Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta Gašparoviča

Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy. Pod návrh sa podpísalo 44 poslancov zo všetkých piatich opozičných poslaneckých klubov. Parlament ho bude musieť prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd, musí získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich má len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Vládny Smer avizoval, že obžalobu nepodporí.

17.01.2013 12:30 , aktualizované: 14:57
opozícia, Figeľ, Frešo, Poliačik, Sólymos Foto:
Zľava: Predstavitelia opozičných strán Martin Poliačik, Ján Figeľ, Pavol Frešo a Lászlo Sólymos odovzdávajú v podateľni Národnej rady SR návrh na obžalobu prezidenta.
debata (364)

Predseda KDH Ján Figeľ upozornil, že prvýkrát v moderných dejinách Slovenska je podaný návrh na obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy. Podľa neho prezident svojvoľným konaním nezabezpečil riadny chod štátnych orgánov. „Prezident koná v záujme vládnucej strany, ktorá siaha aj na kontrolnú moc,“ zdôraznil.

Predseda SDKÚ Pavol Frešo uviedol, že opozícia urobila podaním žaloby to, čo vyžaduje situácia, pretože prezident nevymenoval zákonne zvoleného generálneho prokurátora. „Smer napĺňa svoj cieľ – plazivú noc dlhých nožov, obsadiť všetky posty výkonnej i súdnej moci. Obžaloba je jediné možné východisko. Popísali sme v nej dôvody, pre ktoré Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora vymenovať mal,“ upozornil Frešo. Podľa neho Smer už cúva z voľby nového generálneho prokurátora, pretože nikto (žiaden kandidát) nechce dať hlavu na gilotínu. „Som presvedčený, že tak ako v roku 1993 zápas proti mečiarizmu, tak aj teraz spojí všetky demokratické strany,“ dodal.

Poliačik: Je to odpoveď na aroganciu Smeru a Gašparoviča

Obžaloba je podľa Martina Poliačika (SaS) dvihnutým prstom pre tých, ktorí si nevšimli, že sa v roku 1989 zmenili pomery, pre tých, ktorí si myslia, že môžu robiť čokoľvek. Predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos zdôraznil, že obžaloba je odpoveďou na aroganciu Smeru a Gašparoviča.

Opozícia sa v podaní snaží dokázať, že na základe výrokov prezidenta sa zásadne menil jeho názor. „Na základe jeho vyjadrení, si bol vždy vedomý svojich kompetencií, ich rozsahu a limitu. Celý čas si bol vedomý, ako má konať, ale úmyselne sa rozhodol porušiť ústavu,“ povedal Poliačik.

Porušenie ústavy v obžalobe je konštatované v dvoch veciach. „Prvou je neprimeraná lehota. Osemnásť mesiacov je trikrát viac ako iná lehota na vymenovanie kohokoľvek prezidentom,“ povedal Poliačik s tým, že teda prezident určite nerozhodol v primeranej lehote. Druhým základom obžaloby je prekročenie právomocí prezidenta.

„Rozhodoval sa na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Prihliadal k profesijnému pochybeniu, ktoré však nemalo za následok žiadne disciplinárne stíhanie kandidáta,“ povedal Poliačik, pričom upozornil, že ani prokurátori toto pochybenie nepovažovali za tak závažný moment, aby slúžil ako podklad k nevymenovaniu za generálneho prokurátora.

Návrh opozície na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča nestojí na právnych základoch, reaguje prezidentov hovorca Marek Trubač. „Hlava štátu konala v zmysle Ústavy a na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Prezident si za svojim rozhodnutím nevymenovať pána Čentéša stojí,“ dodal.

Madej: Opozícia sa podaním obžaloby politicky aj právne zosmiešňuje

Opozícia sa podaním návrhu na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča politicky aj právne zosmiešňuje. Povedal to predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer).

„Je to iba politikárčenie, a ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá. A opozícia už nevie, čo so sebou,“ uviedol. Podľa Madeja je scestné, aby parlament v takom konaní, ako je obžaloba prezidenta, zisťoval, či je vymenovanie alebo nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v súlade s Ústavou. „O tomto už prebieha iné konanie na Ústavnom súde,“ pripomenul Madej sťažnosť, ktorú podal Jozef Čentéš.

Právnici: Obžaloba prezidenta je skôr politické gesto

Opozičný návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča je skôr len politické gesto, ktoré nebude mať reálny dopad, myslí si ústavný právnik a bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR Peter Kresák. „Na to, či je to porušenie úUstavy, na to je rôzny názor,“ povedal Kresák s tým, že existujú argumenty, ktoré tvrdenia opozičných poslancov môžu vyvrátiť. „Nechcem to však ďalej komentovať,“ dodal.

O tom, že prezident nijakým spôsobom neporušil ústavu, je presvedčený bývalý sudca a podpredseda Ústavného súdu a poradca premiéra Roberta Fica pre spravodlivosť Eduard Barány. „Samozrejme, že neporušil ústavu, ja to vnímam ako propagačné podujatie. Skôr by bolo vhodné opýtať sa nejakého experta na verejnú mienku, do akej miery môže táto obžaloba ovplyvniť názory ľudí. To je podľa mňa relevantné,“ nazdáva sa. Barány spochybňuje dôvody, pre ktoré sa opozícia návrh obžaloby rozhodla podať. „Čo sa týka dĺžky rozhodovania hlavy štátu, prezident sa rozhodol relatívne krátku dobu po tom, ako vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu SR o výklade ústavy vyjasňujúce jeho právomoci v tejto otázke,“ hovorí.

Prezident Ivan Gašparovič (vľavo) s premiérom a... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Gašparovič, Fico Prezident Ivan Gašparovič (vľavo) s premiérom a šéfom Smeru Robertom Ficom

Barány nesúhlasí ani s tvrdením, že prezident sa rozhodoval len na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Dôvody Gašparovičovho rozhodnutia sa podľa neho dajú rozdeliť do troch skupín. „Prvú skupinu dôvodov tvorí nekorektnosť spôsobu voľby pána Čentéša do postavenia kandidáta na generálneho prokurátora. Druhú skupinu tvorí jeho podiel v tejto nekorektnosti a tretia súvisí so skartovaním pravdepodobne politicky citlivej výpovede poslanca,“ dodal.

Z tých troch skupín prvá musí byť podľa Barányho uvedená preto, aby sa objasnila nekorektnosť tohto postupu a aby mala zmysel druhá skupina. „A tretia už so spôsobom výberu nesúvisí,“ doplnil. Iniciatívu opozičných poslancov však považuje za propagačné podujatie. „Prichádza mi na um výrok jedného nemeckého štátovedca Georga Jelinka – politicky nemožné nemôže byť predmetom vážneho právnického uvažovania,“ uzavrel.

Podľa Ústavy možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasmi. Premiér Robert Fico (Smer) už vyhlásil, že nikto zo Smeru nedá ani jeden hlas na obžalobu prezidenta. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie ÚS znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Podanie návrhu na obžalobu iniciovala opozičná SaS, podporu našla u KDH, SDKÚ, Mosta-Híd a časti poslancov klubu OĽaNO vrátane jeho šéfa Jozefa Viskupiča a podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej. Predstavitelia opozície podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača nemajú žiadny právny základ, na ktorom by postavili obžalobu prezidenta za to, že nevymenoval Čentéša za generálneho prokurátora. „Prezident konal v zmysle Ústavy SR a svojich právomocí. Za svojím rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora si stojí,“ uviedol dnes pre TASR. Hlava štátu podľa neho môže aj nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora, a to z dôvodov, ktoré prezident opísal na deviatich stranách.

Argumenty opozície

  • Nie sú žiadne dôvody, aby prezident s vymenovaním čakal 18 mesiacov.
  • Neobstojí, že prezident vyčkával preto, že čakal na rozhodnutie Ústavného súdu. Ten totiž nikdy neposudzoval, či kandidát spĺňa predpoklady na to, aby bol vymenovaný.
  • Ak bolo podľa prezidenta nevyhnutné čakať na rozhodnutie Ústavného súdu vo všetkých súvisiacich konaniach, prečo sa zrazu rozhodol nečakať na rozhodnutie súdu vo veci sťažnosti Čentéša a rozhodol o jeho nevymenovaní.
  • Prezident vedome porušil Ústavu SR s úmyslom oddialiť rozhodnutie o Čentéšovi.
  • Obsadzovanie funkcií prostredníctvom voľby parlamentu je vždy spojené s tzv. politizáciou.
  • Posudzovanie zákonnosti a ústavnosti voľby nie je v kompetencii prezidenta.
  • Voči Čentéšovi nebolo vedené disciplinárne konanie za skartovanie výpovede poslanca Matoviča.
  • Neexistuje dôkaz, že pri tajnej voľbe z júna 2011, keď bol Čentéš zvolený, bola narušená tajnosť hlasovania.

Argumenty prezidenta

  • Voľba Jozefa Čentéša nebola jednoznačná, stala sa predmetom politického boja.
  • Čentéš nebol kandidátom vybraným poslancami Národnej rady, ale neskrývaným kandidátom predstaviteľov politických strán.
  • Vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík v novembri 2010 informoval podnikateľa Mariána Kočnera o počte hlasov pre kandidátov na generálneho prokurátora skôr, ako bol výsledok hlasovania zverejnený. Pripomenul rozhovor Sulíka v Kočnerovom dome o údajnom kupovaní hlasov poslancov pri voľbe kandidáta a cene za hlas.
  • Vyčítal Čentéšovi skartovanie protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča na Generálnej prokuratúre. Čentéš sa podľa prezidenta zachoval nečestne a neprejavil dostatočnú zodpovednosť. Najprv podľa prezidenta Čentéš vyhlásil, že protokoly o výsluchu omylom skartovala zamestnankyňa prokuratúry a až po tom, čo hovorkyňa prokuratúry toto jeho tvrdenie dementovala, priznal, že ich skartoval sám.
  • Čentéš je nedôveryhodný už aj pre spôsob, akým voľba prebiehala.
  • Čentéš prezidenta verejne osočuje, keď mu nekompetentne a nenáležite vyčíta porušenie ústavy tým, že ho nevymenoval.
  • Čentéš vstupuje do právomocí Ústavného súdu a vydáva za nesporné fakty svoje subjektívne názory, či voľba prebehla v súlade s ústavou.
364 debata chyba