Hrádzky, ktoré sú oveľa lacnejšie, však využívať nechcú. „Možno niekde to malo vplyv, no v našej situácii by to nepomohlo. Problémom sú odlesnené svahy, zanesené a zasypané rigoly. Tieto odtoky sa budú čistiť, niektoré aj betónovať,“ naznačil vedúci oddelenia výstavby na bardejovskom mestskom úrade Miroslav Grus.
Nóri testujú u nás odmietnuté hrádzky
Protipovodňovú ochranu, ktorou pohrdli slovenskí vedci, dnes testujú v Nórsku. Vládne agentúry skúšajú v lesoch pri obci Minnesund malé hrádzky postavené z dreva, zeminy a kameňov. Také isté stavali ľudia po celom Slovensku v rámci programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý súčasná vláda zastavila. Starostovia by chceli tento program obnoviť, ministerstvo životného prostredia je však proti. Podľa neho malé hrádzky nepomáhajú a vraj škodia.
Nové technológie na zadržiavanie vody v území aj cez systém hrádzok, s ktorými prišiel environmentalista Michal Kravčík, stále vyvolávajú veľkú kontroverziu v slovenskej vedeckej obci, odborníci sa strašia trestnými oznámeniami. Zahraničie je na Kravčíkove metódy zvedavé. Zaujali napríklad aj Nemecko, Portugalsko či Indiu. Informáciu o testovaní tejto technológie v Nórsku pre Pravdu potvrdil Bent Christen Braskerud, výskumník z Norges vassdrags-og energidirektorat, čo je obdoba štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku.
„Nórsko zažíva klimatickú zmenu, ktorá so sebou priniesla viac záplav a zosuvov pôdy a tie poškodzujú našu infraštruktúru. Zraniteľné sú najmä priepusty pod cestami a železnicami, upchávajú sa pri záplavách a cesta sa potom zrúti. Preto chceme otestovať technológiu malých hrádzok,“ vysvetlil.
Nóri si boli metódy pozrieť na hornej Nitre a tiež pri Hlohovci a podľa Braskeruda boli nadšení. Po tom, čo postavili prvú hrádzku, po nórsky kvistdam, pri Minnesunde, je záujem veľký. „Plánujeme postaviť ďalšie experimentálne hrádze v strednom Nórsku a na západnom pobreží, ktoré je bohaté na zrážky, často je to 2– až 3-tisíc milimetrov ročne. Prvý dojem je taký dobrý, že celý jeden región už začal túto technológiu využívať.“ Braskerud však poznamenal, že systém hrádzí ešte nepreverila väčšia povodeň. Nakúpili preto špeciálne prístroje. Zaznamenávajú, aký objem vody dokáže jedná hrádzka zadržať a na ako dlho.
Na Slovensku sa časť oslovených odborníkov pozerá na túto technológiu s nedôverou. Podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboša Krna je efektívnejšie stavať suché poldre – zjednodušene vybetónované umelé hrádze, v ktorých sa dá regulovať prietok vody. Malé hrádzky môžu byť len doplnkovou, no nie hlavnou technológiou.
Kritika najmä od vodohospodárov
Vodohospodárom prekážal najmä spôsob, akým sa stavba malých hrádzí v rokoch 2010 až 2012 počas trvania programu realizovala. Chýbal kvalifikovaný stavebný dozor. Nepáčilo sa im, že ich stavali obyčajní ľudia bez potrebných znalostí a skúseností. „Skutočnú účinnosť týchto stavieb je ešte predčasné hodnotiť, pretože neboli zaťažené väčšími povodňovými prietokmi. Mnohé drevené prehrádzky sú však už zdeštruované a nefunkčné, pričom na odtokové pomery v danom území majú skôr negatívny vplyv,“ odkázal Krno.
Protipovodňový program bývalej vlády prešetruje Brusel. Európska komisia zisťuje, či nebola obídená smernica o hodnotení životného prostredia. Podľa tlačového odboru Úradu vlády vyšetrovanie stále pokračuje.
Protipovodňový program bývalej vlády
- 10 rokov mal program trvať, mala sa v ňom preinvestovať 1 miliarda eur, nakoniec trval len v rokoch 2010 až 2012
- 26 miliónov eur dosiahli dotácie od Úradu vlády SR
- 42 miliónov eur poskytol Európsky sociálny fond na mzdy pre nezamestnaných
- 488 obcí sa do projektu zapojilo
Najvyšší kontrolný úrad zas už vyše mesiaca preveruje financovanie. Podnet podala Občianska iniciatíva Monitor. Jej zástupcovia tvrdia, že 26 miliónov eur vyčlenených vládou Ivety Radičovej a asi 42 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu sa minulo v tomto programe bez väčšej kontroly. Tvrdili, že na stavby chýbali rozpočty, evidencia odpracovaných hodín, neexistovala projektová dokumentácia. „Mnohé sa postavili ako čierne stavby financované z Úradu vlády na cudzích pozemkoch bez ich súhlasu a stavebných povolení,“ uviedol Igor Polčan zo združenia.
Ministerstvo životného prostredia dokonca tvrdí, že hrádzky môžu byť nebezpečné. Vraj zadržiavajú vodu na nesprávnom mieste. Môže sa podmáčať svah a ten sa môže odtrhnúť a spadnúť na obec. „Umelá akumulácia vody na nevhodnom mieste môže spôsobiť nielen podmáčanie terénu a stavieb v okolí, ale voda na šmykovej ploche môže byť priamou príčinou zosuvu svahu. Svahové deformácie a pohyby pritom patria k najčastejšie sa vyskytujúcim geodynamickým fenoménom na Slovensku a môžu mať katastrofické následky,“ uviedol hovorca Maroš Stano. Časť hrádzok bola podľa neho postavená bez geologického prieskumu a práve v zosuvných územiach.
Exmanažér projektu: Hrádzky naučili ľudí pracovať
Michal Kravčík, výkonný manažér protipovodňového programu, hrozbu zosuvov pôdy odmietol. „To sú len teoretické úvahy ľudí, ktorí nemajú dobre zmapovaný terén. Osobne som si prešiel v roku 2010 desiatky zosuvov a ani jeden z nich nespôsobila stojatá voda. Vždy to bolo len z dynamicky tečúcej vody po svahoch. To sa udialo v Malej Myšli alebo pri povodí Ondavy.“
K podozreniami z netransparentného financovania Kravčík uviedol, že všetky peniaze sa minuli na práce v teréne a sú riadne zdokladované. Minulý rok vláda na tento program vyčlenila 10 miliónov eur. Po tom, čo Ficov kabinet program zastavil, sa peniaze presunuli cez ministerstvo životného prostredia do Slovenského vodohospodárskeho podniku. Podľa Kravčíka je hlavnou príčinou ostrej kritiky to, že počas trvania tohto projektu vodohospodári dostávali od štátu len minimum.
Hrádzky pomáhali podľa Kravčíka aj inak. Učili ľudí pracovať. Za spomínaných 10 miliónov eur by sa vytvorilo asi 4-tisíc pracovných miest na celý rok. Počas celého programu sa zapojilo asi 7 700 ľudí, zväčša nezamestnaných. Robili za minimálnu mzdu 317 eur. Na projektoch pracovalo napríklad sedem rómskych tímov. „Za zmienku stojí príbeh v Jarovniciach, kde boli katastrofálne záplavy v roku 1998. Rómovia ďakovali za prácu a ich manželky vodili deti do lesa, aby ukazovali, ako ich otcovia pracujú. V spoločnosti prevláda názor, že Rómovia sú leniví. Projekt potvrdil, že to nie je pravda,“ dodal Kravčík.
Čistenie nánosov aj umelé nádrže
Ministerstvo a vodohospodári tvrdia, že majú namiesto hrádzok vypracované efektívnejšie spôsoby. Pripravujú sa napríklad veľké mapy povodňového ohrozenia za viac ako 12 miliónov eur, z čoho 10 miliónov zaplatí Európska únia. Slovenský hydrometeorologický ústav plánuje modernizovať predpovedný varovný systém. Podľa vedúcej odboru hydrologických predpovedí a výstrah Danice Leškovej sa tiež uchádzajú o eurofondy. „V rokoch 2015 až 2016 by mal byť systém v prevádzke,“ naznačila. V súčasnosti dokážu hydrológovia varovať pred povodňou z trvalého dažďa alebo z topiaceho sa snehu s jednodňovým až dvojdňovým predstihom. Vodohospodári plánujú aj v tomto roku podľa hovorcu Krna najmä opravy a údržbu. „Je potrebné odstraňovať nánosy v tokoch, udržiavať brehové porasty, opravovať ochranné hrádze.“ Naznačil tiež budovanie umelých vodných nádrží.
Či sú tieto opatrenia dostatočné, ľudia zistia možno už o pár týždňov. Podľa hydrológa Michala Hazlingera môžu nastať určité komplikácie vplyvom jarného topenia sa snehu a ľadochodu. „Zimná povodeň spôsobená pretrhnutím ľadovej bariéry nastala aj vo februári 2012 v povodí Kysuce,“ naznačil.
Treba ísť za príčinou poškodenia krajiny, tvrdí expert
Na to, aby sa ľudia dokázali ochrániť pred povodňami, treba spraviť viac ako len malé hrádzky na bystrinách. Treba napríklad deliť neúmerne široké polia, vysádzať medze, znovu zalesňovať. Hrádzky nie sú podľa profesora Vladimíra Čabouna, výskumníka z Národného lesníckeho centra, zlé, sú však čiastkovým nástrojom. Preto sa nemožno spoliehať iba na ne.
Vedci lesníci presadzovali, aby protipovodňový program bývalej vlády pokračoval, len sa mal upraviť. Nebol až taký zlý?
Samotný materiál bol dobrý, revitalizácia je vynikajúca vec. Ale realizácia bola chybná. Robili sa len úpravy malých tokov, a to je len jedna maličká časť, nerobilo sa to komplexne.
Ako to teda malo byť správne?
Treba ísť za skutočnou príčinou poškodenia krajiny. Je to napríklad pole, ktoré je príliš dlhé a koncentruje sa tam zrážková voda a vytvára ryhy. Na nich sa síce postavili prehrádzky, ale vyriešili sa tým len dôsledky a nie príčina. Toto sa dá vyriešiť skôr vysádzaním medzí, vďaka ním premeníte povrchový tok na podpovrchový. Tak to robili aj naši starí otcovia. Neboli hlupáci, vedeli, že štruktúra krajiny musí mať určitú formu.
Hrádzky teda nedokážu ochrániť pred veľkými povodňami?
Dokážu zadržiavať určité množstvo splavenín a relatívne malé množstvo vody. Je to robené z dreva, životnosť je krátka. Ak to zhnije a nebude sa to opravovať, čistiť a zbavovať nánosov, veľká voda to celé zmyje do dediny. A bude to o to horšie. Takéto prehrádzky si vyžadujú stálu údržbu a mnohí starostovia si to neuvedomujú. Hradenie bystrín však nie je nič nové. Robí sa to už 150 rokov, napríklad aj v Alpách. Naozaj dokážu zachytiť určitú hmotu, navrhujú sa ako riadne inžinierske stavby.
Prečo sa potom v lesoch nestavajú?
Štátne lesy majú v správe asi 20-tisíc kilometrov drobných tokov. Samozrejme, niekto môže povedať, že je to zanedbané, ale ak na to Štátne lesy nedostanú ani cent, nemôžu nič robiť. Problematika je omnoho širšia. Treba sa napríklad vyrovnať so súkromnými majiteľmi. Určite to treba riešiť vzhľadom na klimatické zmeny, extrémne javy v prírode budú omnoho dynamickejšie.
Vodohospodári kritizujú, že sa peniaze a samotný proces revitalizácie zveril do nesprávnych rúk. Kto by to mal riešiť?
Ten, kto spravuje daný tok. A to sú aj vodári aj lesníci, dediny a mestá. Každý ten správca je povinný to urobiť. Treba si však uvedomiť, že nejde len o toky, ide skutočne o celé územie. Treba riešiť krajinu ako celok a na revitalizácii by mali spolupracovať všetci vrátane poľnohospodárov.
Čo so suchými potokmi bez správcu, ktoré sú rizikové pri bleskových povodniach?
To je tiež o tom, že sa mala urobiť poriadna revitalizácia. Treba urobiť prognózy, kedy a čo nám vlastne hrozí. Pripravila sa veľká mapa nebezpečenstiev, len sa nevyužila. A z toho by sa malo vychádzať. Treba napríklad stanoviť plochy, ktoré sú stále zaplavované, a treba povedať, že tu sa nesmie nič budovať. Keď si tu ľudia stavajú domy, pília si pod sebou konár. Postupne treba odstraňovať tie najhoršie veci a dostaneme sa aj k tým menším. Zrušený program sa však robil len na základe akejsi dobrovoľnosti. Zapojil sa jednoducho ten, kto bol pripravený, a práve toto vyvolalo u odborníkov značný odpor.