Prezidenta zavolali do Budapešti po deviatich rokoch

Po deviatich rokoch odchádza slovenský prezident Ivan Gašparovič na oficiálnu návštevu Budapešti. Taká dlhá neprítomnosť vrcholného predstaviteľa štátu v susednej krajine je neobvyklá a vyplývala z napätých vzťahov, ktoré sa začali ešte za vlády Mikuláša Dzurindu a pokračovali aj počas prvej vlády Roberta Fica.

18.02.2013 12:00
Ivan Gašparovič Foto:
Prezident Ivan Gašparovič odcestuje na návštevu Maďarska v utorok.
debata (34)

Vzájomná atmosféra sa za posledné viac ako dva roky upokojila, čo sa prejavilo aj na intenzívnejších kontaktoch predchádzajúcej premiérky Ivety Radičovej a súčasného premiéra Roberta Fica s maďarským partnerom Viktorom Orbánom. Dôraz dávali najmä na ekonomické otázky a agendu, ktorá obidve krajiny zaťažovala, odsúvali nabok.

Prečo tak dlho nebol slovenský prezident na oficiálnej návšteve u susedov? „Pretože až teraz bol pozývajúcou stranou stanovený konkrétny termín oficiálnej návštevy,“ zareagoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač.

Zásadný zvrat však analytici od stretnutia Ivana Gašparoviča s prezidentom Jánosom Áderom nečakajú. „Nebude to prelomová návšteva a nemožno očakávať zásadné výsledky,“ naznačil Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Myslí si, že návšteva sa bude niesť v priateľskej rovine, obidvaja prezidenti sa budú koncentrovať na nekonfliktné témy, ako sú infraštruktúra, podpora integračných aktivít krajín západného Balkánu, prípadne aktuálne inštitucionálne reformy v EÚ.

Politológ László Öllös predpokladá, že maďarská i slovenská strana sa budú snažiť o dobrú atmosféru a aby návšteva potvrdila vyrovnané vzťahy. Mala by byť aj istým signálom pre zahraničie a najmä pre EÚ. „Aby sa však situácia skutočne zmenila, na to by bolo potrebné prehodnotenie základných noriem slovensko-maďarských vzťahov,“ povedal Öllös.

K vyhroteniu vzťahov v minulosti prispela otázka dvojakého občianstva. Prvá vláda Roberta Fica totiž prijala zákon, ktorý znamenal stratu slovenského občianstva pre ľudí, ktorí získali po 17. júli 2010 občianstvo druhého štátu. Bola to odpoveď na maďarský zákon, ktorý umožnil získať občianstvo aj bez podmienky, aby občania Slovenska žili v Maďarsku.

K ostrému sporu s Budapešťou došlo roku 2009. Vtedajší maďarský prezident László Sólyom sa stal na Slovensku neželanou osobou. Sólyom sa 21. augusta zastavil v strede mosta medzi Komárnom a Komáromom. V Komárne chcel odhaliť sochu uhorského kráľa svätého Štefana. Premiér Fico s prezidentom Gašparovičom vyhlásili, že Sólyom nie je vítaný hosť na 41. výročie okupácie bývalého Československa. Na okupácii sa podieľala aj maďarská armáda a politici cestu maďarského prezidenta označili za provokáciu. Z času na čas maďarskí politici tiež pripomenú Benešove dekréty, ktoré kolektívne postihli Maďarov po druhej svetovej vojne.

Ivan Gašparovič sa podľa Trubača nebude brániť debate o veciach, ktoré zaťažujú vzájomné vzťahy s Budapešťou. „Prezident je pripravený hovoriť predovšetkým o zásadných témach pozitívnej spolupráce. Ak bude záujem partnerov, bude pripravený hovoriť o akejkoľvek otázke,“ povedal Trubač.

Podľa politológa Juraja Marušiaka Bratislava ani Budapešť nemajú záujem vyhrocovať dlhodobo otvorené témy, pretože je zrejmé, že dohoda sa tak skoro nedosiahne. Pripomenul, že na Slovensku i v Maďarsku panuje vyhranený názor na Benešove dekréty alebo dvojaké občianstvo. „Ak niekto otvorí tieto otázky, možno počítať s otvorením konfrontácie,“ poznamenal Marušiak.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár od návštevy prezidenta nečaká nič. Upozornil na výhrady Gašparoviča k dvojjazyčnému označovaniu obcí. „Bude hovoriť, že chcel ešte horšie?“ spýtal sa Bugár.

V Maďarsku má prezidenta sprevádzať minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Poslanci parlamentu v delegácii nebudú. Gašparovič sa okrem prezidenta Ádera stretne aj s premiérom Orbánom a s predstaviteľmi slovenskej menšiny. Prezident na návštevu odcestuje už zajtra.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba