„Námietku som podal preto, lebo podľa môjho názoru existujú dôvodné pochybnosti o nepredpojatosti príslušných sudcov so zreteľom na ich pomer k prejednávanej veci a k druhému účastníkovi konania. Tým je daný zákonný dôvod na podanie takejto námietky, ktorej opodstatnenosť posúdi podľa zákona iný senát Ústavného súdu. Z dôvodov ľudského a profesionálneho rešpektu voči namietnutým sudcom Ústavného súdu nepovažujem v tejto chvíli za vhodné uvádzať verejne ich mená ani konkrétne skutočnosti, ktorými je námietka odôvodnená,“ vyhlásil prokurátor Čentéš. Podľa jeho slov „tieto skutočnosti sa stanú oficiálne známymi až vtedy, keď Ústavný súd o podanej námietke rozhodne“. „Dovtedy sa k týmto skutočnostiam vyjadrovať nebudem,“ dodal na záver Čentéš.
Ústavný súd na svojom neverejnom zasadnutí pléna rozhodoval o pridelení sťažností fyzických a právnických osôb a návrhov, ktoré mu boli doručené v poslednom období. Ako informovala hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová, okrem pridelení iných sťažností sudcom spravodajcom rozhodol aj o pridelení sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorá bola na Ústavnom súde zaregistrovaná 3. januára.
Sťažnosť prokurátora Čentéša smerovala voči rozhodnutiu prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR. „Sudcom spravodajcom v tejto veci sa stal Peter Brňák, člen I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík,“ uviedla Pančurová. Zdôraznila, že sudca Brňák je poverený prípravou sťažnosti na predbežné prerokovanie v senáte, v rámci ktorého sa bude rozhodovať aj o návrhu sťažovateľa na nariadenie dočasného opatrenia.
Peter Brňák bol v minulosti poslancom za HZDS, v čase keď mu predsedal jeho vtedajší stranícky kolega Ivan Gašparovič. Tiež Hlasoval za protiústavné vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu. Za sudcu Ústavného súdu ho navrhlo HZDS. Ďalší zo sudcov, Milan Ľalík, spolupracoval so súčasným šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. Marianna Mochnáčová bola v minulosti vedúcou sekretariátu šéfa Ústavného súdu v čase, keď na jeho čele bol Milan Čič. Ten zase neskôr viedol prezidentskú kanceláriu súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča.
Čentéš sa rozhodol podať sťažnosť na Ústavný súd, pretože dôvody odmietnutia jeho vymenovania podľa jeho názoru nespĺňajú kritériá stanovené v uznesení pléna Ústavného súdu z konca októbra minulého roka. Podľa tohto uznesenia prezident môže odmietnuť moje vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora iba z takých dôvodov, ktoré sa musia vzťahovať na moju osobu, teda nie na proces voľby. Dôvody musia byť natoľko závažné, že dôvodne spochybňujú moju schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora SR. Takéto dôvody nesmú byť svojvoľné," uviedol začiatkom januára Čentéš.
Ako ďalej zdôraznil, zastáva názor, že dôvody odmietnutia jeho vymenovania uvedené prezidentom SR Gašparovičom nespĺňajú ani jedno a ani druhé. Jozefa Čentéša zvolil parlament za generálneho prokurátora 17. júna 2011.