Ako povedal poslanec za SaS Martin Poliačik, opozícia sa v podaní snaží dokázať, že na základe výrokov prezidenta v čase sa zásadne menil jeho názor. „Na základe jeho vyjadrení, si bol vždy vedomý svojich kompetencií, ich rozsahu a limitu. Celý čas si bol vedomý ako má konať, ale úmyselne sa rozhodol porušiť ústavu,“ povedal Poliačik.
Opozícia vidí porušenie Ústavy v dvoch veciach
Porušenie ústavy v obžalobe je podľa Poliačika v dvoch veciach. „Prvou je neprimeraná lehota. Osemnásť mesiacov je trikrát viac ako iná lehota na vymenovanie kohokoľvek prezidentom,“ povedal Poliačik s tým, že teda prezident určite nerozhodol v primeranej lehote. Druhým základom obžaloby je prekročenie právomocí prezidenta. „Rozhodoval sa na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Prihliadal k profesijnému pochybeniu, ktoré však nemalo za následok žiadne disciplinárne stíhanie kandidáta,“ povedal Poliačik, pričom upozornil, že ani prokurátori toto pochybenie nepovažovali za tak závažný moment, aby slúžil ako podklad k nevymenovaniu za generálneho prokurátora.
Foto: SITA
Na obžalobu prezidenta presvedčila partnerov SaS. Liberáli spolu s KDH, Mostom-Híd a SDKÚ chcú iniciovať návrh v Národnej rade SR, aby podala na Ústavný súd obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy SR tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
Čo hovorí Ústava
Ústava hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada na Ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať. Ak opozícia predloží návrh na obžalobu, v Národnej rade SR musí byť návrh na rokovanie zaradený do 30 dní od jeho podania.
Sulík: Keby mal prezident aspoň štipku hanby, odstúpil by
Za program stredajšej mimoriadnej schôdze nehlasovali poslanci Smeru, ktorí majú v parlamente nadpolovičnú väčšinu. Proti programu schôdze bolo 74 poslancov. Program schôdze podporilo 59 opozičných poslancov, ktorých však nebolo dosť, aby program mohli bez podpory vládnych poslancov schváliť. Jeden poslanec sa zdržal hlasovania.
„Keby mal prezident Ivan Gašparovič aspoň štipku hanby, odstúpil by. Keďže sa to však od neho nedá čakať, opozícia podá návrh na jeho obžalobu za úmyselné porušenie ústavy, ktorého sa mal prezident dopustiť nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora,“ vyhlásil predseda SaS Richard Sulík po tom, ako Smer neschválil program mimoriadnej schôdze k nevymenovaniu Čentéša, a tá sa teda nekonala.
Sulík pripomenul, že Smer vedel, že ak sa v stredu schôdza neuskutoční, podá opozícia obžalobu. Šéf liberálov sa zamýšľa, či predseda sociálnych demokratov Robert Fico nechce nechať hlavu štátu padnúť. „Robert Fico vedel, že tá obžaloba bude, tak predpokladám, že to chce a že sa teda rozhodol Ivana Gašparoviča možno nechať padnúť. Ja neviem, aké on má v tomto smere pohnútky,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii opozície Sulík, ktorý považuje premiéra Roberta Fica, Smer aj prezidenta za zbabelcov.
„Strach a zbabelosť je to, to, čo najviac vystihuje to, čo sa dnes stalo. A najväčší zbabelec je Robert Fico. Prezident sem dnes mal prísť a vysvetliť, prečo úmyselne porušuje ústavu. Je na smiech, že má nejaký náhradný program, neviem či šiel poľovať, alebo čo išiel robiť, ale mal tu byť a vysvetľovať,“ zdôraznil Sulík. Zbabelosť a strach z diskusie vidí za odmietnutím schôdze aj KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd.
„To, že sme tu nevideli prezidenta, je dôkaz o tom, že jeho dôvody sú neobhájiteľné. Je to dôkaz o tom, že Smer aj prezident sa chovajú zbabelo, odmietajú prísť pred verejnosť, poslancov a odmietajú si vydiskutovať dôvody,“ uviedol predseda SDKÚ Pavol Frešo. Podľa neho je zlé, keď je vládna väčšina zbabelá, prezident sa nevie postaviť veci čelom a Slovensko nemá rok a pol generálneho prokurátora.
Podľa Bugára Smer podľahol arogancii moci
Šéf Mosta-Híd Béla Bugár vidí za konaním Smeru aroganciu moci, ktorú prejavujú nielen voči poslancom, ale aj voči všetkým ľuďom, ktorí chcú vedieť, čo sa stalo pri nevymenovaní Čentéša. Bugár zdôraznil, že Slovensko je parlamentná demokracia a prezident by mal rešpektovať rozhodnutie parlamentu, ktorý zvolil Čentéša. Prezident sa podľa Bugára bojí prísť poslancom osobne vysvetliť dôvody na nevymenovanie. „Bojí sa diskutovať, lebo tie jeho dôvody by neobstáli. Je otázka na prezidenta, či by nemal zvážiť zotrvanie vo funkcii,“ poznamenal Bugár.
