Neprebieha u nás ani žiadny výskum, na základe ktorého by sa zistilo, či môže nové písmo žiakom pomôcť. Štátny pedagogický ústav neeviduje ani projekty, ktoré by riešili túto problematiku. Slovenské ministerstvo školstva o zmenách týkajúcich sa druhov písma neuvažuje. ,,Takúto požiadavku nezaznamenalo ani zo strany rodičov," uviedol hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.
České ministerstvo školstva v decembri uznalo používanie nového písma Comenia Script, aby mali žiaci alternatívu k bežne používanej písanej abecede. Podľa záverečnej správy deti baví a vyhovuje aj ľavákom. Písmo vytvorila Radana Lencová. Je podobné ako tlačené, ale má výrazne jednoduchšie tvary a je nespojité. Testovanie nového písma prebiehalo od septembra 2010 v prvých a druhých triedach 33 vybraných základných škôl. ,,Ministerstvo neuvažuje o plošnom zavedení nového typu písma. Comenia Script by tak malo zostať alternatívou pre školy a triedy, ktoré oň prejavia záujem. O výučbe v škole rozhoduje jej riaditeľ," povedala Jana Holíková z českého ministerstva školstva.
Špeciálny pedagóg a garant projektu Ako správne písať Marcel Kubinský upozorňuje, že ak by sa aj nové písmo u nás zaviedlo, proces písania by žiakom neuľahčilo. ,,Rozdiel medzi písaným písmom a Comenia Scriptom je v tom, že písmená nie sú na seba napájané. Aj tu platí, že žiaci musia dodržiavať, čo je predpísané. Je to výhodné len pre niektoré deti, ktoré majú problém s písaním a grafomotorikou, ako alternatívny druh písma," vysvetľuje Kubinský. Comenia Script podľa neho problém detí s grafomotorikou, čiže s pohybovou schopnosťou pri písaní, nevyrieši.
Kubinský upozornil, že nejde len o to, naučiť sa iný druh písma. ,,V západných krajinách sa píše len tlačenou formou, je to tam zaužívané, u nás patrí písané písmo k dedičstvu, tradíciám," dodáva špeciálny pedagóg. Myslí si, že deti by boli ochudobnené, ak by nemali písať písaným písmom. ,,Je prirodzené, že na strednej a vysokej škole si každý zmení štýl písania, ako mu to vyhovuje. Ale majú základ, možnosť rozhodnúť sa," uzavrel Kubinský.
Mama tretiaka Šimona Marika Kecskésová alternatívne písmo odmieta. ,,Som zástancom toho, že písané písmo nie je vymyslené preto, aby deťom znepríjemňovalo život. Ale naopak, aby sa cez to písmo dostali ďalej vo vývoji, aby sa rozvíjal ich estetický náhľad na svet. Náročnosť písaného písma podporuje vývoj jemnej motoriky, rozmýšľania," hovorí Kecskésová.
Je presvedčená, že ak sa žiaci nebudú učiť písané písmo, stratia zručnosť iba preto, že jednoduchšia cesta sa zdá lákavejšou. ,,Všetko sa dnes snažíme navliecť do nejakej dys- poruchy namiesto toho, aby sme si všimli, že dieťa potrebuje viac podpory. Na všetko máme okamžite diagnózu a ospravedlnenie, že to nevie, takže sa to ďalej ani nemusí riešiť," povedala mama tretiaka.
Jedinou alternatívou k písanému písmu pre žiakov základných škôl zostáva tlačené. ,,Táto podoba písma je vhodnejšia pre istý okruh detí, napríklad pre deti nadané, ľavákov, deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami," povedala námestníčka riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Katarína Vaškaninová.
V požiadavkách na vedomosti a zručnosti pre 1. stupeň základných škôl pre slovenský jazyk a literatúru sa uvádza, že žiak má vedieť používať písmená písanej abecedy a arabské číslice, kde sa kladie dôraz na čitateľné písanie písmen písanej abecedy. ,,Písanie je predovšetkým systémom uvoľňovacích cvikov na zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov. Tlačené písmená kladú na jemnú motoriku ruky podstatne menšie nároky a túto alternatívu majú u nás možnosť využívať žiaci s oneskoreným vývinom a poruchou jemnej motoriky," doplnil Kaliňák.
I keď ministerstvo neuvažuje, že na Slovensku spustí podobný projekt ako naši susedia, školy si ho môžu dať do vlastných učebných plánov ako alternatívu v rámci vzdelávacích štandardov. ,,Touto problematikou sme sa nezaoberali, ale možno by to bola dobrá alternatíva pre deti, ktoré sú ľavoruké a písané písmo im spôsobuje problémy. Ale nemyslím si, že by to bolo akútne potrebné," zhodnotila riaditeľka Základnej školy na Wolkrovej ilici v Bardejove Dagmar Filipová.
Podľa českého ministerstva je nové písmo jednoduché, moderné a praktické a zohľadňuje písanie dysgrafikov, ľavákov či hendikepovaných žiakov. Podmienkou pre školy, aby ho mohli začať učiť, je súhlas rodičov. Podnetom na testovanie písma boli žiadosti rodičov, ktorí mali skúsenosti so vzdelávaním v zahraničí.