Vládny Smer už niekoľko mesiacov vedie s opozíciou a ďalšími partnermi na túto tému diskusiu. Nie všetky opozičné strany sú ochotné zákon podporiť. Cítia sa oklamané tým, že vláda aj napriek ich nesúhlasu minulý rok v druhom pilieri presadila úpravy, ktoré by podľa nich mohli viesť až k jeho likvidácii.
„Na stole je férový návrh stabilizovania princípov penzijného systému ústavným zákonom. Sme tejto debate otvorení a pripravení byť veľmi flexibilní. Podobne ako sme to dokázali pri ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti,“ skonštatoval minister financií Peter Kažimír. Zdôraznil, že prijatím ústavného zákona by dôchodkový systém už v najbližších desaťročiach nemusel byť politickou témou. "Čím skôr sa takáto dohoda dosiahne, tým skôr zmiznú špekulácie, že by niekto chcel atakovať druhý pilier,” dodal Kažimír.
Podľa Kažimíra by ústavný zákon mal zabezpečiť takú stabilitu v nastavení dôchodkového systému, aby aj občan konečne mohol uveriť, že politici sa jeho úpravami nesnažia len „uhasiť“ aktuálne výpadky vo verejných financiách, ale že im záleží na tom, aby bol udržateľný aj v rokoch ďaleko presahujúcich ich funkčné obdobie.
Ministerstvo práce už v šiestich bodoch naznačilo rámec požiadaviek na budúci zákon. Žiada doň napríklad zakotviť automatické predlžovanie penzijného veku, v závislosti od strednej dĺžky dožitia. Rovnakú zásadu obsahuje už aj vlani prijatá novela „obyčajného“ zákona o sociálnom poistení, ktorá počíta s takým predlžovaním veku od roku 2017. Podobne sa chystala dôchodkový vek dvíhať aj Radičovej vláda.
Ďalej sociálny rezort navrhuje ústavne nadviazať nárok na dôchodok z prvého piliera na 20-ročné obdobie penzijného poistenia, kým dnes naň stačí 15 rokov. Niektorí zástupcovia opozície pritom v minulosti presadzovali povinnosť platiť odvody až 25 rokov. Pravidelné každoročné zvyšovanie penzií z prvého piliera by sa zase malo odvíjať od dôchodcovskej inflácie. S tým už tiež, počnúc rokom 2018, počíta aj súčasný zákon a ani opozícia proti tomu nenamieta.
„S bodmi týkajúcimi sa prvého piliera by som sa vedel stotožniť, ako aj mnohí moji kolegovia z opozície,“ tvrdí poslanec Mostu – Híd Ivan Švejna. Pripúšťa však, že pre niektoré opozičné strany bude problém podporiť stabilizáciu v druhom pilieri, ak by mala byť „v duchu predstáv Smeru“.
Kabinet je v rámci ústavného zákona pripravený zaviazať sa, že druhý pilier v nasledujúcich rokoch neotvorí, no len v prípade, ak opozičné strany budú súhlasiť s terajšími štvorpercentnými odvodmi do dôchodkových správcovských spoločností. Ochotný je nanajvýš pristúpiť na doplnok, že ak sa verejné financie budú vyvíjať priaznivo, percento odvodov možno zvýšiť na šesť.
„Pre nás je ťažká predstava rokovania s partnerom, ktorý už raz ľudí na Slovensku podviedol. Pretože Smer pred voľbami 2012 deklaroval, že sa nebude dotýkať výšky príspevku do druhého piliera a ponechá ho na deviatich percentách. A potom odrazu prišiel s tým, že ho treba osekať na štyri percentá,“ pripomína poslanec SaS a exminister práce Jozef Mihál. Podobne nesúhlasný je podľa informácií Pravdy postoj KDH. Naopak, SDKÚ či Obyčajní ľudia by sa s ústavnou podporou štyroch percent mohli stotožniť.
„Schválenie ústavného zákona, ktorým by sa dlhodobejšie stabilizoval dôchodkový systém, by som napriek otvoreným otázkam podporil. Mal by sa prijať na základe širokej dohody naprieč politickým spektrom,“ myslí si Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Podľa Baláža je účelné, aby zákon stanovil len rámcové princípy, teda ako sa bude určovať penzijný vek, či sa do druhého piliera bude vstupovať dobrovoľne, alebo povinne, či a za akých podmienok sa druhý pilier bude smieť otvoriť a podobne. „Nebolo by vhodné riešiť v zákone konkrétne vzorce na výpočet dôchodkov. Prinieslo by to príliš veľa rizík, pretože dnes presne nevieme, čo nás v súvislosti s dôchodkami v budúcnosti čaká a čomu budeme musieť čeliť,“ mieni Baláž.
V druhom pilieri je navyše stále mnoho legislatívnych medzier. Doteraz nie je jasné, ako bude vyzerať takzvaná anuitná novela, na základe ktorej by sa v roku 2015 mali z neho začať vyplácať prvé dôchodky. Ministerstvo práce začiatkom roka vytvorilo komisiu, ktorá by mala pri príprave tejto vykonávacej legislatívy pomáhať. Okrem svojich nominantov do nej prizvalo zástupcov ministerstva financií, Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, Štátnej pokladnice a iných subjektov. „Práce na anuitnej novele sa však len rozbehli. Keďže ide o jednu z našich kľúčových a najnáročnejších legislatívnych úloh, predpokladáme, že výsledky budeme prezentovať približne o rok,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Podľa Stušku sa komisia bude napríklad zaoberať optimálnym nastavením modelov vyplácania penzií. Venovať sa bude aj otázkam, či má novela stanoviť presný a jednotný vzorec na výpočet dôchodkov z druhého piliera, alebo len minimálne štandardy, ktoré musia poisťovne pri výpočte dodržať. Bude sa zaoberať aj valorizáciou dôchodkov z druhého piliera, analyzovať situáciu prvých poberateľov a hľadať riešenia pre tých, ktorí si v ňom nenasporili sumu postačujúcu na zakúpenie doživotného dôchodku, či návrhmi, ako by sa malo naložiť s peniazmi, ktoré si klient v prípade úmrtia nedočerpá.