Vysťahovanie Rómov sa môže skončiť na súde

Rómovia
Snímka z polovice októbra minulého roka je z prešovskej Ulice Pod Hrádkom, kde vypratávali byty po neplatičoch. Autor:

Nútené vysťahovanie ľudí z bytovky alebo chatrče uprostred zimy bez toho, aby im obec či mesto poskytli náhradný prístrešok alebo aby mali zabezpečené náhradné ubytovanie inde, môže skončiť na súde.

Na možnú protiprávnosť takého konania v prípade postupu košickej a prešovskej samosprávy pri vysťahovaní Rómov upozornilo Európske centrum pre práva Rómov.

,,Vysťahovanie v mrazivých teplotách bez zabezpečenia dostatočného náhradného ubytovania je v zmysle viacerých medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, absolútne neprípustné," uviedol Marek Szilvási z Európskeho centra pre práva Rómov. Na Slovensku sa podľa neho na rozdiel od viacerých európskych krajín neuplatňuje inštitút moratória na nútené vysťahovanie počas zimy.

Centrum tiež znepokojila informácia, že mesto Prešov sa v najbližšom čase chystá vysťahovať z bytovky až 200 Rómov. Listom preto vyzvalo samosprávu, aby takýto krok zvážila. Na otázky Pravdy – kedy by malo dôjsť k uvoľneniu bytov, akým spôsobom a kde chce mesto presunúť ľudí, ktorí v nich bývajú, či sú dodržiavané vnútorné a medzinárodné normy, hovorkyňa mesta do uzávierky neodpovedala.

Nútené sťahovanie približne dvesto Rómov z troch bytoviek sa údajne chystá v prešovskej lokalite Pod Hrádkom. Podľa dostupných informácií má žiť v troch bytovkách 200 ľudí v 36 bytoch. Všetky by mali byť postupne asanované a ustúpiť projektu parkoviska pre nový cintorín.

Podľa šéfa komisie sociálnej a bytovej pri mestskom zastupiteľstve a prešovského poslanca Alexandra Ernsta (klub Smer a nezávislí poslanci) nepôjde o hromadné vysťahovanie bytoviek, ale záležitosť sa rieši postupne. Ľuďom, ktorí za byty platia, ponúknu uvoľnené byty v inej lokalite. Mnohé byty Pod Hrádkom sú bez okien, bez dverí, v dezolátnom stave. ,,Majú narušenú statiku, budovy nie sú opraviteľné," povedal Ernst. Platiči sa by mali presťahovať do lokality Stará tehelňa, kde žije početná rómska komunita. Poslankyňa Andrea Turčanová (poslanecký klub KDH, SDKÚ, SaS, Most – Híd) to nepovažuje za šťastné riešenie, pretože takéto vytváranie geta neprospieva ani občanom mesta, ani neprispôsobivým či sociálne slabším ľuďom.

Niektoré byty Pod Hrádkom dala prešovská radnica vyprázdniť ešte vlani. V polovici októbra to boli tri byty. Primátor Pavel Hagyari vtedy uviedol, že mesto sa vysporiadava s neplatičmi a je jedno, či sú ,,bieli, alebo Rómovia". V každom zo spomínaných bytov výška dlhov presiahla 7-tisíc eur. Podľa zamestnancov mestského úradu nájomníci už v bytoch neboli, dve deložované rodiny sa presťahovali k príbuzným a tretia je už dlhšie v Anglicku.

Prešov však nie je jediný. Košice dali zbúrať nelegálnu osadu v Nižných Kapustníkoch s tým, že ju považovali za skládku odpadu. ,,Centrum je hlboko znepokojené prípadmi, keď predstavitelia samospráv využívajú znenie ekologických zákonov na klasifikáciu rómskych bydlísk ako skládok komunálneho odpadu a následne takto definované obydlia búrajú a ich obyvateľov nútene vysťahúvajú. Veríme, že príslušné inštitúcie a ich predstavitelia budú na naše listy adekvátne odpovedať a podniknú nami požadované kroky, keďže prípadné právne kroky považujeme až za poslednú možnú inštanciu," uviedol Szilvási pre Pravdu v odpovedi na otázku, či organizácia zvažuje podanie žaloby.

Proti nútenému vysťahovaniu Rómov, ktorí majú trvalé bydlisko v danej obci, sa vyslovil aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska. ,,Odmietam, aby jedna obec alebo mesto postupovala na úkor inej," hovorí predseda ZMOS-u Jozef Dvonč.

Odstraňovanie rómskych osád bez toho, aby sa pre ľudí hľadalo náhradné riešenie, ostro kritizujú aj mimovládne organizácie. Podľa Jarmily Lajčákovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry nútené vysťahovávanie ľudí bez hľadania iných možností bývania, najmä ak patria k vylúčenej komunite, môže byť protiprávne.

Naznačilo to aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z apríla minulého roka, ktorý sa týkal plánovaného búrania rómskej osady v bulharskej Sofii. Pri posudzovaní prípadu neobstál ani argument, že obydlia nespĺňajú zdravotné ani iné bezpečnostné štandardy. ,,Aj keď súd uznal, že štát nemôže poskytnúť bývanie každému, poukázal na to, že má povinnosť poskytnúť prístrešok najohrozenejším skupinám," dodáva Lajčáková.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák verí, že prípady núteného vysťahovania Rómov sa na súd do Štrasburgu nedostanú. ,,Ak by to šlo na súd, môžeme zrejme očakávať podobný rozsudok v prípade Bulharska. Aj preto by bolo lepšie, aby zodpovední ľudia zo samospráv túto tému riešili," dodal Pollák.

Pollák tvrdí, že v prípadoch núteného sťahovania Rómov na východe Slovenska, komunikujú s miestnou samosprávou zástupcovia úradu splnomocnenca. Samotný splnomocnenec odchádza tento týždeň na plánovanú cestu do Spojených štátov. Podľa neho aj v rámci rómskej reformy by mal parlament prijať riešenie, ktoré by ľuďom v osadách umožnilo vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod osadami. ,,Následne by sa mala využiť pomoc z eurofondov, aby sme problém bývania začali riešiť systematicky," povedal.

Odhaduje, že na Slovensku je približne 150 rizikových lokalít, kde hrozí problém núteného vysťahovania. ,,Ale možno ich bude oveľa viac," hovorí Pollák. Ak by sa osady zbúrali, zostali by desaťtisíce bezdomovcov. ,,Nevieme, koľko by ich bolo, určite viac ako stotisíc. A neviem si predstaviť, kam by bolo umiestnených 30-tisíc alebo možno 50-tisíc detí. Takúto možnosť nepripúšťam," dodáva.

Kde sa uchýlilo 150 Rómov z Košíc, nik nevie

Koncom jesene, keď teploty v noci klesli pod nula stupňov, bolo podľa Európskeho centra pre práva Rómov nútene vysťahovaných vyše 150 ľudí z osady v Nižných Kapustníkoch. Medzi nimi bolo 63 detí. Rómov rozviezli autobusmi do iných obcí, kde mali mať trvalé bydlisko. Najmenej 17 ľudí však skončilo v dedine Rakúsy, kde nemali trvalé bydlisko ani príbuzných. Údajne sa uchýlili do opustenej budovy bez vody a elektriny, starosta následne nariadil, aby budovu opustili a vrátili sa do Košíc. ,V súčasnosti nie je známe, kam sa títo ľudia nakoniec uchýlili. Rovnako nejasný je osud ostatných osôb vysťahovaných z lokality Nižné Kapustníky. (db)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku