Kuchynský odpad a odpad zo záhrad triedi len časť miest a obcí, ďalšia sa na to pripravuje. Za neseparovanie im pritom hrozia pokuty.
Mnohé mestá a obce povinnosť triedenia bioodpadu, ktorú stanovila európska legislatíva, zatiaľ neplnia. Podľa podpredsedníčky Združenia miest a obcí Slovenska Viery Krakovskej to súvisí s ich finančnými možnosťami. „Potreby samospráv sú oveľa väčšie ako finančné možnosti, preto nie všetky mestá a obce sú momentálne schopné separovať biologicky rozložiteľný odpad,“ hovorí Krakovská.
Štatistiky o tom, koľko miest a obcí zákon od januára biologický odpad separuje, ZMOS nevedie. Podľa novely zákona o odpadoch sa však môžu tejto povinnosti v konkrétnych prípadoch vyhnúť. „Nezavedenie separácie však musia zdôvodniť vo všeobecne záväznom nariadení o odpadoch,“ dodáva Krakovská. Za nesplnenie tejto povinnosti im hrozí pokuta do 16 600 eur.
Samosprávy mali pritom na prípravu čas, pretože Slovensko vyrokovalo v únii trojročný odklad. Financie na spustenie triedenia mohli čerpať z eurofondov aj Envirofondu. Nie každej projekt vyšiel. „Prvý projekt na zriadenie kompostárne nám neprešiel, dúfam, že druhý už vyjde,“ hovorí starosta Kežmarku Igor Šajtlava. Kompostáreň sa naopak podarilo už pred poldruha rokom zriadiť v Lučenci. Za poplatok môžu služby kompostárne využívať aj okolité obce. „Považujeme to za veľké pozitívum, pretože miest ako sme my s vlastnou kompostárňou nie je veľa,“ tvrdí hovorkyňa mesta Mária Horňáková.
Špeciálne „červené“ kontajnery na biologický odpad má už dva roky Banská Bystrica. „V súčasnosti sú už takmer po celom meste, v uliciach všetkých mestských častí a obyvatelia si na ich využívanie postupne zvykli,“ hovorí Filip Roháček, hovorca primátora. Pre zmenu hnedé nádoby na bioodpad, ktoré sa odvážajú raz za dva týždne, majú aj v Starej Turej. V Piešťanoch zas v hnedých nádobách vyvážajú bioodpad zo záhrad.
K mestám, ktoré zákonnú povinnosť už plnia, patrí aj Žilina. Nové kontajnery však na sídliskách nepribudli. Biologický odpad triedi automatická linka. Špeciálne kontajnery na sídliskách nebudú. „Zber týmto systémom by bol ekonomicky neúnosný a vyžiadal by si značný nárast poplatku za komunálny odpad,“ dodal hovorca mesta Pavol Čorba.
Podľa Branislava Moňoka z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ povinnosť zabezpečiť zber bioodpadu sa nevzťahuje na mestá, ktoré ho energeticky zhodnocujú napríklad v spaľovniach. Spaľovne má Bratislava a Košice. Košice majú kompostáreň na odpad z údržby z verejnej zelene. Bratislavský magistrát zas zadal zatiaľ zákazku na vypracovanie štúdie pre nakladanie s bioodpadom. Návrh systému zberu, prepravy a zhodnocovania bioodpadu má byť predložený do konca mesiaca a mesto ho vyskúša v rámci pilotného projektu.
„Predpokladáme, že na základe výsledkov analýzy bude pilotný projekt pravdepodobne zavedený v rodinnej zástavbe v niektorej mestskej časti Bratislavy,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Daniela Rodinová.
Novela zákona o odpadoch povoľuje výnimku aj v prípade, že zber neumožňujú technické problémy najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. Povinnosť sa netýka ani obcí, kde sa preukáže, že najmenej polovica obyvateľov kompostuje vlastný biologický odpad alebo je to pre obec ekonomicky neúnosné a náklady by nevykryl ani výber poplatkov.
Najmä menšie samosprávy podľa ich starostov na likvidovanie bioodpadov vo vlastnej réžii nemajú zdroje. „Spoločne s ďalšími obcami v mikroregióne Rimava – Rimavica sme sa usilovali získať peniaze na postavenie spoločnej kompostárne z eurofondov, s projektom sme neuspeli. Nevylučujeme, že v budúcnosti sa o to pokúsime znova,“ hovorí Viera Feješová, starostka obce Rimavské Brezovo s 540 obyvateľmi v okrese Rimavská Sobota.
Zákon však porušovať nebudú, veľká väčšina obyvateľov si podľa nich likviduje bioodpad doma. „Robí tak určite viac ako 50 percent obyvateľov,“ povedala Feješová. Ľudia chovajú hospodárske zvieratá, ďalší majú v záhradách kompostoviská.
Podobne sa s bioodpadom nakladá aj v Ipeľskom Predmostí v okrese Veľký Krtíš. „Nemôžeme uvažovať o postavení kompostárne, ale ani o vození bioodpadu do iných lokalít. Veľa by nás stáli aj samotné pohonné hmoty, ktoré by sme pri tom spotrebovali. Keďže naši obyvatelia majú doma záhrady, zelený bioodpad končí v nich. Touto formou bioodpady u nás likviduje určite viac ako polovica obyvateľov,“ hovorí starosta obce s vyše šesto obyvateľmi Marián Hocsák.
Podľa Moňoka v prípade menších dedín, kde majú ľudia kompostoviská, by sa obciam zber biologického odpadu neoplatil. Pri obciach do 1500 obyvateľov je podľa neho výhodnejšie podporovať domáce kompostovanie. Spôsobov ako presvedčiť aj ľudí, aby kompostovali, je viacero. Jedným z nich je zadováženie kompostérov do domácností, o čo mohli obce tiež požiadať v rámci eurofondov. Niekde sa zase osvedčilo zníženie poplatku za odvoz odpadu tým domácnostiam, ktoré sa zapojili do domáceho kompostovania a triedeného zberu.
Bioodpad tvorí najväčšiu časť komunálneho odpadu a väčšinou končí na skládkach. Povinnosť zberu a triedenia biologicky rozložiteľného odpadu mali samosprávy odloženú o tri roky. Novelu zákona o odpadoch prijalo Slovensko aj v súvislosti s preberaním legislatívy EÚ a pod tlakom hrozby pokuty zo strany Európskej komisie. Podľa Moňoka by Slovensko už do konca tohto roka malo o polovicu znížiť skládkovanie biologického odpadu v porovnaní s množstvom z roku 1995. Slovensko k tomu zaväzuje Smernica EÚ o skládkach odpadov. Bioodpad totiž produkuje nebezpečný metán, ktorý je skleníkotvorným plynom.