Veda si raz poradí aj s tichými zabijakmi

, 03.03.2013 07:00
Oľga Pecháňová
Oľga Pecháňová Autor: ,

Záver minulého roku priniesol biochemičke Oľge Pecháňovej, riaditeľke Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV, rôzne ocenenia – dve medaily, čestnú plaketu. Dožila sa síce životného jubilea, ale bolo to len preto? Podľa hodnotení agentúry ARRA výsledky jej výskumu predstavujú vedeckú špičku na Slovensku a majú veľmi živý ohlas aj v zahraničí. Navyše dotýkajú sa záujmov miliónov ľudí, lebo ide o výskum, ktorý úzko súvisí s liečbou srdcovo-cievnych ochorení.

Už ako ašpirantka – doktorandka ste získali Cenu SAV mladých vedeckých pracovníkov. Spomínate si ešte, kedy a za čo to bolo?
V roku 1989 som túto cenu dostala za vedeckú publikáciu o tlakovom preťažení srdca.

Žilo sa vtedy ašpirantom ľahšie ako dnešným doktorandom?
Mali sme podstatne ťažšie všetky skúšky, od prijímacích cez takzvané minimové až po obhajobu. Skúšali nás zo štyroch predmetov profesori zodpovední za ten-ktorý odbor a nešlo veru o žiadne formality. Na skúšky som sa "šprtala“ azda najviac vo svojom živote a nerada by som to zažila znovu. Myslím si, že v súčasnosti dochádza k značnej devalvácii titulu PhD., čiže vtedajšieho CSc. Ak by som stále mala titul CSc., nikdy ho za PhD. nevymením.

V čom to je? Veď terajší doktorandi majú väčšie možnosti ako vtedajší ašpiranti, napríklad pokiaľ ide o zahraničné študijné pobyty.
Neviem. Ale pamätám sa, ako veľmi som túžila v tom čase vycestovať za more alebo aspoň za hranice Bratislavy pozrieť si aj iné laboratóriá. Vtedy to predsa nebolo bežné. Dnes musíme doktorandov presviedčať, aby vycestovali aj na návštevu iných renomovaných laboratórií.

Odvtedy sa venujete štúdiu mechanizmov, ktoré vedú k zvýšenému krvnému tlaku a hypertenzii. Ide bezpochyby o rozšírené ochorenie, je však správne nazývať ho epidémiou?
Hypertenzia je masovo rozšírené ochorenie, ktoré na Slovensku postihuje viac ako 25 percent dospelej populácie, a preto sa o nej niekedy hovorí ako o neinfekčnej epidémii.

Štvrtina obyvateľstva s vysokým tlakom krvi – to je skutočne dosť…
Ale zvyšok sveta za nami vôbec nezaostáva Podľa ostatných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí kardiovaskulárnymi chorobami takmer 40 percent ľudí a z nich väčšina má vysoký krvný tlak. Na tomto počte sa, pravda, najviac podieľajú menej rozvinuté krajiny, kde úroveň osvety a liečby je veľmi nízka.

Hodí sa na hypertenziu označenie „tichý zabijak“? Je naozaj pravda, že ochorenie prebieha bez akýchkoľvek príznakov alebo ho chorý predsa len môže včas rozpoznať?
Áno, tichý zabijak je vhodný termín. Vysoký krvný tlak nebolí a nijako nás neobmedzuje. Nemusíme o ňom vôbec vedieť, až náhle príde infarkt. Preto je také dôležité, aby predovšetkým jedinci v rizikových skupinách si krvný tlak pravidelne kontrolovali.

Kto patrí do rizikových skupín?
V podstate všetci ľudia nad 50 rokov, pričom muži sú ohrození viac ako ženy. Po päťdesiatke však toto delenie prakticky stráca význam a po menopauze sú dokonca viac ohrozené ženy. Medzi rizikové skupiny ďalej patria obézni jedinci, diabetici, fajčiari, ľudia vystavení zvýšenému stresu bez ohľadu na vek.

Internetový server Zdravie.biznis­web.sk odporúča najnovšie na vysoký tlak a cukrovku tzv. liečbu sviečkami. Sviečky, to je dnes hit. Čo vy na to?
Tiež mám rada večery pri sviečkach (smiech). Ak pri nich dostatočne relaxujeme, sú prinajmenšom rovnako účinné ako telové sviečky, o ktoré ide v tomto prípade. Ale či sa na relax použijú sviečky, alebo prechádzka pri jazere, je len málo podstatné.

