Zdravšie dýchanie? Realita možno o desiatky rokov

Vysádzanie stromov, podpora ekologických áut a vytváranie čistých zón v mestách by mali zabezpečiť kvalitnejšie ovzdušie a zdravie ľudí. V stratégii, ktorú schválila vláda, to navrhuje ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo tým reagovalo na hroziacu pokutu z Európskej komisie za to, že Slovensko neplní jej smernicu o čistejšom ovzduší.

12.02.2013 20:00 , aktualizované: 13.02.2013 08:00
emisie, smog, fabrika Foto:
Ilustračné foto
debata (2)

Navrhnuté opatrenia odborníci síce vítajú, upozorňujú však, že ich uvedenie do praxe bude trvať desiatky rokov. Ak opatrenia nebudú reálne fungovať, o dva či tri roky sa Slovensko pokute aj tak nevyhne.

Prítomnosť prachových častíc vo vzduchu vážne ohrozuje zdravie. Odhaduje sa, že z dôvodu zlej kvality ovzdušia zomrie na Slovensku predčasne zhruba 5 800 ľudí ročne. Ide o vážny problém, o ktorom sa u nás zatiaľ veľa nehovorí. Svetová zdravotnícka organizácie upozorňuje, že nekvalitné ovzdušie skracuje vek života o 8,6 mesiaca.

Daniel Lešinský z organizácie Cepta, ktorý spolupracoval s envirorezortom aj na vytvorení opatrení, hodnotí stratégiu pozitívne. „Vítame tento krok, je to potrebný dokument, ale zároveň je stále iba na papieri,“ vyhlásil. Zdôraznil, že stratégia síce môže odložiť hroziace vysoké pokuty na rok či dva, ale Európsku komisiu presvedčia iba reálne výsledky.

Vládna stratégia navrhuje podporiť energeticky a environmentálne úsporné motorové vozidlá, skrátiť intervaly emisných kontrol pre staršie vozidlá s naftovým motorom, ďalej zaviesť rôzne sadzby cestnej dane podľa emisných tried. Mestá a obce by mali tiež vytvoriť tzv. nízkoemisné zóny, čiže lokality, kam by mali povolený vjazd iba ekologické autá. Mesto Bratislava tvrdí, že tieto opatrenia sú možné iba s podporou štátu a potrebuje na ne možno aj 20 rokov.

„Ak hovoríme o dlhšom časovom horizonte a finančnej podpore zo strany štátu, mesto Bratislava si takúto iniciatívu vie predstaviť. Je však potrebné nám dať reálnu časovú os a tieto kroky by mali byť podporené z pozície štátu formou úľav, ktoré by mohli využívať samosprávy alebo tí, čo by svojimi opatreniami k zvyšovaniu kvality ovzdušia prispievali, napríklad požičovne bicyklov či áut,“ hovorí Ľubomír Andrassy, hovorca bratislavského primátora.

Ďalším z opatrení je zalesňovanie časti poľnohospodárskej pôdy, udržiavanie stromoradí pri cestách a výsadba zelene. Podľa ochranárov z Regionálneho environmentálneho centra pre strednú a východnú Európu výsadba zelene má priaznivé účinky na kvalitu ovzdušia cez zachytávanie prachu až po zmierňovanie letných horúčav.

Elena Pätoprstá z organizácie Ekofórum však upozorňuje, že problematika je skôr opačná. „Problém sa nevyrieši novou výsadbou, ale zastavením nesprávne rozbehnutých mechanizmov, ktoré ničia lesy. Máme veľmi nepriaznivo nastavené dotácie na drevoštiepku. V praxi to znamená, že sa oplatí ničiť aleje či mestskú zeleň, v podstate všetko, čo sa môže v elektrárňach spáliť. Výsledok takejto mechaniky je likvidácia lesov za dotácie a poškodzovanie životného prostredia,“ povedala.

Šéf envirorezortu Peter Žiga avizoval, že navrhované opatrenia sú finančne náročné, lenže za neplnenie smernice by Slovensku hrozili mnohonásobne vyššie sankcie zo strany Európskej komisie. Podľa Lešinského by sa na financovanie dali využiť viaceré ekonomické nástroje na podporovanie tejto oblasti. „Treba nastaviť eurofondy, verejné obstarávanie či využívať environmentálny fond,“ vymenúva.

Európska komisia vedie v súčasnosti právne konanie proti 23. štátom Európskej únie. Prekračovanie stanovených limitov v ovzduší sa vyskytuje najmä v oblastiach s vysokou hustotou obyvateľstva, prevažne v zime. Za rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia u nás sú považované emisie z dopravy, lokálne vykurovacie systémy a prašnosť zo stavebnej činnosti či nespevnených povrchov.

„Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice môžu spôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, tie menšie sa môžu usadzovať v pľúcach a prenikať do krvného obehu. V lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zistila zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva.

Podľa Európskej komisie znečistenie ovzdušia patrí k hlavným environmentálnym problémom, ktoré znepokojujú občanov EÚ. Odhaduje sa, že z dôvodu zlej kvality ovzdušia predčasne zomiera až 460-tisíc Európanov. Alarmujúca je aj najnovšia správa svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, že nepriaznivým účinkom prachových častíc prekračujúcich stanovené limity je vystavených viac ako 80 percent Európanov a následkom je skracovanie ich života o 8,6 mesiaca. Podľa Lešinského je na Slovensku počet predčasných úmrtí zhruba 5 800 ľudí ročne.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba