Slovensko dosiaľ odkladalo riešenie problematiky bioodpadov, no keď už Európska komisia pohrozila žalobou, ministerstvo životného prostredia narýchlo prijalo novelu zákona o odpadoch. Od prvého januára musia všetky obce separovať biologicky rozložiteľný odpad. Podľa Martina Valentoviča, predsedu Priateľov Zeme, je pozitívom, že máme po toľkých rokoch konečne platný zákon, ale je v ňom sporná jedna vec. Výnimka, že bioodpad nemusia separovať obce, ktoré by zdokladovali, že by to bolo ekonomicky neúnosné. „A to sú podľa nás akési zadné vrátka. Také zmierňujúce opatrenie pre obce, ktoré bioodpad neriešili.“
Podľa predsedníčky komory obcí Viery Krakovskej to nie je výhovorka, ale realita. „Je to finančne aj technicky náročné. Bioodpad musíte aj odviezť, a to niečo stojí. Nie všetky spracovateľské kapacity sú v dostupných vzdialenostiach. Od roku 2009 navyše stále pociťujeme krízu.“ Výstavba kompostárne, kam by sa zvážal odpad, je naozaj nákladná vec. V Nitre ju postavili asi za 2,2 milióna eur, v Starej Ľubovni je investícia vo výške 2,3 milióna eur. Náklady sa podľa Krakovskej automaticky premietnu do vyššieho poplatku za odvoz odpadu.
Triedením možno aj ušetriť
Obec Košeca je však príkladom, že to nemusí byť také zlé. Odkedy sa pustili do boja s bioodpadom, šetria desaťtisíce eur a ľuďom nielenže nemuseli dvíhať poplatky, ale ich dokonca mierne znížili. V čom je háčik? Obec nezobrala ťarchu centrálnej kompostárne na seba, ale motivovala obyvateľov, aby separovali a kompostovali doma. O čo viac kompostujú, o to menej vyhadzujú do koša. Biologický odpad tvorí podľa odhadov EÚ až 40 percent komunálneho odpadu.
Obec teraz podľa starostu Radomíra Brtáňa platí menej za vývoz. "V roku 2007 sme zaplatili asi 76-tisíc eur, na poplatkoch sme však vybrali len 30-tisíc, zvyšok musela doplatiť obec z rozpočtu. Po zavedení zmien v odpadovom hospodárstve síce ešte stále doplácame, no suma dofinancovania zo strany obce je maximálne 10-tisíc eur.
Obec má ako bonus navyše príjem z odovzdaných vytriedených zložiek, takže si z neho dokážeme vykryť veľkú časť tejto sumy." A to za celý čas ani nemenili výšku poplatkov. Tie sú nastavené motivačne. Kto neseparuje ani nekompostuje, platí približne 30 eur na rok za osobu. Kto separuje, ale nekompostuje, platí 15 eur. Za kompostovanie je ďalšia 20-percentná zľava.
Podľa starostu sú ešte rezervy. „Ľudia stále hádžu do smetiakov napríklad popol z dreva, aj ten však môže ísť do kompostu.“ Obec chce dosiahnuť, aby aspoň 50 percent obyvateľov kompostovalo, takto splnia ďalšiu z výnimiek v novele zákona o odpadoch a dedina si tak nebude musieť kupovať vlastnú kompostáreň.
V Lysej pod Makytou využíva domové kompostéry ešte len 17 percent z približne 600 domácností, no efekt sa už dostavil. V roku 2009 odviezla obec z domácností 355 ton, v roku 2010 už len 304 ton a vlani to bolo iba 270 ton. Podľa starostu Pavla Gábika by bola stavba jednej centrálnej kompostárne naozaj neúnosná, preto zvolili domové kompostéry. „Jeden stál 46 eur, obec ho dotovala 20 eurami.“ Rozpočet obce to výrazne nezaťažilo, investícia sa im do roka vrátila.
Dôkazom, že kompostovanie funguje aj v prípade panelákov, je Stará Turá. Po sídliskách sú rozmiestnené 660-litrové kontajnery. „Po takmer trojročnom fungovaní tohto zberu bioodpadu máme veľmi dobré skúsenosti. Občania sa doň celkom dobre zapájajú,“ naznačila Jana Vráblová, riaditeľka Technických služieb Stará Turá. Mesto vybudovalo kompostovaciu plochu, kúpilo nakladač, osievač, drviaci voz, fermentor. Celková investícia bola asi 1 milión eur, pomohli eurofondy. Mesto podľa Vráblovej šetrilo napríklad aj tak, že pri úprave centrálnej mestskej zóny nemuselo nakupovať drahé substráty, ale využilo vlastný kompost.
Na skládku či do kompostu?
Je fakt, že niektoré samosprávy aj napriek nesmiernej ekosnahe nešetria. Príkladom je Nová Dubnica. V roku 2012 podľa Kataríny Bašnej, vedúcej oddelenia životného prostredia, zrecyklovali takmer 50 percent odpadu. „Využívame chránenú dielňu so 16 pracovníkmi, ktorých časť mzdy hradí štát. Snažíme sa s odpadmi nakladať maximálne efektívne, a napriek tomu je triedenie drahšie ako skládkovanie. Bohužiaľ.“ Problém je v tom, že poplatky sú na skládkach stále nízke. Ak sa podľa Bašnej nezvýšia aspoň na dvojnásobok, pre mnohé obce bude aj naďalej výhodnejšie skládkovať, ako triediť.
Obce, ktoré separovanie bioodpadu neriešia a ktoré to v rámci zákonných výnimiek nezdôvodnia, čaká pokuta do výšky 16 600 eur. Za to sa dá nakúpiť približne 360 domových kompostérov. Priatelia Zeme odhadujú, že bioodpadom sa v súčasnosti zapodieva, či už formou centrálnej kompostárne, alebo domových kompostérov, asi len 20 percent miest a obcí. Nie sú ďaleko od pravdy, pretože podľa údajov z ministerstva životného prostredia to roku 2011 bolo 608 obcí, čo je 20,8 percenta. Podľa ministerstva je to však len zdanlivo málo. „Tieto obce predstavujú podľa stredného stavu obyvateľstva z roku 2011 presne 2 843 452 obyvateľov, čo znamená pokrytie vyše 52 percent populácie,“ podotkol hovorca Maroš Stano.
Dve najväčšie mestá, Bratislava a Košice, bioodpad spaľujú, čo však podľa environmentalistov tiež nemusí byť efektívne. V niektorých prípadoch sa na spálenie odpadu minie viac energie, než koľko sa jej podarí získať. „Zmesový komunálny odpad má výhrevnosť na úrovni hnedého uhlia, teda 10–13 MJ na kilogram. Ak by sa však spaľoval biologicky rozložiteľný komunálny odpad s vysokým obsahom vody nad 50 percent, ako napríklad zvyšky jedál z kuchyne, čerstvo pokosená tráva, jeho spaľovanie by bolo náročné, energetická bilancia by bola záporná,“ upozornil Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.