Rôzne ponuky šírené internetom sa pokúšajú ľuďom vnuknúť predstavu, že vysoký krvný tlak sa už dá úspešne odstrániť, a to dokonca bez liekov!
Niektoré stránky na internete už mnohé veci "vyriešili“ za výskumníkov. A ako teda ich tvorcovia liečia hypertenziu?

Údajne detoxikáciou organizmu. Tvrdia to zástupcovia istého združenia, ktoré neďaleko Bratislavy organizuje takéto detoxikačné kurzy. Čo si o tom myslíte?
O hypertenzii hovoríme pri hodnotách krvného tlaku nad 140/90 mmHg. Príčiny vzostupu krvného tlaku, jeho hodnota, ako aj dĺžka času, keď je zvýšený, sú veľmi individuálne a z toho by sme mali vychádzať pri akejkoľvek liečbe alebo dietetickom opatrení. Predpokladám, že detoxikačné kurzy zahŕňajú z týchto opatrení zníženie príjmu soli, živočíšnych tukov, alkoholu a kávy pri súčasnom zvýšení fyzickej aktivity, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na redukciu hmotnosti a vysokého krvného tlaku. Takéto detoxikačné kurzy môžu teda najlepšie zapôsobiť u obéznych jedincov s mierne zvýšeným krvným tlakom, prípadne u jedincov s hraničnou alebo miernou hypertenziou.

Ale čo s tými, ktorí trpia už rozvinutou hypertenziou?
Pri tlaku krvi nad 160/100 mmHg a v závislosti od ďalšieho kardiovaskulárneho rizika sa odporúča medikamentózna liečba, aby sa zabránilo následkom hypertenzie. Ak si predstavíme, že medzi takéto následky patrí i srdcové zlyhávanie alebo mozgová príhoda, nemal by sa tento stav nijako podceňovať.

Prívrženci alternatívnej medicíny odporúčajú na zníženie tlaku jablčný ocot, cesnak, listovú zeleninu, zelený čaj alebo vlákniny. Nemôžu ich rady skôr poškodiť, ako pomôcť, ak postihnutý hypertenziou sa medzitým dostal do vyššieho štádia tohto ochorenia?
Veľmi pravdepodobne nie, pokiaľ ich konzumuje v normálnej miere a spolu s odporúčanou medikamentóznou liečbou. Takže všetky látky, ktoré ste vymenovali – zabudli ste na imelo a hloh – môžu mať preventívny vplyv pred vznikom hypertenzie a pozitívne podporujú liečbu medikamentmi. Ale pri rozvinutej hypertenzii určite nie sú alternatívou.

Donedávna platilo, že je jedno, ktorým liečivom znížime krvný tlak. Platí to i naďalej, alebo ide o "prežitok“ rozšírený aj v prostredí praktických lekárov?
V medicíne je snaha liečiť celého pacienta, nielen hypertenziu, a preto treba hranice nastavenia liečby i liečbu ako takú hodnotiť podľa individuálneho stavu pacienta. Je množstvo látok, ktoré zodpovedajú za zvýšený krvný tlak. Ideálnym riešením by bolo stanoviť celé spektrum týchto látok a až na základe týchto výsledkov vybrať vhodný liek na zníženie tlaku. Navyše hypertenziu zvyčajne sprevádza ďalšie riziko, napríklad diabetes alebo obezita pacienta, od čoho sa tiež odvíja výber vhodného liečiva.

Signalizuje už biomedicínsky výskum objav účinnejšieho lieku na vysoký tlak, ktorý bude znamenať prielom v terapii tohto ochorenia?
Ale áno. Za zvýšený krvný tlak môže okrem iného aj proteín angiotenzín II. Vo Švajčiarsku prebiehajú experimenty s očkovaním proti tejto látke. Nová pokusná očkovacia látka pozostáva z proteínu angiotenzínu II a na ňom naviazaných častí vírusov. Po očkovaní týmto komplexom vznikajú v tele protilátky, orientované proti angiotenzínu II. To ho blokuje, a tým aj jeho účinok, ktorý by ináč dvíhal tlak. Ak experimenty budú úspešné, dočkáme sa revolučnej liečby krvného tlaku.

Prečo by nemali byť úspešné?
Lebo má to jeden háčik: angiotenzín II je v normálnej koncentrácii potrebný, preto nastaviť očkovanie tak, aby udržalo produkciu tejto látky na optimálnej hranici, je skutočne ťažké.

Nechceli by ste sa do týchto experimentov zapojiť?
S firmou, ktorá vyvíja spomínanú očkovaciu látku, sme sa pokúsili spolupracovať. Z predbežných rozhovorov je však jasné, že látku pustí z vlastných rúk až potom, keď už vlastne ani nebude čo analyzovať.

Aj medzi laikmi sa začína hovoriť o „zázračnosti“ aliskirénu. Čo na to veda?
Ide o látku, ktorá sa veľmi rýchlo rozkladá, a tak jej priaznivý účinok sa nemôže naplno prejaviť. V našom laboratóriu práve prebieha projekt v spolupráci s fyzikmi a chemikmi, ktorý je zameraný nielen na predĺženie životnosti aliskirénu, ale aj na jeho priamy transport do obličiek, teda do tkaniva, kde pôsobí najúčinnejšie.

Svojho času ste robili pokusy s provinolom, čiže extraktom z červeného vína. Potvrdili sa jeho priaznivé účinky aj na znižovanie krvného tlaku?
V našich experimentoch provinol dokázal čiastočne znížiť krvný tlak, ale to nebol jeho hlavný pozitívny účinok. Ten prejavil svojím pôsobením na srdce a cievnu stenu. Hypertrofia, teda zväčšenie srdca, sa veľmi často spája s fibrózou, pričom zjednodušene ide o náhradu funkčných buniek srdca inými bunkami, prípadne spojivovým tkanivom. Provinol dokázal veľmi významne týmto fibrotickým zmenám srdca i ciev zabrániť.

To je predsa úžasné…
Dokázali sme, že tento účinok provinolu vyplýva najmä zo schopnosti aktivovať enzým, biologický katalyzátor, ktorý je zodpovedný za zvýšenie tvorby oxidu dusnatého v srdci a cievach. Oxid dusnatý pritom patrí medzi hlavné regulátory tlaku krvi. Úlohou jedného z našich projektov je analyzovať účinky podobného extraktu zo slovenského červeného vína. Sami sme zvedaví, o koľko sme lepší ako Francúzi.

Oľga Pecháňová
Oľga Pecháňová Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Provinol na rozdiel od vína neobsahuje alkohol, ktorý je "dvíhačom“ krvného tlaku. Nie je teda takzvaný francúzsky paradox – podľa ktorého majú Francúzi menej infarktov najmä vďaka tomu, že vypijú toľko červeného vína – len šikovným marketingovým výmyslom?
Je jasné, že človek, ktorý patrí do rizikovej skupiny alebo už má vyšší tlak, si pravidelným pitím väčšieho množstva vína – či už bieleho, alebo červeného, francúzskeho alebo slovenského – nepomôže, ale poškodí. Hypertonik by mal pravidelne užívať predpísané lieky a popri nich si môže z času na čas dopriať nanajvýš pohárik vína.

Ako ste už naznačili, zaoberáte sa aj zväčšeným srdcom a zlyhávaním srdca v dôsledku chronického vysokého tlaku. Aké sú dnes vlastne možnosti liečby?
Dlhodobo zvýšený krvný tlak vedie k takzvaným sekundárnym zmenám, ku ktorým patrí aj hypertrofia srdca a hrubnutie cievnej steny, prípadne zúženie priesvitu. Tieto zmeny predstavujú ďalšie komplikácie, preto je dôležité začať s liečbou hypertenzie čo najskôr, kým nedôjde k sekundárnym zmenám. Hypertrofia ľavej komory srdca je spojená s horšou prognózou pacientov a predstavuje ďalší prognostický rizikový faktor pre kardiovaskulárne príhody. Preto je dôležité zvoliť takú liečbu, aby sme dosiahli nielen účinnú kontrolu krvného tlaku, ale aj orgánovú ochranu.

Znamená následné zmenšenie srdca aj zlepšenie vyhliadok pacienta?
Prognóza pacientov, u ktorých pri liečbe došlo k regresii, teda zmenšeniu hypertrofie ľavej komory srdca, je významne lepšia ako u tých, kde liečba nedokázala dosiahnuť túto regresiu. Mimochodom, na srdcové zlyhávanie trpí v Európe viac ako 14 miliónov ľudí. Ich počet stále rastie a očakáva sa, že v roku 2020 sa v Európe toto ochorenie prejaví až u 30 miliónov ľudí.

Výskum vo vašom ústave má jednu nosnú tému – tvorbu a účinky oxidu dusnatého. Čím je taká dôležitá táto chemická zlúčenina?
Pred štvrťstoročím sa uskutočnil prevratný objav v kardiovaskulárnej fyziológii. Americký vedec so slovenskými koreňmi Robert F. Furghott objavil tzv. endotelový relaxačný faktor, ktorý uvoľňuje cievy a znižuje krvný tlak. Neskôr sa ukázalo, že je to vlastne oxid dusnatý (NO), ktorý sa bežne vylučuje napríklad vo výfukových plynoch. Naše experimenty sa odvtedy často točia okolo NO.

Môžete uviesť príklad priamo z laboratória?
V laboratóriu sme zablokovali tvorbu oxidu dusnatého u potkanov, čím sa u nich vyvinula hypertenzia. Na tomto modeli vysokého krvného tlaku sme následne sledovali účinky látok, pri ktorých sme predpokladali efekt znižovania tlaku. K takým látkam patril napríklad už spomínaný extrakt z červeného vína.

Postupne však opúšťate rámec experimentálnej hypertenzie a dostávate sa k výskumu závislosti ďalších civilizačných ochorení od tvorby oxidu dusnatého. Na čo sa pritom zameriavate?
Napríklad cieľom jedného projektu je získať informácie o tých mechanizmoch, ktoré môžu za rast krvného tlaku i obezitu súčasne alebo za prepojenie medzi hypertenziou a diabetom. Chceli by sme nájsť pretínajúce sa časti mechanizmov rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Mnohé z nich totiž majú spoločný pôvod, ku ktorému patrí aj porucha tvorby oxidu dusnatého.

Viete už vysvetliť, prečo majú Bratislavčania v priemere vyšší krvný tlak ako obyvatelia iných slovenských miest a najmä vidieka?
Výskum, na ktorom sa podieľala aj Slovenská liga proti hypertenzii, ukázal, že viac ako 50 percent obyvateľov Bratislavy má vysoký krvný tlak. Vyplýva to zo životného štýlu Bratislavčanov, ktorý určite zahŕňa viac stresu ako v iných slovenských mestách.

Nie je však stres ako stres, sú vraj stresy, ktoré pôsobia na organizmus človeka dokonca ozdravujúco…
Iste, ale zďaleka nie každý stres má taký priaznivý účinok. Pri dlhodobejšom strese sa uvoľňujú látky, ktoré priamo zvyšujú krvný tlak. Veď to všetci poznáme – pokiaľ sme v strese len zriedka, môže nám tento stav pomôcť zvládnuť prácu v stanovenom termíne, ale ak sa stres stáva pravidlom, zvyčajne vedie k hypertenzii.

Váš ústav robí výskumy aj v oblasti formovania zdravého životného štýlu. Táto téma podlieha v médiách módnym trendom. Raz je v popredí racionálna životospráva, inokedy odbúravanie stresu pohybom. Na čo kladiete dôraz vy, a to aj v osobnom živote?
Samozrejme, rovnako dôležité je jedno i druhé, osobne som však na racionálnu životosprávu i fyzickú aktivitu mala len málo času. Organizmus sa mi vypomstil častými virózami, a tak som začala každé ráno behať okolo Štrkoveckého jazera.

Odvtedy, čo ste riaditeľka?
Nie, robím to zatiaľ len tri roky a odvtedy sa mi konečne až teraz podarilo dostať chrípku (smiech). Čo sa týka racionálnej výživy, mám asi šťastie, pretože mi príliš nechutia sladkosti ani čokoláda, doma takmer nepoužívam cukor. Zato večer pred spaním si s radosťou natriem chlieb bravčovou masťou. Nemôžeme byť predsa ideálni, aj keď sme vedeckí pracovníci (smiech).

Ostatné ústavy akadémie vám závidia klub Barus Rattus. Čo je to za klub s "potkanom“ v názve?
Dve miestnosti v suteréne budovy, ktoré využívame na rôzne pracovné a spoločenské podujatia v rámci ústavu. Interiér zdobia retro-predmety zo zlatej éry československého dizajnu, možno aj tým je náš klub zaujímavý. Ale nemáme ho len pre seba, už sme ho viackrát požičali aj kolegom z partnerských pracovísk. A prečo "potkan“ v názve klubu? Ľudia si mnohokrát neuvedomujú, ako vďačia za objasňovanie mechanizmov chorôb a účinnosti liečby práve týmto laboratórnym zvieratám. Ten názov je aj vyjadrením vďaky za ich pomoc pri našom výskume.

Zažili ste drastické znižovanie počtu zamestnancov v SAV na začiatku 90. rokov. Myslíte si, že je ešte koho prepúšťať, že naďalej sa niektorí v akadémii „len vezú“?
Nerada by som sa vyjadrovala za celú akadémiu, pretože stále existuje teoretická možnosť, že niekto sa len vezie, ale čo sa týka nášho ústavu, mám konečne pocit, že sme dosiahli optimálne výkonnú štruktúru. Máme vyvážené zloženie z odbornej i vekovej stránky a dosiahli sme to i napriek zložitému krízovému obdobiu. Ak by v takejto situácii malo dôjsť k prepúšťaniu, bolo by to zneváženie úsilia všetkých našich vedeckých pracovníkov, ktorých práca aj tak nie je dostatočne ohodnotená.

Váš ústav má okolo 60 pracovníkov. Nie je to málo vzhľadom na úlohy, ktoré ústav rieši a v porovnaní s analogickými výskumnými pracoviskami v zahraničí?
Na Slovensku sme v podstate jediným ústavom, ktorý sa venuje integratívnej fyziológii. Ako som povedala, z hľadiska počtu zamestnancov ide skutočne o ideálnu jednotku. Vo svete, samozrejme, existujú podstatne väčšie i menšie inštitúcie tohto druhu. Chcela by som však zdôrazniť, že v porovnaní s analogickými výskumnými pracoviskami v zahraničí, s ktorými máme aj porovnateľné vedecké výstupy, dostávame na prevádzku i výskum podstatne menej financií.

Dokedy to ešte vydrží, aby sa finančné podhodnotenie napokon negatívne neprejavilo na samotných vedeckých výsledkoch?
To si radšej netrúfam odhadnúť. V rámci Európskej únie sme už teraz na spodku rebríčka finančných príspevkov na vedu. Naša veda by si zaslúžila Nobelovu cenu za výsledky získané v takýchto finančných podmienkach. Aj sľubne sa začínajúca podpora štrukturálnych fondov EÚ už veľakrát stroskotala na slovenskej byrokracii. A stále sa tak deje.

Úrady nie sú spokojné s vašimi administratívnymi výkonmi?
Ale z vedeckých pracovníkov sa sotva stanú stopercentní úradníci, schopní bezchybne vyplniť desiatky až stovky strán nespočetných formulárov rôznych žiadostí…

Dva roky po sebe (2009, 2010) ste boli spolu s prof. Fedorom Šimkom hosťujúcimi editormi špeciálnych čísel prestížneho vedeckého časopisu Journal of Hypertension. Údajne sa to dvakrát po sebe ešte nikomu nepodarilo. Bol to zrejme prejav veľkého uznania slovenským vedeckým experimentom v tejto oblasti.
Prvú ponuku editovať špeciálne číslo Journal of Hypertension sme dostali od prof. Alberta Zanchettiho, šéfeditora tohto časopisu, po našich prednáškach na Európskom hypertenziologickom kongrese. Samozrejme, nebolo to len na základe prednášok, on poznal väčšinu našich vedeckých prác. Články tohto špeciálneho čísla začali byť extrémne rýchlo citované, veď medzi pozvanými autormi boli špičkoví odborníci na hypertenziu. A tak sa stalo, že prof. Zanchetti nám ponúkol editorstvo znova. Áno, pokladám to za skutočný prejav uznania slovenskej vede. A veľmi si cením, že ide o medzinárodné ocenenie.

Nemáte pocit, že slovenský vedec sa skôr dočká uznania v zahraničí ako doma?
Je to paradoxné, ale, žiaľ, pravdivé konštatovanie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk