživila, by podľa nej bolo možno výhodnejšie zaviesť školské autobusy a žiakov voziť do najbližšej školy v inej obci alebo meste.

Podľa Turčányho je nepredstaviteľné, aby samosprávy zostali zriaďovateľmi škôl bez vplyvu na ich financovanie. Ak by to však Čaplovič plánoval tak, že školy vyjme aj zo zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, bolo by potrebné vyriešiť množstvo problémov. „Kto zruší organizáciu a zriadi novú, kam pôjde majetok, kto sa postará o pracovnoprávne vzťahy, kto samospráve vynahradí všetky investície, ktoré do škôl dala, čo bude s eurofondmi?“ vymenoval podpredseda ZMOS-u.

Čaplovičov zámer kritizuje i prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Eva Balážová. Viac si sľubuje od tzv. reformy ESO, v rámci ktorej sa zrušili krajské školské úrady. „Práve tie som doteraz vnímala ako úroveň, ktorá je navyše. Nie mestá a obce, ktoré sa k financovaniu škôl stavajú zodpovedne. Nebolo by správne, keby sa takto zasiahlo do prenesených kompetencií štátu, lebo tak to ustanovil zákon, nie minister,“ zhodnotila Balážová. Aj keď sa možno stalo, že samosprávy nedali školám všetko to, čo mali dostať, podľa nej ide len o ojedinelé prípady.

Obvinenia, že sa v samosprávach „strácajú“ peniaze určené pre školy, odmietol aj Turčány. „Sme presvedčení, že samospráva dáva do systému školstva oveľa viac finančných prostriedkov, ako to bolo predtým. Ak sa nájde jedna obec, ktorá možno podržala peniaze, už preto treba meniť systém?“ pýta sa Turčány. Čaplovičovým návrhom by sa mala zaoberať Rada ZMOS-u, ktorá bude zasadať 22. januára.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba