Rozsah verejných prostriedkov potrebných na organizovanie hier v čase krízy je často kritizovaný. Minuloročné letné olympijské hry v Londýne však poslúžili krajine k naštartovaniu ekonomiky v čase, keď to najviac potrebovala.
Vybudovanie olympijskej dediny na východe Londýna prispelo k rozhýbaniu stavebníctva v celej Veľkej Británii. Zhruba 95 percent kontraktov na jej výstavbu si rozdelili britské stavebné firmy, celková hodnota týchto zákaziek dosiahla takmer šesť miliárd libier.
Ekonomický dosah pre britskú metropolu za organizovanie hier bol približne 508 milióna libier. Túto sumu si rozdelili hotely, maloobchodníci, supermarkety, reštaurácie či cestovné agentúry. "O zhruba 1,14 miliardy libier bol lepší výkon ekonomiky vďaka znásobeným efektom sektorov, ktoré profitovali práve z rastúcich útrat. Tie boli hlavne od medzinárodných turistov, nie od domácich spotrebiteľov,“ hovorí riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Slovensku by zimné hry pomohli k naštartovaniu zníženia nezamestnanosti v regióne, ktorý patrí dlhodobo k oblastiam s najvyššou mierou nezamestnanosti. „Po zrekonštruovaní či dostavbe daných lokalít sa dá očakávať dlhodobo zvýšený záujem turistov, čím by v spojení s lepšou infraštruktúrou naša konkurencieschopnosť v regióne vzrástla,“ hodnotí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak snahu uchádzať sa o zimné hry víta. "Bola by to investícia pre budúcnosť. Slovensko musia totiž ľudia najprv poznať. Stále totiž mnohí nevedia ani kde leží, mýlia si nás so Slovinskom a podobne. Cestovný ruch je dôležitý najmä pre našu otvorenú ekonomiku.
Kým v susednom Rakúsku je štyridsať percent HDP z cestovného ruchu, na Slovensku je to pár percent." Ekonómovia však zároveň upozorňujú na fakt, že práve nevyhnutné budovanie štadiónov a športových stredísk či olympijských dedín je pre ich neskoršiu slabú využiteľnosť vo väčšine zlou investíciou. Ich samotné udržiavanie potom totiž vlády stojí milióny eur ročne.
„Napríklad olympiáda v roku 1976 v Montreale stála v dnešných cenách šesť miliárd dolárov. Trvalo im potom až tridsať rokov, kým tieto peniaze splatili. Dnes je z tohto nemoderný a nevyužívaný olympijský štadión,“ konštatuje Piovarcsy. Nad problémom nedostatočného využívania športovísk a štadiónov podľa jeho slov vždy pred akciou zvíťazia očakávania rastu HDP a ekonomické dosahy, ktoré má akcia priniesť. Očakávania sú však vždy premrštené.
Príkladom je svetový šampionát vo futbale, ktorý bude v roku 2022 organizovať Katar. Tento arabský štát totiž minie 70 miliárd dolárov na výstavbu piatich nových štadiónov a infraštruktúru. V prepočte na jedného z dvoch miliónov obyvateľov to vychádza na 35-tisíc dolárov na hlavu. „Keď porovnáme výšku výdavkov s predpokladanou päťpercentnou návratnosťou investície do svetového šampionátu, potom sa dostaneme na nutné ročné výnosy 3,5 miliardy dolárov. A to je úplne nepravdepodobné,“ konštatuje Piovarcsy.
Čína počas štyroch rokov pred olympiádou minula okolo 40 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 0,3 percenta jej ročného HDP. Z toho dve miliardy išli priamo na štadióny a zariadenia. Väčšina celkovej investície ani nesúvisela priamo s olympiádou. Stavali sa za ňu domy, cesty, dopravné systémy a infraštruktúra. Číne olympiáda priniesla hlavne zlepšený imidž a postavenie na diplomatickom poli.