Ak sa projekt osvedčí, ministerstvo obrany rozbehne možno už v budúcom roku kampaň k dobrovoľnej vojenskej službe. Armáda chce postupne vybudovať silnú sieť aktívnych záloh, teda ľudí, ktorých by povolávala k povodniam, krízovým stavom v nemocniciach a podobne. V zálohách by malo byť asi toľko ľudí, koľko je momentálne v profesionálnej armáde – teda približne 13 500.
Pilotný projekt bude stáť 1,2 až 1,3 milióna eur a potrvá šesť mesiacov. Náklady na jedného regrúta predstavujú asi 8 000 eur. „Ľudia budú mať zabezpečené ubytovanie v kasárňach, stravovanie a školenie. Budú pomáhať pri živelných pohromách, pri čistení vojenských lesov a triedení odpadu,“ naznačil minister práce Ján Richter. Dodal, že aj v budúcnosti majú maximálny záujem využívať skupiny dlhodobo nezamestnaných. „Jednu tretinu z nich tvoria mladí ľudia do 29 rokov, čo sa približuje záujmu ministerstva obrany,“ dodal Richter.
Na regrútov čaká 8-týždňový základný vojenský výcvik, počas ktorého sa musia plne podriadiť vojenskej disciplíne a veliteľskej hierarchii. „Budú musieť strpieť to, čo vojak v základnej službe. S ozbrojenými silami podpíšu kontrakt, aby sa nám nestalo, že 10 ľudí sa zbalí a odíde. Určite tam bude nejaká sankcia,“ upozornil minister obrany Martin Glváč.
Nebude chýbať ani zdravotná previerka. Tí, ktorí budú manipulovať so zbraňami, musia prejsť psychotestmi. Po absolvovaní výcviku bude tento človek k dispozícii a môžu ho v prípade potreby povolať do služby. Dobrovoľníci budú mať aj počas zálohy určité benefity. Či to bude žold alebo daňová úľava, minister obrany zatiaľ nerozhodol. Absolventi budú mať podľa Glváča zrejme uľahčený prechod k policajtom alebo záchranárom.
Na to, aby dobrovoľná vojenčina mohla fungovať, bude treba meniť viaceré zákony. „Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení a pravdepodobne aj ústavu,“ vymenoval Glváč. Experti z ministerstiev obrany a práce sa pokúšajú získať na projekt dobrovoľnej služby aj prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. Peniaze z neho nemožno síce použiť priamo na vojenský výcvik, dotovať by sa však mohli skôr odmeny pre nezamestnaných ľudí zapojených do programu.
Bývalí ministri obrany myšlienku aktívnych záloh a dobrovoľnej vojenskej služby podporujú. Medzi nimi aj Martin Fedor, ktorý chcel dobrovoľníctvo spustiť pred siedmimi rokmi zároveň s profesionálnou armádou. Záujem u ľudí bol, chýbali však peniaze. „Pri budovaní aktívnych záloh je výrazná požiadavka na financie, ktorá je spojená s uvoľňovaním pracujúcich ľudí zo zamestnania.“ Aj preto sa ministerstvá najnovšie zamerali na skupinu nezamestnaných, v prípade ktorých nebudú musieť riešiť podobnú kompenzáciu.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka si myslí, že ak budú povolávaní aj zamestnaní ľudia, firmy budú požadovať náhradu. „Mala by byť na základe výšky jeho mzdy, ktorá konkrétnemu zamestnancovi prislúchala.“ K návrhu dobrovoľnej vojenskej služby sa stavajú zatiaľ neutrálne.
Fedor je k hľadaniu regrútov v radoch dlhodobo nepracujúcich ľudí skeptický. Predovšetkým sa treba podľa neho obracať na vlastencov a pracujúcich. „Je veľká skupina ľudí, ktorí možno nemajú záujem byť v profesionálnej armáde, ale majú vzťah k vojenstvu a radi sa stretnú raz za čas na nejakom výcviku. Bývalí vojaci, policajti. Druhá skupina sú ľudia, ktorí môžu dostať nejaké prilepšenie k platu. Až tretia skupina by boli nezamestnaní.“
Podľa zahraničnopolitického analytika a bývalého záložníka Františka Šebeja sú aktívne zálohy žiaduce. „Vznikla tu istá diera. Väčšina mužskej populácie nemá istý typ skúseností, pripravenosti. Moderná doba vyžaduje profesionálnu armádu, no každý štát by mal hľadať cesty, ako časť populácie pripraviť fyzicky aj psychicky na rizikové situácie.“
Dobrovoľná vojenská služba funguje v zahraničí rôzne. Vo Švajčiarsku je to tradícia. Záložníci majú doma zbraň bez nábojov a celý ostatný výstroj. „Keď ich povolajú, tak si všetko vytiahnu zo skrine a idú na cvičenie,“ dodal Šebej. Izrael je napríklad špecifický tým, že sa tu muži a ženy stretávajú v presne takej istej zostave, v akej si odkrútili základný výcvik a v akej dokážu najlepšie spolupracovať.
Slovenská armáda už roky nepovolala svojich záložníkov. Nemá prehľad o ich zdravotnom stave, nemá ani aktuálne kontaktné údaje.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok z denníka Pravda.