Počínanie Smeru a prezidenta kritizoval aj predseda KDH Ján Figeľ. Sociálni demokrati konajú podľa neho v zhode s hlavou štátu, ktorá nemá potrebu diskutovať v parlamente. Figeľ sa nazdáva, že by prezident so svojimi dôvodmi na nevymenovanie Čentéša neobstál. Šéf kresťanských demokratov sa tiež pýta premiéra Fica, či je kandidát Smeru-SD na generálneho prokurátora Jaromír Čižnár brat Petra Čižnára, ktorého Smer-SD podľa Figeľa ustanovil za šéfa Jadrovej vyraďovacej spoločnosti (JAVYS).
Konanie prezidenta považuje Figeľ za hrubé porušovanie ústavy. „Pretože vedome svojvoľne prekračoval svoje kompetencie, nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov,“ uviedol Figeľ. Vidí za tým podporu monopolu moci Smeru-SD. KDH to odmieta. Opozícia tiež hovorí o návrate k Mečiarovým praktikám, voči čomu mieni bojovať.
Prídem, keď to uznám za vhodné, odkázal prezident
Prezident Ivan Gašparovič príde na schôdzu Národnej rady vtedy, ak to uzná za vhodné. „Ja nie som vo funkcii premiéra alebo ministra, že by si ma Národná rada mohla predvolať na Hodinu otázok. Ja som v pozícii, keď mi ústava hovorí, že ak mám záujem prísť do Národnej rady, tak môžem prísť. Keď budem mať, tak prídem,“ povedal Gašparovič po skončení rokovania s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Klubu 500, Republikovej únie zamestnávateľov a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Prezident nemá čo vystupovať na mimoriadnej schôdzi na predvolanie nejakých poslancov. Poslanci nemôžu prezidenta predvolať ako člena vlády, nemôžu ho interpelovať,“ skonštatoval prezidentov hovorca Marek Trubač. Prezident však možno vystúpi na riadnej schôdzi Národnej rady SR, podľa Trubača o tom totiž minulý týždeň diskutoval s predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer). Termín zatiaľ neurčili, povedal Trubač.
Mimoriadna schôdza nemala zmysel, vyhlásil Paška
Mimoriadna schôdza k nevymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorú Smer nepodporil, nemala zmysel, vyhlásil krátko po ukončení schôdze šéf parlamentu Pavol Paška (Smer) s tým, že dôvody, prečo sa nekonala, boli dva.
Prvým je formulácia uznesenia, ktoré mal parlament prijať. Podľa Pašku nemá zmysel a nekorešponduje s právomocami parlamentu. „Opozícia chcela konštatovať, že prezident bez zákonných dôvodov nevymenoval Jozefa Čentéša. NR SR nie je súd,“ upozornil šéf parlamentu s dôvetkom, že takéto konštatácie môže prijímať jedine Ústavný súd.
Paška zároveň zopakoval, že termín na podávanie kandidátov na generálneho prokurátora uplynie 18. februára o 12. hodine. Keďže je ale na Ústavnom súde sťažnosť Čentéša, ktorý žiada vydanie predbežného opatrenia, Smer bude s voľbou čakať až do rozhodnutia Ústavného súdu. „Aj preto považujeme navrhované uznesenie za zmätočné,“ vysvetlil Paška.
Druhým dôvodom, prečo Smer nepodporil schôdzu, podľa neho je, že v dôvodovej správe opozícia Pašku žiadala o zabezpečenie účasti prezidenta Ivana Gašparoviča na zasadnutí parlamentu. „Prezident môže vystúpiť v pléne kedykoľvek, keď o to požiada. On ma v osobnom rozhovore informoval, že túto svoju možnosť využije a vystúpi. Kedy, to je jeho kompetencia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo schôdza nemala zmysel,“ povedal.
Namiesto odpovede sa Paška pustil do kritiky novinára
Na novinársku otázku, prečo parlament v roku 2008, keď ho viedol Paška, mohol konštatovať porušenie zákona pri privatizácii SPP a dnes nemohol konštatovať porušenie zákona zo strany prezidenta, Paška neodpovedal. Pustil sa však do kritiky Hospodárskych novín, ktorých redaktor otázku Paškovi položil. Parlament 5. februára 2008 v uznesení k správe o privatizácii SPP hovorí o porušení zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy. Rovnako konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy.
Na margo obžaloby prezidenta, ktorú avizuje opozícia pre údajné úmyselné porušenie Ústavy SR zo strany hlavy štátu, Paška podotkol, že je to vec, ktorá už presahuje hranicu zrozumiteľnosti a dehonestuje postavenie prezidenta. „Budeme to odmietať. Procedúra je ale jasná, ak sa skupina opozičných poslancov k tomuto kroku uchýli, bude sa to musieť prerokovať do 30 dní. Dopredu avizujem, že Smer sa na tom podieľať nebude a nepodporí to,“ deklaroval.
O zvolanie schôdze požiadali všetky opozičné strany. Tie chceli v parlamente presadiť uznesenie, podľa ktorého by parlament vyjadril vážne znepokojenie z toho, že prezident bez zákonných dôvodov nevymenoval Národnou radou SR riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.
Prezident Ivan Gašparovič oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi 2. januára, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na post generálneho prokurátora 17. júna 2011. Podľa verdiktu Ústavného súdu SR je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.