Pre smerovanie štátu je neraz kľúčom Ústavný súd

, 20.01.2013 15:30
Ústavný súd
Ústavný súd sídli v Košiciach. Autor:

Ústavný súd má neraz posledné slovo, ak na seba narazia záujmy parlamentu alebo prezidenta či vlády. Ukázalo sa to aj pri verejne sledovanej kauze vymenovania generálneho prokurátora. Prezident Ivan Gašparovič sa oprel o rozhodnutie súdu, ktoré mu dalo možnosť Jozefa Čentéša za istých podmienok aj odmietnuť. Poslednou hrádzou pred zneužívaním moci bol Ústavný súd za tretej Mečiarovej vlády, na ktorý sa obracala vtedajšia opozícia.

Ústavný právnik Peter Kresák upozornil, že Ústavný súd ako kľúčový ochranca ústavnosti rozhoduje, čo je a čo nie je v súlade s ústavou a pre bežného človeka sú dôležité aj viaceré právomoci súdu, keď posudzuje ústavné sťažnosti.

Podľa politológa Tomáša Koziaka rozhodnutia súdu majú vplyv na smerovanie štátu. ,,Ústavný súd do istej miery určuje trendy vývoja do ďalekej budúcnosti. To sú tie najvyššie kauzy práva a všeobecnej politickej charakteristiky štátu, či sa bude napríklad blížiť k prezidentskej forme štátu. Preto je vnímaný tak citlivo z mnohých strán," objasnil politológ.

Ešte za Mečiarovej vlády súd rozhodoval napríklad o kauze odobratia poslaneckého mandátu Františkovi Gauliederovi, o referendovej otázke o priamej voľbe prezidenta alebo neskôr o kauzách zákazu zisku zdravotných poisťovní. Najväčšiu pozornosť pútajú spory medzi ústavnými orgánmi, ale aj polemiky o niektorých zákonoch. Následné rozhodnutia Ústavného súdu potom vytvárajú aj o ňom istý obraz.

Koziak upozornil, že rozhodnutia súdu sú podmienené aj jeho zložením. Kandidátov na sudcov vyberá parlament a sudcov vymenúva prezident na 12 rokov. K najväčšej obmene sudcov došlo v roku 2007. Prezident Ivan Gašparovič vtedy z osemnástich kandidátov, ktorých zvolili poslanci, vymenoval deväť ústavných sudcov. Troch kandidátov zvolili poslanci ešte za druhej Dzurindovej vlády. Podľa Koziaka vzhľadom na prítomné politikum sa nemusia vždy vybrať všeobecne uznávané najvyššie právne autority.

Kresák si myslí, že by bolo dobré, keby výber ústavných sudcov bol pod väčším drobnohľadom. Má obavu, že aj vzhľadom na kauzy, o ktorých súd rozhodoval, môže byť v budúcnosti ešte väčší tlak na politické nominácie kandidátov na sudcov. ,,Toto uvedomenie si politikov ich pomkne k tomu, že nebudú vyberať odborníkov, ale takých ľudí, ktorí im budú politicky naklonení," naznačil právnik.

Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská pripomenula, že novelou ústavy sa predĺžilo funkčné obdobie sudcov na 12 rokov a druhýkrát už ústavnými sudcami byť nemôžu. ,,Ukazuje sa, že ani záruka dlhého funkčného obdobia nie je v slovenských podmienkach zárukou absolútnej nestrannosti. Minimálne tie pochybnosti sú," poznamenala. Podľa nej bol preto v programe vlády Ivety Radičovej zámer zmeniť ústavu tak, aby funkčné obdobia sudcov boli rôzne a v kratších intervaloch by tak dochádzalo k rotácii sudcov.

Poslanec Smeru Róbert Madej si, naopak, myslí, že ak je sudca Ústavného súdu vymenovaný na 12 rokov, ide o také dlhé obdobie, ktoré zabezpečí jeho nezávislé rozhodovanie, bez ohľadu na to, kým je navrhnutý a potom vymenovaný.

Debaty vyvolávajú aj kritické komentáre k rozhodnutiam Ústavného súdu. Žitňanská tvrdí, že to v princípe robí nerada. Za kľúčové však považuje, či sa súd pridržiava doterajšej rozhodovacej praxe a či je teda vo svojich rozhodnutiach konzistentný. Ak nie, tak si kladie otázky aj verejne.

Madej povedal, že ľudia, ktorým sa rozhodnutie Ústavného súdu nepáči, ho začnú obviňovať, že je spolitizovaný a keď sa im páči, tak sa súdom oháňajú. ,,My sme takí nikdy neboli," dodal s tým, že Ústavný súd vydal rozhodnutia, ktoré boli v súlade s právnym názorom Smeru, ale aj v rozpore s ním.

Kresák v súvislosti s hodnotením Ústavného súdu poznamenal, že právnici musia mať slobodu odbornej kritiky. Nesúhlasil však s konštatovaním predstaviteľov Ústavného súdu, že niektoré veci, na ktorých záleží chod štátu, sú rovnako dôležité ako iné. ,,Veľmi mi chýba istá priorita spoločensky dôležitých úloh," dodal Kresák. Preto považoval za nepochopiteľné odkladanie niektorých rozhodnutí súdu a čakanie napríklad na parlamentné voľby.

Sledované kauzy Ústavného súdu

*** Ústavný súd** v roku 2011 rozhodol, že novela zákona prijatá za prvej vlády Roberta Fica, ktorá obmedzovala zisk zdravotných poisťovní, je protiústavná.

*** Za protiústavné** boli v roku 2011 vyhlásené niektoré časti zákona, ktorý umožňoval vyvlastniť pozemky pod diaľnice a rýchlostné cesty.

*** Súd konštatoval**, že umelé prerušenie tehotenstva z genetických dôvodov do 24 týždňov jeho trvania musí byť upravené zákonom a nie vyhláškou. Ústavný súd uznal nesúlad vyhlášky ministerstva zdravotníctva z roku 1986 s ústavou. Na základe rozhodnutia súdu všetky podstatné spoločenské otázky musia byť upravené zákonom.

*** Ústavný súd nevyhovel** podaniu HZDS a SNS, ktoré napadli volebný výsledok Demokratickej únie vo voľbách v roku 1994 za to, že nenaplnila podmienku platných 10-tisíc podpisov na petičných hárkoch.

*** Parlament v roku 1996** za tretej Mečiarovej vlády odobril rozhodnutie, že sa František Gaulieder vzdal mandátu poslanca Národnej rady. Parlament tak urobil napriek nesúhlasu samotného Gauliedera. Ústavný súd neskôr rozhodol, že parlament porušil ústavné práva Gauliedera.

*** Súd vydal** v roku 1998 rozhodnutie o porušení ústavných práv Emila Spišáka, ktorý mal v roku 1997 nastúpiť do parlamentu ako náhradník za zosnulého poslanca SNS.

*** Referendová komisia** v roku 1997 konštatovala zmarenie referenda. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči odmietol distribúciu hlasovacích lístkov aj s otázkou o priamej voľbe prezidenta. Ústavný súd podal výklad, že ústava nezakazuje, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. Ľudia zodpovední za zmarenie referenda dostali od Vladimíra Mečiara amnestiu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla biely amarylis

Perla biely amarylis

43,99
Elite červené ruže a biele ľalie

Elite červené ruže a biele ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk