"Stav zhoršujú aj ťažké nákladné autá, ktorým chýba nadradená dopravná sieť, alebo sa vyhýbajú úsekom spoplatneným mýtom. Správa ciest Košického samosprávneho kraja eviduje doteraz výtlky s plochou vyše 37-tisíc metrov štvorcových,“ dodala.
Podľa Bobríkovej najhoršia situácia je v obvode Rožňava, kde správa ciest eviduje 11 520 metrov štvorcových výtlkov, v okrese Trebišov 10 570 metrov štvorcových, Spišská Nová Ves 7 315 metrov štvorcových, Moldava nad Bodvou 5 210 metrov štvorcových a Michalovce 2 995 metrov štvorcových. Na opravu takéhoto množstva výtlkov treba približne 5 370 ton obalenej drviny.
„Z technologického hľadiska sa v zime odporúča oprava studenou obaľovanou zmesou, čo je ale finančne veľmi náročné. Tona materiálu stojí 229 eur a životnosť je obmedzená. Takýmto spôsobom zabezpečujeme len nevyhnutné opravy najnebezpečnejších výtlkov,“ vysvetľuje riaditeľ Správy ciest KSK Zoltán Bartoš. Dodal, že na opravu 37-tisíc metrov štvorcových výtlkov studenou obaľovanou zmesou by bolo treba viac ako tri milióny eur, čo je 38 percent z celoročného rozpočtu Správy ciest KSK, pričom zima sa ešte neskončila.
„Na zabezpečenie zimnej údržby, ktorá trvá do konca marca, treba 3,3 milióna eur. Tohtoročná sezóna je náročná, strieda sa vysoký počet ľadových dní. Spotreba chemického posypového materiálu vysoko prekračuje minulé roky. Je predpoklad, že kvalita ciest sa ešte zhorší, aj keď správa ciest postupne v rámci možností priebežne zabezpečuje opravu výtlkov v celom kraji,“ hovorí Bartoš.
Opravy komplikuje počasie. Nedajú sa robiť, keď sú cesty zasnežené, mokré, keď je teplota pod bodom mrazu. Za týchto podmienok nie je možné dodržať technologické postupy. Cestári opravujú výtlky náhradným riešením – zasypaním kameninovou drvinou, a ak to dovolia poveternostné podmienky, tak aj studenou obaľovanou zmesou.
„Na niektorých úsekoch ciest je situácia taká vážna, že sme naplánovali súvislú opravu asfaltového povrchu. Môžeme ju ale robiť až po zimnej údržbe, keď dodávatelia začnú s výrobou tzv. teplej obaľovanej zmesi. Dovtedy máme len provizórne riešenia,“ dodal Bartoš.
Časť z poškodených úsekov je zaradených medzi investičné akcie na obnovu ciest, ktoré sa budú financovať z európskych fondov. Kde nájde regionálna samospráva ďalšie prostriedky, je vážny problém.
„V tejto zlej situácii sa objavil aj nový fenomén. Účastníci cestnej premávky likvidujú dopravné značky upozorňujúce na zlý stav vozovky. Osadzujeme ich tam, kde treba znížiť rýchlosť. Niektorí vodiči sa takto snažia vyhnúť pokute za nerešpektovanie dopravnej značky, či preplatiť regres v prípade zničenia pneumatík a diskov s odôvodnením, že úsek s výtlkmi nebol označený. Správa ciest preto pri inštalácii dopravnej značky robí fotodokumentáciu. Nárast odcudzených a zničených dopravných značiek upozorňujúcich na výtlky odčerpáva ďalšie finančné prostriedky z aj tak tenkého rozpočtu na regionálne cesty,“ upozorňuje Bartoš.
Napriek tvrdeniam kompetentných orgánov, že príčinou katastrofálneho stavu slovenských ciest sú prudké teplotné výkyvy počas poslednej zimy zostáva otázkou aj kvalita našich ciest a ich zanedbaná údržba. Skúsenosti slovenských vodičov, o ktoré sa delia na diskusných fórach, sú totiž také, že aj keď je v strednej Európe počasie rovnaké, o stave ciest sa to povedať nedá. Stačí sa vraj len pozrieť do susedného Rakúska.