Zvýšené odvody pocítia aj ďalšie drobné profesie, od ktorých sú bytovky závislé, napríklad upratovačky, kuriči či odpočtári. Ak si ich budú chcieť v panelákoch udržať, budú musieť majitelia bytov siahnuť hlbšie do peňaženky.
„Štát urobil konsolidačné opatrenia a toto je jednoducho jeden z dôsledkov. Ľudia sa s tým musia vysporiadať, či už je to spravodlivé, alebo nie. Priniesla to doba a ľudia nedokážu vykonávať túto robotu za minimálnu odmenu,“ povedal Vojtech Molnár, predseda Slovenského zväzu bytových družstiev. Niekde sa darí schvaľovať vyššie odmeny, inde nie. „Uvidíme na najbližších schôdzach, či budú vlastníci bytov ochotní navýšiť hrubé odmeny, čoho sa, samozrejme, bojíme, že sa tak nestane, a potom asi nastane ukončovanie dohôd,“ mienil Vladimír Zubričaňák, predseda predstavenstva trenčianskej spoločnosti ERES.
Priemerná odmena pre domovníka, presnejšie zástupcu vlastníkov bytov, vlani predstavovala podľa Molnára 1¤euro na jeden byt za mesiac. V sedemposchodovej bytovke s dvomi vchodmi a 32 bytmi domový dôverník dostal mesačnú odmenu 32 eur. Pri paneláku s ôsmimi poschodiami, dvanástimi vchodmi a 216 bytmi to predstavuje 216 eur. Takáto odmena je skôr výnimkou. Väčšinou je jeden domovník na jeden vchod.
Odmeňovanie domovníkov sťažili podľa správcovských spoločností štyri novelizované zákony, ktoré začali platiť od nového roka. Zákony o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, o dani z príjmov a Zákonník práce. „Vlani odviedli niektorí domovníci približne len jedno percento na odvodoch. Teraz musia štátu odviesť o tretinu až o polovicu viac. Niektorí musia dať odvody za seba 11 percent a k tomu treba v niektorých prípadoch pripočítať odvody za zamestnávateľa 37 percent,“ spresnil Miroslav Sopko, predseda Bytového družstva v Prešove.
V Prešove to správca vyriešil nakoniec tak, že domovník zaplatí zo svojej odmeny len odvody za seba, čiže ju bude mať nižšiu o 11 percent. Sumu potrebnú na odvody za zamestnávateľa správca automaticky strháva z účtu bytovky, z fondu opráv, do ktorého prispievajú vlastníci bytov. „Každý jeden vlastník bude takto poškodený, ľudia sa im na to poskladajú. Za prácu však domovníkovi patrí primeraná odmena. Keby mal všetky odvody znášať zástupca, tak za almužnu, ktorá by mu ostala, by to nerobil,“ upozornil Sopko. Podľa neho by štát mal stanoviť nejaký limit, v rámci ktorého by odvody zostali minimálne.
Dôchodcovia domovníci sa vzdávajú funkcií
Zmeny v zákonoch skomplikovali aj situáciu špecifickej skupine domovníkov – ľuďom na predčasnom dôchodku a tiež nezamestnaným, ktorí si chceli takto aspoň trochu privyrobiť. Po novom už nemôže človek dostávať odmenu za prácu domovníka a súčasne aj poberať predčasný dôchodok či niektoré sociálne dávky. „Ak niekto ako domovník zarobí mesačne viac ako 144 eur, nemôže byť evidovaný na úrade práce a prichádza o podporu,“ dodal Sopko.
Z podobných dôvodov sa v Trnave už viacero domovníkov vzdalo funkcie. Podľa riaditeľa Bytového družstva Trnava Františka Odkladala sa to týka asi 10 percent z celkového počtu 291 spravovaných domov. V nich musia zvolávať schôdze kvôli voľbe nových zástupcov. „Ľudia nechceli prísť kvôli tým pár eurám o predčasný dôchodok, tak sa toho radšej vzdali. Čakáme, aký bude ďalší ohlas po januári, môže sa stať, že odídu ďalší.“ Podľa Odkladala je aj bez ohľadu na výšku odmeny ťažké nájsť človeka, ktorý to bude ochotný robiť. „Zástupca je hromozvodom všetkých nepríjemností v bytovke. Komplikuje sa nám to napríklad v domoch, kde prebieha zatepľovanie. Tam je zástupca nenahraditeľný.“
Správcovská spoločnosť Službyt Nitra sa snaží s novými zákonmi vyrovnať tak, aby zástupcovia neprišli o svoje peniaze. Riaditeľ Pavol Bielik uvažoval o dvoch spôsoboch. Zástupcovia by na jednej strane dostávali odmeny v súlade so zákonmi, teda vrátane zvýšených odvodov, no dostali by aj výhody. Napríklad nižšie nájomné, nižšie platby do fondu opráv. „Druhá možnosť spočíva v tom, že by sa zástupcom nevyplácala odmena, ale skôr náhrada nákladov spojených s ich činnosťou, napríklad za telefonovanie, cestovanie,“ naznačil Bielik. Takáto náhrada nepodlieha odvodom. Podobne to funguje v Domovej správe v Trnave.
Končia aj upratovačky
Bytovky majú starosti aj s upratovačkami. V Žiline dostala správcovská spoločnosť OSBD veľké množstvo výpovedí už koncom roka 2012. „Ide zväčša o ľudí, ktorí sa za ostatných spolubývajúcich podujali na túto činnosť v snahe o krajšie bývanie. Odmena bola symbolická a za súčasných podmienok o túto prácu nemajú záujem,“ uviedla referentka obchodu a kontrolingu Mária Zelná. Upratovanie teraz musia riešiť cez profesionálne firmy, a to sa môže prejaviť buď drahším nájomným, alebo menej intenzívnym upratovaním.
V bytoch spravovaných Bratislavskou správcovskou spoločnosťou sa podľa konateľa Ljubena Patorčeva tiež zdvihla vlna nevôle, keď mali vlastníci bytov schváliť vyššie odmeny pre upratovačky. „Pokiaľ pani upratuje vo vlastnom dome za 150 eur mesačne brutto, neoplatí sa jej založiť si živnosť, nevie si viesť účtovníctvo. Ak sa má zachovať jej čistý príjem, dôjde k zvýšeniu platieb vlastníkov o 54,3 percenta. Pokiaľ by sa nezdvihli ich platby, upratovačky by museli pracovať za odmenu nižšiu o 35,4 percenta. Namiesto 121,50 netto by mali 78,57 netto.“ A za tie peniaze by to už nerobili. Podobný problém majú aj brigádnici zimnej služby, odpočtári meračov tepla.
Ministerstvo práce už eviduje niekoľko podnetov od správcov bytov. O zmene alebo výnimke však neuvažuje. „Je na rozhodnutí zamestnávateľa, akým spôsobom sa k uvedenej legislatívnej zmene postaví. Či zvýši odmenu o poistné, alebo im zníži čistý príjem. Poskytnutie výhody pre tieto skupiny by bolo v rozpore so sledovaným cieľom, teda dosiahnutím vyváženosti pracovnoprávneho prostredia a zamedzením obchádzania klasických pracovných pomerov v neprospech zamestnancov, čo súvisí aj s programom stabilizácie verejných financií,“ odpovedala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.