Sudcom by po novom mala zostať len tzv. funkčná imunita. V praxi by to znamenalo, že by nemohli byť stíhaní za rozhodovaciu činnosť, teda za právny názor, ktorý vyjadria vo svojom rozhodnutí. V decembri s tým sudcovia súhlasili, teraz sa tomu bránia.
Návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov pripravuje predseda ústavnoprávneho výboru a poslanec za Smer Robert Madej. Pôvodne novelu plánoval predložiť do parlamentu už na marcovej schôdzi, v súčasnosti nevylučuje posunutie termínu. Zdôrazňuje, že prednosť má dôsledná odborná diskusia so sudcovskými organizáciami pred urýchleným zavedením novely do platnosti. Názory odborníkov na zrušenie sa rôznia, všetci sa však zhodujú, že pri rozhodovacej činnosti by mal sudca zostať chránený.
„Žiadna zmena v otázke zrušenia imunity sudcov nesmie zasiahnuť do práva na spravodlivý proces a práva na zákonného sudcu. Musí sa vylúčiť riziko účelových trestných stíhaní, ktoré by následne vyblokovali sudcu z rozhodovania v nejakej konkrétnej veci. Pokiaľ zákonná úprava bude myslieť na bezpečnostné mechanizmy, môže byť účelná, ale súčasne nepoškodí ani spravodlivý výkon súdu,“ povedal Madej.
Poistka proti zneužitiu
Obavám sudcov dáva sčasti za pravdu aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Aj podľa neho je potrebné zaviesť nejaký prvok, ktorý by bol kontrolný voči polícii, aby sa predišlo prípadnému zneužívaniu nového systému proti sudcom. „Je to téma na debatu, ktorá však ešte neprebehla,“ uviedol pre Pravdu Borec. Podľa neho obava, ktorú vyslovil, by mohla byť odstránená, ak sa pri návrhu bude kopírovať systém ako pri rušení poslaneckej trestnoprávnej imunity. „Rovnako ako poslanci aj sudcovia by mali mať právo pojednávať vec až do právoplatného skončenia samotnej trestnej kauzy. Tie veci, ktoré sú účelové, by tak neovplyvnili rozhodovanie samotných sudcov,“ spresnil.
Zrovnoprávnenie sudcov s ostatnými občanmi považuje za dobré a nevyhnutné Eva Kováčechová, právnička z organizácie Via Iuris. Zrušenie imunity by sa však podľa nej nemalo vzťahovať na výkon sudcu, kde by sa mohlo ľahko stať, že nespokojný účastník konania by podával trestné oznámenia na sudcov za nezmysly. „Ale v prípadoch, keď sudca šoféruje pod vplyvom alkoholu, naozaj nevidím dôvod, prečo by Ústavný súd mal dávať súhlasné stanovisko na trestné stíhanie,“ dodala.
Šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin považuje súčasný stav sudcovskej imunity za dobrý a netreba ho meniť. „Imunita sudcov nie je výhoda či výsada sudcu, ale ústavné právo účastníka konania – procesnej strany na zákonného sudcu. Bez súhlasu Ústavného súdu by podľa neho hrozilo, že niektorá strana súdneho sporu by mohla podať účelové trestné oznámenie, ktorým sa začne formálne stíhanie a sudcu z konania dostanú preč. Potom môže nasledovať, že druhá procesná strana dá trestné oznámenie na nového sudcu a tým sa môžeme dostať do začarovaného kruhu, že budú ešte väčšie prieťahy v konaní, ako máme teraz,“ dodal.
Rozhoduje Ústavný súd
Podľa sudkyne a hovorkyne iniciatívy Za otvorenú justíciu Kataríny Javorčíkovej sudcovia majú normálnu trestnú zodpovednosť ako všetci občania, len s jediným rozdielom. Na stíhanie potrebujú súhlas Ústavného súdu. Súčasná úprava je podľa nej odôvodnená, pretože chráni sudcov proti účelovým stíhaniam. „Zrušenie imunity sa môže veľmi zneužiť najmä v tejto politickej klíme, pretože sudcovia sú chtiac-nechtiac vťahovaní do sporov a stačilo by si potom vymyslieť hocijaké oznámenie a odstaviť ich od rozhodovania,“ uzavrela.
Ak by aj bolo schválené zrušenie sudcovskej imunity, polícia alebo prokuratúra by mohli sudcu trestne stíhať bez vydania súhlasu Ústavného súdu. Po novom by bol súhlas potrebný len pri návrhu na jeho vzatie do väzby. Za desať rokov požiadali orgány činné v trestnom konaní 23-krát Ústavný súd o súhlas so stíhaním sudcu. V desiatich prípadoch im súd vyhovel, 11 žiadostí odmietol, dva prípady vzala polícia späť.
Poslanci si trestnoprávnu imunitu zrušili s platnosťou od 1. septembra 2012. Sú tak nepostihnuteľní už len za výroky, ktoré prednášajú v pléne, a za hlasovanie, a to aj po skončení ich mandátu.