Župné nemocnice dlžia sociálne odvody

26.02.2013 14:00
nemocnica, poliklinika, Liptovský Mikuláš
K nemocniciam, ktoré dlhujú na odvodoch Sociálnej poisťovni, patrí aj nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Autor: ,

Najväčšie problémy riešia nemocnice, ktoré spravujú župy. Až pätnásť nemocníc v pôsobnosti samospráv sa topí v dlhoch. Ku koncu roka sa ich dlhy na odvodoch Sociálnej poisťovni vyšplhali na vyše 22 miliónov eur, čo je polovica dlhov všetkých nemocníc.

Kým štátnym nemocniciam sa darí dlhy splácať, župným nemocniciam z mesiaca na mesiac narastajú. Najhoršie sú na tom nemocnice v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Predsedovia samosprávnych krajov vidia cestu v oddlžovaní štátom. Ten sa však oddlžovať zatiaľ nechystá.

Za najväčší problém župy považujú nedostatok finančných prostriedkov, najvyššou nákladovou položkou sú hlavne náklady na mzdy pracovníkov, zdravotné poisťovne im nezohľadňujú ich reálne náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako aj fakt, že štátne nemocnice v minulosti ministerstvo zdravotníctva oddlžilo. „Samosprávny kraj nemá zákonnú možnosť ani finančné prostriedky na to, aby oddlžil nemocnice, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti, podobne ako v prípade štátnych nemocníc ministerstvo zdravotníctva,“ konštatuje hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasta Henčelová.

Neoddlženie župných nemocníc považuje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár za diskriminačné. „Hospodársky výsledok našich nemocníc za rok 2012 je mínusový vo výške 799-tisíc eur,“ tvrdí Blanár. Podľa neho je to oproti predchádzajúcim rokom zlepšenie vďaka realizovaniu úsporných opatrení. Riaditeľka odboru zdravotníctva žilinskej župy Anna Majbíková tvrdí, že problematickú zložku v hospodárení nemocníc tvoria stále nadlimitné výkony, ktoré i napriek ich posúdeniu revíznym lekárom poisťovňa nemocnici neuhrádza. „Nemocniciam sa tak značne sťažuje situácia, pretože pacientovi sa adekvátna zdravotná starostlivosť podať musí,“ konštatuje Majbíková. V roku 2011 mali podľa nej nemocnice v žilinskej župe neuhradených v nadlimitných výkonoch vyše pol milióna eur, kým v roku 2012 už viac ako jeden milión eur.

Bývalý prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula si myslí, že celá organizácia zdravotníctva na Slovensku škrípe a mala by sa zmeniť. „Cenotvorba u nás je mizerná, je samozrejmé, že ak za výkon, do ktorého dáte 100 eur, dostanete 70, budete stratoví,“ tvrdí Dragula. Ďalším problémom podľa neho je aj zlé prerozdelenie finančných prostriedkov. Každá nemocnica dostáva od zdravotnej poisťovne za rovnaké výkony iné sumy, čo nie je podľa neho normálne

„Štátne i neštátne nemocnice sa zadlžujú voči Sociálnej poisťovni, akurát štátne nemocnice dostali od ministerky pokyn (na základe uznesenia vlády), aby zaplatili v decembri Sociálnej poisťovni 10 miliónov eur," tvrdí Tomáš Szalay, analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku. Upozornil, že nemocnice transformované na akciové spoločnosti sa voči Sociálnej poisťovni nezadlžujú a to by podľa neho mala byť cesta aj pre iné zdravotnícke zariadenia.

Podľa niektorých ekonomických analytikov transformovaním nemocníc na akciovky sa nič nevyrieši, rovnako ako ani zatváraním nemocníc. Čiastočne podľa nich pomôžu exekúcie a zoštandardizovanie procesov, čo tiež nie je dlhodobé riešenie. Dôležitá je zmena celkového prístupu vo financovaní. Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši (Smer) vidí cestu, ako pomôcť zadlženým nemocniciam iba racionalizačnými opatreniami. „Ide o optimalizáciu lôžkového fondu, maximalizáciu efektívnosti riadenia a ekonomickú pomoc zdravotných poisťovní," tvrdí Raši. Župy však tvrdia, že už siahli na dno racionalizačných opatrení.

Raši predložil do parlamentu nový zoznam chorôb, ktorý by mal byť prvým krokom k novému financovaniu nemocníc. V súčasnosti hradia zdravotné poisťovne paušálnu platbu za hospitalizáciu, pričom jej výška závisí od typu nemocnice. Nový, tzv. DRG systém to má zmeniť a zaviesť platbu za prípad, ktorá sa bude líšiť v závislosti od obťažnosti takéhoto prípadu. Fungovať však začne až od roku 2016.

Štátne nemocnice boli v roku 2003 zmenené na neziskové organizácie, ktoré kontrolovali vyššie územné celky. Lepšie hospodárenie nemocníc mala priniesť transformácia na akciové spoločnosti, ktorú presadzoval vo svojej reforme zdravotníctva vtedajší minister Rudolf Zajac. Vláda však túto transformáciu schválenou novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v roku 2007 zastavila. Rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča tento krok vysvetlil tým, že zmenou zdravotníckeho zariadenia na akciovú spoločnosť by štát stratil nástroj, ktorý by mu zabezpečoval kompetencie štátnej správy nad zdravotnou starostlivosťou a výkonom štátnej zdravotnej politiky.

Najzadlženejšie regionálne nemocnice voči Sociálnej poisťovni (k 31. 12. 2012)

Trenčiansky kraj

  • Nemocnica s poliklinikou Prievidza 4 817 270,77 eura
  • Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici 6 150 693,75 eura
  • Nemocnica s poliklinikou Myjava 2 591 250,51 eura
  • Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o. 1 756 493,49 eura

Žilinský kraj

  • Dolnooravská nemocnica s poliklinikou Dolný Kubín 1  627 182,77 eura
  • Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca 976 496,16 eura
  • Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš 1 854 615,81 eura

Banskobystrický kraj

  • Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca 671 074,32 eura
  • Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., Veľký Krtíš 77 012,82 eura

Trnavský kraj

  • Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a.s. 211 385,29 eura

Nitransky kraj

  • Mestská nemocnica Zlaté Moravce 211 850,62 eura

zdroj: Sociálna poisťovňa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

42,99
Sweet červené ruže a hypericum

Sweet červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk