Komunistický prokurátor Vaš bol sadistický radikál

Ako sa vám podarilo Vaša presvedčiť, aby prehovoril pred kamerou?
Nebolo potrebné presviedčať ho. Vaš totiž veľmi rád hovoril o svojom príbehu ľuďom v okolí. Prekvapilo ma však, že súhlasil, aby sme ho nakrúcali. Obával som sa, že rozprávanie preruší, ale prakticky povedal všetko. Zmena nastala až vtedy, keď som chcel iný deň pokračovať v nakrúcaní dokumentu. Odmietol. Pravdepodobne pochopil, že mu to nemôže prospieť.

Obžalovaní a väzni ho prezývali sudca kat.
Áno. Súdni znalci ho v posudkoch označili za človeka so sadistickými sklonmi. Na nikoho nebral ohľad. Táto vlastnosť mu v ére strašnej totality pomohla dostať sa na dôležité miesta, ktoré zastával. Režim potreboval nenávistných ľudí, ktorí kruto zúčtujú s nepohodlnými osobami.

Vy by ste ho ako opísali?
Bol radikálny fanatik sovietskeho typu. Mnohí československí komunisti sa síce správali veľmi zle navonok, ale nedoťahovali všetky prípady do absurdity s brutálnym pozadím aj voči sebe navzájom. Doplnil by som, že Vaš, ktorý sa narodil v Užhorode, mal vždy bližšie k Moskve ako k Prahe.

Prečo?
Neochvejne obdivoval stalinské zriadenie, ktoré pomáhal u nás budovať. V archívoch som našiel listinu, z ktorej vyplýva, že požiadal o občianstvo Sovietskeho zväzu. Opieral sa o to, že sa narodil na jeho území, keďže Užhorod po druhej svetovej vojne pripadol Sovietom. Na sedemnástich stranách opisuje, čo všetko pre ZSSR vykonal, pričom poukazuje na to, že fakticky nie je československý občan. Vaš to objasňoval tým, že generál sovietskej tajnej služby mu koncom druhej svetovej vojny povedal, aby žiadal o udelenie občianstva ČSR a mohol tak lepšie robiť prácu pre Moskvu.

Aký bol v súkromí? Potrpel si na luxus?
Svoju prácu robil z fanatického presvedčenia. Majetkové výhody určite neboli rozhodujúce. Na staré kolená bol skôr skromný človek, ale fakt je, že mu sovietska tajná služba darovala za jeho služby Mercedes Benz a v Prahe v byte s rozlohou 160 štvorcových metrov mal tento komunistický funkcionár aj slúžku. V rámci znárodňovania v roku 1948 mu československé úrady mali auto zhabať, ale nestalo sa. Sovietska ambasáda poskytla vyhlásenie, že československé zákony sa nemôžu vzťahovať na tento mercedes. Veľvyslanectvo poukazovalo na to, že to bol osobný dar Vašovi od Sovietskeho zväzu.

Určite prekvapuje fakt, že Vaš páchal strašné zločiny ako človek s kvalitným vzdelaním.
Bol sadista s vysokým inteligenčným kvocientom. Mal tri doktoráty a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia učil na Karlovej univerzite. Vyžarovala z neho aj určitá charizma. Napriek tomu dokázal byť krutý a fanatický, po vojne nechal strieľať ľudí bez výsluchov a svoje obete mučil. Keď hovorím o Vašovej inteligencii a vzdelaní, porovnávam ho s inými prisluhovačmi komunistického režimu. Napríklad s Aloisom Grebeníčkom (zosnulým otcom bývalého predsedu Komunistickej strany Čiech a Moravy), ktorý bol vyučený mäsiar a väzňov mučil elektrickým prúdom. Keď sa mi však ozvali bývalí študenti, ktorých Vaš učil na Karlovej univerzite, trochu som stratil dojem z jeho inteligencie.

Čo vám o ňom hovorili?
Povedali, že Vaš nebol brilantný akademik. Záležalo mu jedine na tom, aby sa vysokoškoláci naspamäť učili skriptá. Prednášal im o komunistickej ideológii. Neskôr som v archívoch zistil, že ani on sám nebol dobrý študent. Pred druhou svetovou vojnou študoval na právnickej fakulte a hodnotený bol často len ako dostatočný alebo dobrý. Určite sa však vzdelaním odlišuje od väčšiny vtedajších väzenských dozorcov a ďalších podobných brutálnych ľudí alebo sudcov, ktorí mali počas stalinizmu len základné vzdelanie a jednoročný právnický kurz (tzv. Právnická škola pracujúcich), na základe čoho získali titul JUDr.

Vašovi sa vrátilo to, ako ubližoval iným. Komunistický režim ho súdil a poslal za mreže. Prečo?
Otázku by som obrátil. Prečo ho nepopravili? Ako funkcionár vrchného vojenského súdu školil sudcov o sovietskom práve. Zdôrazňoval im, že priznanie je hlavný dôkaz. Chápme to aj ako dostatočný dôkaz, aby niekoho mohli popraviť. Vaš si to veľmi dobre uvedomoval, a preto sa nikdy k ničomu nepriznal. Mal pritom šťastie, lebo ho súdili v júli roku 1953, teda až po Stalinovej smrti, a väčšinu zákerných rozsudkov vyniesli predtým, ako zomrel sovietsky diktátor. Je možné, že mu nahrala ešte jedna skutočnosť pre neho typická.

Aká?
Nedá sa vylúčiť, že sa mu podarilo oddialiť svoje zatknutie. Keď sa dozvedel, že uväznili Bedřicha Reicina, Vaš sa ponáhľal, aby vyslovil podozrenie, že bol špión a zradca. Na piatich stranách protokolu podal udanie na Reicina. Ten bol pritom Vašovým šéfom. Reicin riadil vojenskú kontrarozviedku. Nakoniec ho popravili v decembri 1952. Súdili ho v procese s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom Rudolfa Slánskeho. Proces s Vašom bol na tento proces naviazaný a mal antisemitský podtext.

Vráťme sa k tomu, prečo Vaša odsúdili.
Bol to pravdepodobne príkaz z Moskvy. Podobne ako v prípade Slánskeho. Klement Gottwald nemal dôvod ísť proti komunistickým kolegom, ale Stalin chcel v sovietskych satelitoch upevniť moc a nechcel medzi komunistickými funkcionármi Židov. Takých, čo podporovali vznik Štátu Izrael, ktorý sa však napriek Stalinovmu očakávaniu nestal sovietskym satelitom. V dôsledku toho sa v Sovietskom zväze zmenil minister vnútornej bezpečnosti. Odrezal ľudí, ktorých mal pod sebou a začal budovať novú sieť spolupracovníkov. Vaš sa takisto ocitol na čiernom zozname a stal sa paradoxne obeťou režimu, ktorý pomáhal krutým spôsobom budovať. Prispel k tomu určite aj jeho židovský pôvod.

Ako to vnímal, keďže fanaticky obdivoval Sovietsky zväz?
Nikdy do smrti to nepochopil. Nepripúšťal si možnosť, že by ho odpísali jeho sovietski nadriadení. Nazdával sa, že vo väzení skončil pre závisť a neschopnosť pražských komunistov oceniť ho.

Jedna poznámka, ktorá priamo nesúvisí s Vašom. Komunistický režim popravoval a posielal za mreže mnohých ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny nielen na Západe, ale aj v Sovietskom zväze.
Mnohí, ktorí bojovali v armáde Ludvíka Svobodu, prišli z gulagov. Keby po vojne rozprávali, čo v nich zažili, nejeden človek by možno ani neuveril. Čiže by sa to vnímalo ako očierňovanie Sovietskeho zväzu. Znamenali hrozbu.

Keď sa Vaš dostal na slobodu, požiadal zase o členstvo v komunistickej strane. Napriek tomu, že režim ho potrestal.
Myslím si, že si vzal príklad z jedného človeka, ktorý s ním sedel za mrežami v Leopoldove. Nielenže bol rehabilitovaný, ale navyše urobil potom obrovskú kariéru v partaji. Volal sa Gustáv Husák. To je prvá časť odpovede. Druhá vec je, že Vaš bol fanatik, ktorý dobre vedel, že ďalej môže existovať, jedine ak sa znovu dostane do radov komunistickej strany. Vnímal to aj ako otázku cti. Veľmi dlho sa však netešil.

Karel Vaš na nedatovanej archívnej fotografii z obdobia 1944-1945, keď východný front prechádzal cez slovenské územie. Autor: Archív Pavla Palečka

Prečo?
Rehabilitovali ho a aj vzali späť do strany, ale po sovietskej okupácii Československa v auguste 1968 ho neskôr znovu vylúčili. Ťažko to prežíval. Nezmieril sa a každému zjazdu komunistickej strany písal rozsiahlu žiadosť, aby mu vrátili členstvo. Cítil sa ukrivdený. Poukazoval na svoje zásluhy. Ako spravodajský dôstojník sa nepochybne zaslúžil o nastolenie komunistického zriadenia v povojnovom Československu. Na druhej strane aj počas normalizácie vyvolával strach všade, kam prišiel, a báli sa ho aj komunisti.

Vaš sa ocitol vo väzení s ľuďmi, ktorých posielal za mreže. Hrozilo mu, že ho z pomsty zavraždia?
Mal osobité podmienky na výkon trestu. Po necelých dvoch rokoch ho z Leopoldova premiestnili do osobnej väzby ministra vnútra v Prahe. Tam mu určite nikto nemohol ublížiť. Priznal sa mi, že v Leopoldove ho spoluväzni opakovane zbili. Prečo ho nezabili? Rozprával som sa s jeho spoluväzňami. Dozvedel som sa, že mu nevzali život, lebo už nepredstavoval hrozbu. Zároveň to brali ako humánne gesto – nechceli si špiniť ruky s takým darebákom. Navyše si myslím, že si uvedomovali, že hoci Vaš bol tiež väzeň, tak obrazne povedané, jedna facka bývalému prokurátorovi by sa každému vrátila v podobe troch faciek… To znamená, že za prípadnú vraždu by draho zaplatili. Mimochodom, Vašovi hrozila smrť iba vtedy, keď žil na slobode.

Kedy?
V roku 1949 bol pokus zlikvidovať ho. Nešlo o pomstu, ale o snahu zastaviť zločiny Vaša ako námestníka veliteľa vrchného vojenského súdu v Prahe. Išlo o úsilie zastaviť mašinériu, ktorá vynášala rozsudky smrti. Viac ako polovica všetkých popravených v Československu boli príslušníci bezpečnostných zložiek. Vaš sa zbavoval špičiek ozbrojených síl. Postaral sa o odsúdenie asi siedmich generálov. Hroznú situáciu si preto zvlášť uvedomovali vojaci žijúci v zahraničí. Vašov fanatizmus umocňuje fakt, že do väzenia posielal dokonca aj sudcov, ktorí sa mu zdali nie dostatočne zásadoví. Z Nemecka poslali dvoch mužov, ktorí ho mali zavraždiť.

Ako to dopadlo?
Do Vašovho bytu v Prahe sa vlámali dvaja muži. Josef Kasal a Walter Deutsch. Obidvom sa podarilo utiecť z koncentračného tábora v Osvienčime. Preto si verili, že prejdú cez nemecko-československé hranice a akcia sa im podarí. Je až ťažko uveriteľné, že mali takú odvahu. O prípade som hovoril s Kasalom aj s Vašom.

Čo vám povedali? Keď Kasal a Deutsch prenikli do bytu, omámili slúžku. Potom čakali na príchod Vaša. Lenže meškal. Obaja sa začali obávať, že ich videl a zavolal políciu. Tak sa radšej pobrali preč. Ukradli mu aspoň niekoľko kilogramov spisov a zbraň. Josefa Kasala zatkli po prestrelke pri návrate cez hranice a skončil v Leopoldove. Náhodou ho dali do jednej cely s Vašom, kde o tom obaja dokonca rozprávali. Vrátim sa preto k otázke, prečo Vaša vo väzení nezabili. Lebo už nemal reálnu moc.