Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky je zmena správania sa študentov badateľná najmä v poslednom roku. „Študenti postupne začínajú cielene vyhľadávať informácie o možnostiach nájsť si po škole adekvátne uplatnenie, zaujímajú sa, do akej miery sú školy prepojené na prax cez projekty, stáže či zamestnávanie expertov z praxe,“ hovorí analytička.
„Štatistiky potvrdzujú mierny pokles záujmu o presýtené oblasti ako napríklad ekonomické vedy, právo či psychológia. Na druhej strane zároveň pozorujeme mierny nárast záujmu o náročnejšie, ale zamestnávateľmi vyhľadávané technické odbory ako informatika, elektrotechnika, potravinárstvo či medicína,“ pokračuje Kleštincová.
Nárast prihlášok podľa priebežných porovnaní s minulými rokmi tento rok zrejme nastane najmä pri smeroch zameraných na technológie a informatiku, zvyšuje sa však aj záujem o stavby či dokonca biotechnológiu.
Zástupkyňa riaditeľa na Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne Jarmila Ridošková hovorí, že u nich je stále najväčší záujem o ekonomické smery a právo. „Máme aj žiakov, ktorí chcú ísť na fyziku či informatiku, je ich však podstatne menej,“ hovorí.
| Najväčší počet prihlášok v roku 2012 | ||
|---|---|---|
| Odbor | Počet prihlášok | percento zapísaných |
| ekonomika a manažment podniku | 5 605 | 63,5 |
| sociálna práca | 4 230 | 82,7 |
| všeobecné lekárstvo | 3 928 | 38,5 |
| manažment | 3 789 | 68,8 |
| právo | 3 443 | 67,3 |
Do rozhodovania študentov pedagógovia zväčša nezasahujú. „Chodíme na výstavu o vysokých školách v Bratislave aj v Brne a k dispozícii je aj výchovný poradca. Väčšina detí už má svoju predstavu a len málo z nich je nerozhodných. Najviac sa rozhodujú podľa seba a rady rodičov,“ dodáva Ridošková.
Podobnú skúsenosť má aj stredoškolská učiteľka Marta Migátová, ktorá hovorí, že maturanti sa aj tak najradšej rozhodujú podľa seba. „To, že v niektorých profesiách môžu mať problém s uplatnením, mnohí vidia aj sami,“ podotkla.
Zmenu v správaní študentov vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová lepšou informovanosťou o situácii na trhu práce, ale aj skúsenosťami okolia. „Vždy sú intenzívnejšie vlastné skúsenosti a dnes má asi každý v rodine niekoho, kto je prakticky neuplatniteľný na trhu, alebo má možno aj dobrý príklad, keď niekto s ťažšou, hoci menej atraktívnou školou nemá s uplatnením problém,“ vraví.
Dodáva, že presvedčivým argumentom v prospech prírodných smerov či technických odborov je tiež väčšia globálna uplatniteľnosť, ktorá pre mnohých môže byť rozhodujúca. „Napríklad biológia je biológiou v Bratislave, New Yorku aj Štokholme, teda pri týchto profesiách stačí doslova zobrať hlavu a ísť do sveta,“ pokračuje Porubänová.
Usmerniť študentov pri výbere vysokej školy sa snažilo aj ministerstvo školstva za predchádzajúcej vlády, keď zverejnilo poradie škôl podľa uplatnenia absolventov a neskôr aj priemerné platy absolventov. Kým v prvom prípade vyšlo, že najviac nezamestnaných produkujú školy bez dlhšej tradície ako napríklad v Trenčíne, Ružomberku alebo Komárne, podľa ďalšej štatistiky zarábajú najviac bývalí študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a tiež Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súčasné vedenie rezortu pre Pravdu neuviedlo, či sa tieto rebríčky chystá aktualizovať podľa novších údajov.
| Najväčšia absolventská nezamestnanosť | |
|---|---|
| odbor | počet nezamestnaných absolventov |
| ekonomické vedy | 683 |
| právne vedy | 243 |
| pedagogické | 205 |
| strojárstvo a kovospracujúca výroba | 145 |
| elektrotechnika | 110 |
| politické vedy | 90 |
Podľa posledných štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva zo septembra minulého roka je najvyššia nezamestnanosť pri ekonomických, právnych a pedagogických vedách.
Kleštincová hovorí, že pri výbere školákom pomáha aj internetová stránka Nemaj na saláme, na ktorej spolupracuje. Nájdu na nej nielen podmienky toho, ako sa dostať na konkrétnu školu, ale aj to, čo pri jednotlivých profesiách vyžaduje zamestnávateľ, koľko sa na jednotlivých pozíciách zarába, či o ktoré školy je najväčší záujem.
Hovorca ministerstva Michal Kaliňák povedal, že rezort zatiaľ nepracuje na tvorbe webov so súhrnnými informáciami, ktoré by pri výbere školy maturantom pomohli. „Ministerstvo nevydáva publikácie či letáky takéhoto charakteru, vysoké školy majú možnosť zverejňovať informácie na www.portalvs.sk. Pre uchádzačov zo zahraničia je určená webstránka www.studyin.sk,“ dodal Kaliňák.